Budík mu zazvonil pred pol šiestou ráno. Ak si chcel zacvičiť, musel si privstať a rozhýbať telo na úkor spánku. Deň generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Slovnaftu Oszkára Világiho (53) je dlhý a nabitý povinnosťami. Nájde si v ňom čas aj na riešenie futbalových problémov. Je majiteľom popredného futbalového klubu s vyše storočnou tradíciou - FC DAC 1904 Dunajská Streda.

O niekoľko dní uplynú tri roky, čo ste prevzali DAC. Nikdy ste neoľutovali tento krok?

Nikdy som nemal taký pocit. Mám rád kreatívnu činnosť a DAC mi ju umožňuje. Prináša mi radosť. Samozrejme, keď prehráme so Žilinou 0:6, nie je to nič príjemné, ale nestalo sa, aby som povedal, že vstup do DAC bola chyba.

Klub ste preberali v dosť zanedbanom stave - ekonomickom i futbalovom. Dávate ho postupne dokopy. Je to ťažšie, ako ste si mysleli?

Naopak, ide to lepšie, ako som čakal, hoci klub bol aj morálne na dne. Nepredpokladal som, že sa stretnem s takou spoločenskou a fanúšikovskou podporou, že dunajskostredské futbalové prostredie prijme pomerne rýchlo nový DAC.

Čo bolo pre vás najkomplikovanejšie?

Najťažší moment som zažil hneď na začiatku. Mali sme desať bodov a zobrali nám ešte šesť. Netvrdím, že sme mali v kádri slabých futbalistov, ale boli demotivovaní. Zlomovým momentom bolo, že sme nevypadli. Tým, že sme sa udržali v najvyššej súťaži, sme sa nadýchli, zmenila sa atmosféra. Situácia sa zlepšuje, všetci to cítia. Nedá sa veľmi porovnať, čo som kúpil a čo mám teraz po troch rokoch.

Vo firme sa dajú mnohé veci naplánovať. Ide to aj vo futbale?

V oboch prípadoch musí mať človek silnú víziu, vedieť, čo chce dosiahnuť. Potom to rozdrobiť na postupné konkrétne kroky, čo sa deje teraz. Klub riadim ako firmu, máme krátkodobé a dlhodobé ciele. Hľadáme prostriedky, aby sme to dosiahli.

Priznali ste, že ste dlho uvažovali, či máte do klubu vstúpiť. Čo bol hlavný problém, ktorý ste riešili? Aká bola motivácia?

Som presvedčený, že klub som kúpil draho. Keď sa naskytla táto možnosť, riešil som to príliš emotívne. Proces bol ťažký najmä preto, že som nebol odborník na šport, taký klub som nikdy dovtedy neriadil. Bola to zároveň veľká finančná záťaž. Vždy rozmýšľam dopredu, nie som bežec na krátke trate. Vedel som, že ak vstúpim do DAC, stane sa súčasťou môjho života, zasiahne doň, prenikne do rodiny. Je to záležitosť na celý život.

Tvrdíte, že klub ste kúpili draho. Prezradíte, o akú sumu išlo?

Nebola zverejnená a nebudem ju konkretizovať. Ale bola vysoká, vyššia ako reálna hodnota klubu. Málokedy som vyrokoval zlú zmluvu, v tomto prípade sa to stalo. Už je to však za nami a sme niekde inde. Len zdôrazňujem, že som sa riadil najmä emóciami, ktoré jednoznačne prevládli. Klub som chcel, ocitol som sa pod časovým tlakom. Dohoda bola veľmi výhodná pre bývalých majiteľov.

Emócie vyplývali z toho, že ste mali vzťah k futbalu a k dunajskostredskému klubu už z minulosti?

Bol som jeho veľkým fanúšikom. Neopustil som ho ani v čase neúspechov, keď padol do druhej i tretej ligy. Bolo však aj obdobie, keď som na futbal nechodil. Ale to najmä preto, že som sa nevedel stotožniť z ľudského hľadiska s niektorými filozofickými prístupmi minulých majiteľov.

