Šesťgólový debakel so Žilinou vyústil v dunajskostredskom klube k výmene trénera. Nový muž na lavičke Csaba László dal hneď v ďalšom zápase medzi žrďami šancu 22-ročnému dubnickému odchovancovi Matejovi Slávikovi. Rodák z Ilavy síce v Trnave a následne aj v Myjave inkasoval po jednom góle, ale napriek tomu zakaždým odviedol spoľahlivý výkon.

Inkasovať už v 5. minúte nie je pre psychiku brankára nič príjemné. Čo sa vám po góle Kolára preháňalo mysľou?

„Pre brankára je vždy ťažké, keď si ešte ani nesiahne na loptu a už ju musí loviť zo siete. Mal som zmiešané pocity. Uvedomil som si, že sme nezačali dobre, ale zároveň som veril spoluhráčom, že z nepriaznivej situácie sa vylížeme.“

Tréner Myjavy Radványi na tlačovke povedal, že mnohí jeho hráči si v tej chvíli mysleli, že vyhrajú 5:0... Vás takéto hrôzostrašné myšlienky neprenasledovali?

„Nie. A už vôbec som si nepripúšťal, že by sa mohol zopakovať poltuctový debakel zo zápasu so Žilinou. Spomínaný duel sme hneď po jeho skončení zahodili za hlavu.“

Dunajskostredčania otočili skóre ešte v priebehu prvého polčasu. Už vtedy ste začali veriť, že by ste si mohli odviezť tri body?

„V podstate áno. Po inkasovanom góle sa nám rýchlo podarilo streliť kontaktný gól a zakrátko aj ďalší. Cez prestávku sme sa v kabíne zomkli a povedali si, že takýto stav musíme ubrániť.“

Pri ktorom momente v druhom polčase ste sa najviac zapotili, ktorý bol z pohľadu brankára najnebezpečnejší?

„Myjava vytvorila najväčší tlak prvých 25 minút, šance mala až v záverečnej desaťminútovke. Mohlo sa zdať, že najviac predo mnou horelo pri hlavičke Ostojiča, ale nebolo to tak. Ostojič totiž loptu umiestňoval k žrdi, pri ktorej som stál. No nebezpečnejšia bola predchádzajúca hlavička Kolára. Musel som sa presúvať k vzdialenejšej žrdi, navyše mierila pod nohy, čo bolo dosť nepríjemné.“

Po prehre v Trnave ste sa víťazstva dočkali pri druhom štarte. Ako chutilo?

„Zažil som to prvýkrát, a je to niečo úžasné. Proste, paráda!“

Po zápase vás vyhlásili aj za najlepšieho hráča Dunajskej Stredy...

„Bol to môj druhý zápas v lige a hneď takéto ocenenie... Určite je to pre mňa povzbudzujúci moment. Nečakal som to.“

Nový tréner Csaba László siahol po vašich službách hneď po zápase 12. kola po debakli 0:6 od Žiliny. Kalkulovali ste s tým, že by ste mohli ísť medzi žrde?

„Nie, nečakal som to. Bolo to pozitívne prekvapenie. O tom, že budem v Trnave chytať, som sa dozvedel až v deň zápasu.“

Napriek prehre ste chytali aj v Myjave. Zdá sa, že László vašim schopnostiam verí. To musí byť dobrý pocit...

„Áno, je to tak. Pre každého brankára je dôležité, keď cíti dôveru trénera. V takom prípade sa mu chytá oveľa ľahšie.“

Nezhoršili sa tým, že ste odchytali dva zápasy, vaše vzťahy s Darkom Tofiloským, ktorý bol v pozícii neohrozenej jednotky medzi žrďami na začiatku sezóny?

„Určite nie! Máme dobrý vzťah. Dokážeme si povedať všetko na rovinu, nemáme medzi sebou žiadne tajnosti.“

DAC sa odpútal z predposlednej priečky tabuľky, čo je pre klub zaiste psychickou vzpruhou. Tiež to tak cítite?

„Určite. Pre nás je dôležité každé víťazstvo, každý získaný bod. Potrebujeme ich, aby sme sa v tabuľke posunuli nahor. Naše súčasné postavenie nezodpovedá kvalite kádra, určite máme na umiestnenie na vyšších priečkach tabuľky.“

Dunajská Streda je úspešnejšia vonku, kde získala deväť bodov z deviatich zápasov, oproti dvom bodom z piatich domácich duelov, ktoré odohrala v Senci. Čo poviete, prečo sa jej pri Slnečných jazerách nedarí?

„To je jednoduché: v Dunajskej Strede máme typické domáce prostredie, kde sa nám hrá lepšie. Senec je prechodný domov a aj fanúšikovia tak to cítia. Verím, že keď sa vrátime na nový domáci štadión, budeme podstatne úspešnejší.“

V každom z doterajších dvoch zápasov, v ktorých ste v najvyššej súťaži nastúpili, ste inkasovali gól. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré: bude svietiť nula na vašom konte už v najbližšom kole, keď sa DAC predstaví na Pasienkoch proti Slovanu?

„Bolo by pekné, keby sa mi podarilo udržať ,nulu‘ na konte na tretí pokus.“

Tento článok bol zverejnený dňa 2.11.2016 v tlačenej verzii denníka Šport, strana 9

Autor: VLADIMÍR KIKUŠ