Po vyše mesiaci voľna náš tím včera odštartoval prípravu na jarnú časť fortunaligovej sezóny 2015/16. Dobre naladený prišiel aj jeden z najskúsenejších členov kádra, 32-ročný obranca Ľubomír Michalík.
Ľubo, skončilo sa 33-dňové voľno. Čo všetko si stihol za ten čas?
„Ubehlo to veľmi rýchlo, pretože viac-menej som bol rozbehaný. Snažil som sa postíhať to, na čo počas sezóny nebol čas. Hneď po skončení jesene som bol v Anglicku na zápase Ligy Majstrov Chelsea-Porto, potom sme išli s rodinkou na týždeň za teplom do Dubaja. Štedrý deň som strávil v Čadci, Silvestra v Dunajskej Strede. Na začiatku nového roka sme vybehli na tri dni do Tatier, takže veľa času na jednom mieste som ani nestrávil. Ubehlo to naozaj rýchlo, ale som rád, že už sme naspäť.“
Stíhal si aj nejaké športové aktivity?
„Samozrejme. Každý z nás dostal individuálny plán, okrem toho som si bol zahrať futbal, plával som a robil iné športy, ktoré nemôžem počas sezóny. S Ákosom (Szarka) sme sa zúčastnili tradičného halového turnaja v Čadci, kde bol s nami aj Peter Štepanovský. Ten však kvôli zraneniu pôsobil v úlohe trénera. Bolo to medzi Štedrým dňom a Silvestrom, partia bola dobrá.“
Priznaj, s akou váhou si sa vrátil po sviatkoch?
„Myslím si, že som o niečo schudol, takže je to v pohode.“
S akým futbalovým predsavzatím si vstúpil do nového roka?
„Aby nasledujúci rok bol lepší, ako ten minulý. Sme na piatom mieste, ale dúfam, že skončíme ešte vyššie. Keby sme sa uspokojili s aktuálnou pozíciou, nebolo by to dobré.”
A individuálne predstavy?
„Prvoradé je zdravie. Na ihrisku chcem určite menej inkasovaných gólov a viac strelených.“
Rok 2016 prinesie ďalšiu zmenu v tvojom osobnom živote, s priateľkou Luciou očakávate narodenie druhého potomka. Kedy dvojročnému Adamkovi pribudne súrodenec a aké meno ste vybrali?
„Synček dostane sestričku, pohlavie však nie je dôležité. Hlavne, aby bolo dieťatko zdravé. Na svet by malo prísť v apríli. Meno ešte nemáme, iba užší zoznam - futbalovou terminológiou sme v semifinále. Keby sa narodil chlapec, s menom by problém nebol...“
Po dlhých rokoch si vypadol z užšieho kádra slovenskej reprezentácie, ktorú čaká v tomto roku premiéra na európskom šampionáte. Zablúdia ti myšlienky občas týmto smerom?
„Nemám ružové okuliare, v kútiku duše však verím a nevzdávam sa. Pokiaľ budem mať aspoň minimálnu šancu vrátiť sa do mužstva, pobijem sa o ňu.“