Teraz ste 90–percentným vlastníkom, desať percent patrí mestu Dunajská Streda. Ste spokojný so spoluprácou?

Áno, vládne medzi nami dôvera. Mesto necháva vedenie klubu na mňa, mojou starosťou sú najmä peniaze. Nemáme nijaké spory. Mesto prispieva na chod klubu pevnou ročnou sumou, platila už pred mojím príchodom. DAC som kúpil aj s ňou. Neskôr sme ju ešte upravili v prospech partnera.

Neuvažujete perspektívne, že odkúpite aj zvyšných desať percent akcií?

Nie, chcem, aby mesto zostalo navždy v klube. Samozrejme, pokiaľ bude záujem z jeho strany.

V novembri minulého roku ste otvorili prvú polovicu novobudovaného štadióna. Kompletne by mal byť dokončený do konca tohto roku. Ako pokračujú práce?

Chvalabohu, dodržiavame harmonogram, hoci počasie na začiatku roka stavbárom neprialo. Chcem, aby sme tento rok ukončili všetky infraštruktúrne projekty, dobudovali štadión i akadémiu. Bol by som rád, keby som na budúci rok mohol riešiť už len športové otázky.

Hovorili ste, že pre vás je výzvou oslavovať titul v Dunajskej Strede. Platí to? Je to reálne? Momentálne sa mužstvo pohybuje v druhej polovici tabuľky...

Keď vstupuje niekto do futbalu alebo aj iného športu, chce vyhrať, byť prvý. Považujem za normálne, že chcem byť majstrom. To je jedna vec. A druhá: na tom aj systematicky robím.

Ako do toho zapadá fakt, že ste v zime uvoľnili najlepšieho strelca Szarku? To skôr vyzerá, že ste sa oslabili...

Nemyslím si to. Vieme, aký tím budujeme a kto do neho ako zapadá. Prestupy, ktoré sme urobili, mali zmysel. Zobrali sme mladých, talentovaných hráčov, ktorí majú už aj nejaké skúsenosti. DAC musí tvoriť najmä silný tím, chceme hrať tímový futbal. Šafranko i Mészáros viac zapadajú do našej koncepcie. Szarka dostal ponuku a rozhodol sa ju akceptovať.

Za vašej éry už došlo v tíme k niekoľkým zmenám na trénerskom poste. Ako ste spokojný so súčasným koučom Csabom Lászlóm?

Spolupracujeme zatiaľ krátko, ale mám pocit, že pohľad na futbal, na budovanie mužstva i prácu s mládežou máme veľmi podobné. Dôležité budú aj výsledky.

Debatujete často s trénerom, vstupujete aktívne aj do športového procesu?

Zopárkrát v sezóne sa stretneme a bavíme sa o zásadných otázkach. Do zostavy nezasahujem, na osemdesiat percent sa ju dozvedám, keď už sedím v hľadisku. S mužstvom sa stretnem vždy pred sezónou. Stalo sa len raz, že som prišiel do šatne a pripomenul hráčom, že aj oni sú profesionáli, nielen ostatní v klube. Vtedy sa nám nedarilo a môj príhovor zabral len v dvoch najbližších stretnutiach. S hráčmi nevediem diskusie, to je kompetencia trénera.

Na čo sa sústredíte v najbližších mesiacoch?

Smerujeme k tomu, aby sme vybudovali veľký klub so silnou mládežníckou základňou a bohatou vedomostnou bázou. Každý klub existuje na základe vedomostí a poznatkov, ktoré dlhodobo získava. Klubový život je o tom, že existujú pravidlá, symboly, znalosti, ciele, kultúra, etické normy... Súčasťou toho je presvedčenie, aký futbal chceme hrať a ako pristupujeme k mládeži. Na konci bude fungujúci klub. Nevidím dôvod, aby potom nemal najvyššie ambície.

Akú úlohu v tomto procese zohráva mládežnícka akadémia, na ktorej budovanie kladiete značný dôraz?

