Tomáš, vitaj v našom klube! Čo nám prezradíš o svojich futbalových začiatkoch?

„S futbalom som začínal v Košiciach, kde som pôsobil počas celej doterajšej kariéry. Začínal som v 1. FC Košice, potom som prestúpil do KAC Jednoty, odtiaľ som sa vrátil do B tímu FC Košice, ktoré vtedy patrilo pod Steel Trans. Podarilo sa mi prepracovať do A-mužstva. Tam som hrával doteraz a momentálne som už v Dunajskej Strede.“

Na ktorom poste sa cítiš najlepšie?

„Mojim verným postom je defenzívny záložník, ale odmalička som bol vedený ako stopér. V doraste mi preto tréneri trošku zmenili pozíciu, ale aj nová mi celkom sadla. Niekedy dokonca hrávam aj ofenzívnejšieho stredopoliara, nazval by som to ako spojku. Som búrač v strede poľa, rád chodím aj do kombinácie. Možno by som si zahral aj na hrote útoku, ale zatiaľ som ešte nedostal príležitosť.“

V čom vidíš svoje silné stránky?

„Myslím si, že je to behavosť, možno niekedy až zbytočná. Ale som rád, že vládam behať. Som schopný ísť do kombinácie, na čom v posledných rokoch tvrdo pracujem. Celkom sa mi to darí a dúfam, že to predvediem aj v Dunajskej Strede. Mojou silnou stránkou je hlavne čierna robota: odobratie lopty, súboje, zrážanie sa. Verím, že sa mi bude dariť a budem užitočný pre tím.“

Ako sa rodil tvoj prestup do DAC?

„Prvýkrát som počul o záujme DAC v lete minulého roka, v rovnakom čase keď Erik Pačinda prestúpil do Dunajskej Stredy. Vtedy to ale ešte nebolo také horúce. Až v decembri-januári sa začal prestup čoraz viac riešiť. O záujme klub som vedel od môjho agenta, Marcela Podoláka, ktorý zároveň zastupoval aj VSS, takže som to riešil hlavne s ním. Bol to trošku komplikovaný prestup, zrejme sa ťažšie rodila dohoda medzi majiteľmi, do čoho som nemohol zasiahnuť. Veril som, že nakoniec všetko klapne a budem hrať prvú ligu. To je pre mňa momentálne najdôležitejšie.“

Prečo si sa rozhodol pre náš klub? Mal si aj iné ponuky?

„Od viacerých som počul, že v klube všetko funguje dobre, pracuje sa tu na profesionálnej úrovni, čo bohužiaľ momentálne o Košiciach neplatí. Ale to nebol hlavný dôvod, kvôli čomu som chcel silou-mocou prestúpiť do Dunajskej Stredy. Hlavným lákadlom bola prvá liga a veľmi sa teším, že tu môžem byť. Budem musieť hrať čo najlepší futbal a verím, že ľudia v Dunajskej Strede - výborní fanúšikovia, tréner alebo aj majiteľ, ktorý za mňa zaplatil peniaze - budú spokojní.“

Čo povedali tvoji najbližší na prechod z východu na juh Slovenska?

„Rodina ma podporuje. Mojej mame odľahlo, že sa mi podarilo prestúpiť do prvej ligy, pretože ona veľmi emotívne prežíva celú moju kariéru. Otec je samozrejme tiež rád, že budem hrať prvú ligu. Verím, že sa na mňa budú chodiť pozerať, aj keď musia prísť trošku ďalej, ale možno prídu s o tou väčšou radosťou. Zatiaľ som dostal samé pozitívne správy, rodina, kamaráti, blízki mi gratulovali a popriali veľa šťastia. Budem sa ich snažiť nesklamať a ani ľudí okolo DAC-u. Trošku ma aj mrzí, že som musel odísť z Košíc, pretože Košice sú pre mňa takou srdcovou záležitosťou. Ale život je taký, nikdy nevieme, čo prinesie. Som rád, že som v DAC-e a spravím všetko, aby mužstvo bolo úspešné.“

Zmluvu si podpísal na tri a pol roka, čo nie je krátka doba. Čo všetko by si chcel zažiť, s akými cieľmi prichádzaš?

„Ciele sú jednoznačné. Krátkodobé sú od zápasu k zápasu - vyhrávať, aj keď možno nie je reálne vyhrať všetky zápasy. Niedeky sa jednoducho nedarí, ale verím, že budeme čo najúspešnejší hlavne ako tím. Verím, že budeme držať pokope a bude dobrá partia, čo aj momentálne platí. Z dlhodobého hľadiska by sme chceli hrať o popredné pozície, kvalifikovať sa do európskych súťaží a vyhrať aj titul. To je hlavný cieľ pre mňa i pre klub.“

Koho okrem Erika Pačindu si z kádra poznal a ako ťa prijali noví spoluhráči?

„Síce len krátko, ale poznám aj Roba Polievku z reprezentácie. Poznám v podstate všetkých hráčov, lebo sme hrali proti sebe a videl som ich aj v televízii. Mal som teda o nich prehľad, ale je tu aj pár nových tvárí, s ktorými sa postupne zoznamujem. Prijali ma super, partia je veľmi dobrá. Dúfam, že to takto pôjde ďalej a spolu zvládneme lepšie a aj horšie chvíle.“

Na záver nám povedz, čo pre teba znamená futbal.

„Zo začiatku to bola pre mňa hlavne zábava, čo je ešte aj momentálne, ale už je v tom aj zodpovednosť voči priateľke alebo rodine, že chcem sa hlavne finančne zaistiť. Preto považujem futbal zároveň aj za svoju prácu, ktorá má baví. Futbal je pre mňa všetko, aj keď som rozmýšlal nad tým, že sa vydám inou cestou a budem študovať. Odkedy však hrám prvú ligu, všetko som podradil futbalu - či je to regenerácia a celkovo čas mimo tréningu. Určite každý futbalista zmení myslenie, keď sa začne futbalom živiť. Aj svoj voľný čas trávim aktívne, aj keď si niekedy sadnem k televízoru. Hlavne v zime, keď sedím doma, mi už svrbia nohy a núti ma to už niečo robiť.“