Az új jelszót elküldtük a megadott e-mail címre!
Hibás ellenőrző kód!
Új felhasználó
Ha Ön még nem rendelkezik felhasználónévvel és jelszóval, kattintson a regisztráció gombra. A regisztráció ingyenes.
Amennyiben elfelejtette a bejelentkezéshez szükséges jelszavát, kérjük adja meg az e-mail címet, amivel regisztrált a vidi.hu oldalra. A rendszer elküldi Önnek e-mailben az új jelszót.
A megadott e-mail címre elküldtük az új jelszó generálásához szükséges linket!
www.fcdac.sk
huen
FC DAC 1904
FC DAC 1904
KukkoniaMOLSt.NicolausTatra BillingOTP BankaMOL Football Academy
SprávyJuraj Audi: Na novom štadióne by som nastúpil, hoci aj na jednej nohe
Juraj Audi: Na novom štadióne by som nastúpil, hoci aj na jednej nohe
2015 február 11.Autor: Krisztián NagyZdroj: fcdac.sk
Legendy DAC Včera a dnes
Juraj Audi: Na novom štadióne by som nastúpil, hoci aj na jednej nohe

Audi je dobrá značka, a nielen medzi autami. Takou bol medzi futbalistami i Juraj Audi. Šesť rokov tvoril neodmysliteľnú súčasť futbalového stroja DAC, ktorý postupne začal valcovať protivníkov v I. SNL a dočkal sa zaslúženej federálnej odmeny. Blondiak, ktorý sa vyžíval v krídelných priestoroch. 

„Môj prvý rok v Košiciach bol dobrý, potom som dva roky strávil na vojne v druholigovom Žatci. Keď som sa vrátil, nálada bola na bode mrazu. Košičania v tom čase mali problémy v lige, nasledujúcu sezónu po mojom odchode aj vypadli. Keďže som rodákom zo Sládkovičova, privítal som možnosť byť bližšie k domovu. Vtedy mi pomohol dnes už nebohý Laci Józsa, ktorý taktiež bol z môjho kraja a mal kontakty na dunajskostredský klub. DAC ma nakoniec oslovil,“ opisuje čoskoro 59-ročný Juraj Audi okolnosti svojho presunu z východu na juhozápad Slovenska.

 

Keď sa ho spýtame na jeho prvý súťažný zápas v DAC, chvíľu loví v pamäti, ale nemožno sa tomu čudovať - stalo sa to takmer pred 35 rokmi, 9. augusta 1980. „Viem, že sme ten zápas vyhrali 4:0 a súper prišiel z východu. Ale kto ním bol?“ Nuž išlo o ambiciózne Humenné, ktorému drzý nováčik uštedril debakel hneď pri premiére v I. SNL. Prvý raz si rozdelili v tomto zápase krídla Jurajovia - Audi a Majoros. Na gólový debut si počkal do 9. kola, keď jeho presný zásah znamenal zisk bodu v Púchove pri remíze 1:1.

 

Okamžite pocítil zmenu nálady oproti košickému klubu. „Kým v ZŤS diváci na zápasy nechodili, v Dunajskej Strede vládol  po postupe do národnej ligy entuziazmus - v klube i na tribúnach. Hoci išlo o malé mesto, žilo futbalom. Potešilo ma, že som prišiel práve sem,“ pochvaľuje si rozhodnutie, ktoré urobil.

 

Stihol si zahrať v tíme aj s legendárnym Jurajom Szikorom. „Vtedy už bol asistentom trénera Juraja Hrivnáka, ale občas ešte nastúpil. Mal už nejaké zdravotné problémy, prenasledovali ho zranenia, ale na ihrisku bol stále fenomenálny. Vravel mi, Džeky, bež! A ja som iba pobehol a mohol som sa spoľahnúť na to, že loptu od neho dostanem. Neskôr to bolo podobné s „Kofim“ Kováčom.“ Fanúšikovia Dunajskej Stredy veľmi dobre vedia, ako sa dostal Audi k prezývke Džeky (z maďarčiny kabát), ale pre tých neskôr narodených to pripomenieme. Z Košíc prišiel vo frajerskej bunde, ktorú kúpil v tamojšom Tuzexe (za socializmu obchod s dovezeným tovarom, ktorý v domácej sieti chýbal) a v tíme DAC takú nik nemal. A z toho vznikla prezývka.

