Pavol Penksa: „Nechcem povedať, že sme vyhrali majstrovstvá sveta, ale toto zažije futbalista raz za sezónu, či desať sezón. Proste, je to niečo úžasné. Cez polčas sme si povedali, že ideme bojovať a vedeli sme, že nemôžeme dostať ďalší gól. Bolo jasné, že trikrát doma v živote neinkasujem, veď slovenský Neuer si to nemôže dovoliť (smiech). Možno nás aj podcenili, navyše mali v nohách ťažký stredajší zápas na Slovane. Verili sme, že ak pôjdeme na doraz a dáme kontaktný gól, môžeme pridať aj druhý. Ten tretí bol taký bonus, úžasný zážitok. V šatni hrá balkánska, slovenská a maďarská hudba, ja som kričal majstri-majstri, lebo to nie je len o tom, že sme dnes porazili mužstvo, ako je Trenčín. Ale po takomto priebehu... ja budem doma robiť kotúle od radosti.“

Ako si videl inkasované góly? „Hráči Trenčína sú neskutočne technicky vyspelí, pred prvým gólom sa vďaka tomu poľahky dostali do blízkosti šestnástky. Ja som sa presúval, Holúbek vystrelil a po teči som nestihol zareagovať. Bolo to k bližšej žrdi, možno som čakal center. Druhý? Nemalo by sa to stávať, ale to je futbal, patrí k tomu aj vlastný gól. Mário to chcel odkopnúť, trafil to proste zle a lopta skončila v sieti. Možno keby som predvídal, ale nečakal som, že to fakt trafí do brány. Ale keby sme neprehrávali 2:0, ktovie ako by sa to vyvíjalo. Vyhrali sme, tri body sú doma a to je najpodstatnejšie!“

Darijo Krišto: „Myslím si, že to bol najlepší zápas odkedy som v zime prišiel. Bolo tam veľa emócií, lebo sme po dvoch vlastných góloch prehrávali v polčase o dva góly. Tréneri povedali, že môžeme vyhrať a tak aj bolo. Bojovali sme a v druhom polčase sa všetko obrátilo na našu stranu. Som veľmi šťastný, že sme na našom štadióne opäť neprehrali, je to super pocit.“

Vojtech Horváth: „Fantastický pocit, pre takéto zážitky sa oplatí hrať futbal! Je neuveriteľné získať tri body po takomto priebehu a s takým kvalitným súperom. Možno to už málokto očakával, ale my sme si verili. Šport je krásny v tom, že ak niekto verí do poslednej chvíle, dokáže veľké veci. My sme išli šťastiu naproti a ono sa postavilo na našu stranu. Myslím si, že rozhodujúci moment bol Ottiho gól na 1:2. Vtedy bolo cítiť, ako mužstvo nabralo nové sily a uverilo, že môže vyrovnať, či dokonca aj vyhrať.“

Peter Štepanovský: „Aj po prvom polčase sme verili, že môžeme výsledok otočiť. Som rád, že sa nám to podarilo. Tréner v polčase urobil nejaké posuny v zostave a zdôraznil nám, aby sme súpera napádali tak, ako v prvom polčase a aby sme neprestali veriť v to, že máme šancu otočiť priebeh. Pocity sú výborné, len ma mrzí, že som kvôli kŕčom nedohral celý zápas. Ešte musím potrénovať.“

Roland Černák: „Pred vstupom na trávnik mi tréner povedal, aby sme sa snažili čím skôr dať kontaktný gól. Hrali sme tímovo a vďaka tomu sme dokázali otočiť skóre proti takému mužstvu ako je Trenčín. Pred penaltou ma napadlo, že ak dáme na 3:2, bude to neuveriteľné. Prežívam neskutočné pocity.“

Roman Sabler: „Tréner ma poslal do zápasu s tým, aby som bol aktívny, napádal obrancov, skúsil streliť gól a strhnúť zápas na našu stranu. Poznám trenčianskych hráčov, vedel som, čo na nich platí a neplatí. Vedel som teda, že na nich platí tvrdosť. Diváci ma vyburcovali, aby som išiel do každého súboja naplno a spravil niečo s tým zápasom, skúsil dať gól alebo aspoň prihrať naň. Pocity po zápase sú výborné, lebo som prispel k obratu v zápase. Možno ma trošku hnevá, že som nedal gól, mal som na to dosť šancí. V tréningu by som ich zrejme premenil, ale tú prvú šancu brankár výborne vyrazil, musím mu dať poklonu. Pred prvým gólom som dával spätnú prihrávku, pri druhom Otti nakopol loptu, vyskočil som s obrancom, lopta prešla za nás a Kornel ju fantasticky hlavičkoval. No a pri treťom ma stiahol obranca, bola to jasná penalta.“