 

Po návrate Ladislava Tótha z vojenčiny sa na jeseň 1981 narodil preslávený útočný trojzáprah Audi - Tóth - Majoros, ktorý Dunajskej Strede kraľoval dlhé roky. Prvý raz sa v takomto zložení predstavili 5. septembra 1981 v zápase s Levicami (2:2), v ktorom skórovali Audi i Majoros.

 

V čom tkvelo, že si „svätá trojica“ tak skvele rozumela na ihrisku? „Jednoducho sme sa našli. Veľa vecí sme si nacvičili na tréningoch a moji kolegovia boli veľmi kvalitnými hráčmi, mali skúsenosti aj z iných klubov. Už v tom čase sme začali forsírovať útok, v ktorom hráč nebol stále na rovnakom mieste. Menili sme si pozície, prebiehali zľava doprava a naopak, a vírivým pohybom sme dokázali zmiasť súperovu obranu. Nedokázali nás chytiť. Majoros bol rýchly, Tóth perfektne zakončoval,“ odpovedá Audi.

 

Po niekoľkých nádejných pokusoch prišiel vytúžený postup do ligy: „Bolo to vyvrcholenie cesty z krajských súťaží, divízie a I. SNL. Je pravdou, že sme na štyri, či päť rokov uviazli v národnej lige, keď nás preskočili silnejšie „psy“ z krajských miest, ktoré „museli“ postúpiť. Najprv Žilina, potom vojenský klub Dukla z Banskej Bystrice a tím z Bratislavy (Petržalka).“

 

Za päťročnú výbornú službu sa odmeny dostalo aj Audimu, ktorý si v sezóne 1985/86 zahral najvyššiu súťaž v drese DAC. Na gól čakal do druhého jarného kola, keď v domácom dueli proti Bohemiansu Praha zachraňoval bod (1:1) v 73. minúte duelu ako striedajúci hráč a zužitkoval perfektnú prihrávku Petra Michalca. Vraj už na lavičke cítil v kostiach, že v ten deň gól dá a nevedel sa dočkať, kedy ho pošle tréner Karol Pecze na pľac. A bol to gól takpovediac v darčekovom balení, pretože prišiel deň po jeho tridsiatych narodeninách.

 

Mimochodom, Audi bol iba o osem dní starší, ako jeho kolega z útoku Majoros. Zvykli spolu sláviť aj narodeniny? „Áno, niekedy sme to spojili, sadli si trochu, alebo sme čosi doniesli po zápase do kabíny, aj sme si štrngli.“ A stretávajú sa aj v súčasnosti? „Sem-tam áno. Keďže sme obaja pracovali ako tréneri, stretávali sme sa na futbale, na rôznych turnajoch. Každý má svoje zamestnanie, vnúčatá, takže až tak veľa času človek nemá.“

 

V  premiérovej sezóne v prvej lige sa slávne trio Audi - Tóth - Majoros začalo pomaly, ale isto vytrácať. Prečo? „Mali sme tridsať rokov, ale nepovažovali sme sa ešte za starých hráčov. Ešte by sme boli vládali, aj sme chceli. Prišli však noví, nastal pohyb v kádri a pomaly sme sa vytrácali zo zostavy. Prišiel čas na odchod. Boli sme to však my, ktorí sme postavili základy mužstva a našou zásluhou sa dostalo do prvej ligy. To nás hrialo.“ A na čo v živote nezabudne, je vtedajšie publikum. „Nikdy som také predtým, ani potom nezažil. Veľmi vytrvalo nás povzbudzovali a boli nám verní.“

 

Mrzí ho len jedno, že trofej v Československom pohári už nestihol získať. „Keby som ešte pol roka zostal... Škoda.“

 

Na DAC trocha zanevrel za bašovania predchádzajúcich majiteľov: „V klube bolo veľa falošnosti. Začali sa šíriť správy, že sa predávajú zápasy. Človek potom nemá chuť ísť do hľadiska. Teraz si však znova pomaly nachádzam späť cestu na štadión. Páči sa mi prístup nového vedenia, ich kroky, mení sa  ovzdušie, začína sa myslieť aj na mládež. V takom prípade sa oplatí zájsť na štadión.“

 

Apropo, nový štadión. Zatiaľ existuje iba na papieri, či presnejšie vo vizuáloch v elektronickej podobe. Ak by povedzme do troch rokov stál aj v skutočnosti, prišiel by Audi so starými spoluhráčmi, aby tam kopol do lopty? „To je samozrejmé. Aj keby to mala byť len jedna minúta, či dve. Hoci aj na jednej nohe!“ Keď ho pozvú, nevynechá žiadne spomienkové stretnutie, pripomínajúce staré zlaté časy: „Prídem kedykoľvek, rád.“

 

V súčasnosti sa venuje podnikaniu. „Ale iba v malom. Podnikám s náhradnými dielmi pre nákladné autá,“ objasní.  Obaja jeho synovia - Juraj i Adrián si zahrali futbal v nižších súťažiach dunajskostredského okresu. „Futbal majú ako záľubu popri hlavnom zamestnaní,“ konštatuje Juraj Audi starší na margo futbalovej kariéry svojich potomkov.

 

Kto je Juraj Audi

 

Rodák zo Sládkovičova (15. marec 1956) začínal s futbalom v tamojšom Slavoji. Pokračoval v Liptovskom Mikuláši a v roku 1975 sa stal hráčom VSS Košice, kde zažil debut v najvyššej futbalovej súťaži. V rokoch 1977-79 absolvoval základnú vojenskú službu vo VTJ Žatec. Po návrate odtiahol ešte jednu sezónu v Košiciach (klub už niesol názov ZŤS) a v lete 1980 nasledoval prestup do DAC Dunajská Streda. Za päť sezón v I. SNL si odkrútil 138 zápasov, v ktorých strelil 27 gólov. V sezóne 1985/86 odohral vo federálnej lige 20 zápasov, v štatistikách mu vedú dva gólové zásahy. Ďalšími hráčskymi zastávkami boli Šaľa, Lehnice, Trhová Hradská a rakúsky Bergern. Pracoval ako hrajúci tréner i tréner v Rakúsku a viedol množstvo tímov zo Žitného ostrova v nižších súťažiach (Trhová Hradská, Holice, Ohrady, Orechová Potôň, Michal na Ostrove, Veľké Dvorníky, Malé Dvorníky). Žije v Malých Dvorníkoch pri Dunajskej Strede. Živý sa ako  drobný podnikateľ.

 

Ladislav Harsányi

Súvisiace správy
Karol Pecze: Najmilšia aj najťažšia chvíľa kariéry
Správa - 2018.11.09.
Karol Pecze: Najmilšia aj najťažšia chvíľa kariéry
Georges Leekens: Hráči chcú niekedy až príliš zaujať
Správa - 2017.11.29.
Georges Leekens: Hráči chcú niekedy až príliš zaujať
Karol Pecze: Ľudia na Žitnom ostrove milujú futbal
Správa - 2017.06.25.
Karol Pecze: Ľudia na Žitnom ostrove milujú futbal
Tibor Mičinec: Lákali ma na zeleninu a ovocie
Správa - 2017.06.13.
Tibor Mičinec: Lákali ma na zeleninu a ovocie
Vasilij Rac: Vo futbale rozhoduje prístup
Správa - 2017.05.19.
Vasilij Rac: Vo futbale rozhoduje prístup