Nie každé z 250 detí, ktoré v nej teraz máme, bude veľký futbalista. Ročne vychová možno jedného–dvoch hráčov, ktorí sa presadia vo veľkom futbale. Ale to neznamená, že ostatní chodia na tréningy zbytočne. Keď päť–šesťkrát týždenne trénujú, hrajú nejaký zápas, sú celý čas v kolektíve, tak ich to determinuje, formuje. Talent je jedna vec, ale aj ten, kto má chuť, systematicky na sebe pracuje, dodržiava životosprávu, môže sa dostať na vrchol. Utvoríme podmienky, vhodné prostredie a zázemie. Pozývame aj odborníkov zo zahraničia, ktorí majú s touto prácou skúsenosti, konzultujeme spolu. Nie som zástancom, aby sme vymýšľali stále nejaké nové veci, veľa sa ich už vymyslelo a fungujú.

Chcete dokázať, že aj v Dunajskej Strede sa dá robiť futbal na najvyššej úrovni. Vystačíte si s vlastnými talentmi, odchovancami?

Samozrejme, že budeme potrebovať posily. Akadémia nám poskytne isté zázemie, ale nie stopercentné, ak chceme mať silné mužstvo. Mám v hlave plán, stratégiu. Počítam so spoluprácou aj s inými klubmi a verím, že bude osožná. Pre dunajskostredský i slovenský futbal.

V Dunajskej Strede vždy vládlo silné divácke zázemie. Zaplnia fanúšikovia 13–tisícové hľadisko, ktoré teraz budujete? Je v meste a okolí na to potenciál?

Verím tomu, štadión sa opäť zapĺňa, chodia aj rodiny, ženy, deti. Ľudia začínajú vnímať účasť na stretnutí ako udalosť, cítia sa tam dobre. Futbal bude patriť do ich života a bude im prinášať radosť. DAC je klub, ktorý neovplyvňuje len Dunajskú Stredu, ale aj široké okolie, celé južné Slovensko. Na jarnú časť ligy sme predali už tisíc permanentiek, to je dosť.

Keď ste pred troma mesiacmi otvárali prvú časť nového štadióna, v hľadisku sedel aj Viktor Orbán. Čo priviedlo maďarského premiéra do Dunajskej Stredy?

Je o ňom známe, že miluje futbal a je veľkým podporovateľom športu vo všeobecnosti. Pricestoval vlani v septembri súkromne s rodinou do Dunajskej Stredy, bol sa pozrieť aj na výstavbu štadióna. Pýtal sa ma, kedy tam chceme hrať zápas. Neveril, že do novembra dáme štadión dokopy tak, aby sa stretnutie uskutočnilo. Stavili sme sa o pivo a zároveň mi sľúbil, že sa príde pozrieť. Slovo dodržal. Samozrejme, štadión ešte nie je kompletne vybudovaný, veľké pohodlie sme mu nemohli poskytnúť, ale mal zo zápasu dobrý pocit. Vládla výborná atmosféra, umocňoval ju aj fakt, že sme zdolali majstra z Trenčína.

Veľa ľudí sa pozastavovalo, že na štadióne odznela pred zápasom aj maďarská hymna. Bolo to na Orbánovu počesť?

To nemalo nijakú súvislosť. Nebola to ani vec klubu, súčasť oficiálneho programu. Spievali ju fanúšikovia v hľadisku. Ich predzápasový program má pevný scenár, zaznie vždy aj maďarská hymna. Ale to platí už pätnásť rokov.

Maďarský premiér podporuje doma rôzne futbalové projekty. Môžete s ním spolupracovať v budúcnosti na futbalovom poli?

Je to veľmi reálne. Sám je prezidentom Puskásovej akadémie, s ňou už spolupracujeme. V Maďarsku vládne lepšia futbalová klíma, kluby sú bohatšie, vo futbale je viac peňazí, predaj televíznych práv je lukratívnejšou záležitosťou. Aj veľa hráčov zo Slovenska i z nášho klubu vidí pôsobenie v maďarskej súťaži ako veľmi perspektívny krok.

Inšpiroval vás aj Viktor Orbán, keď ste sa púšťali do práce vo futbale?

Prvýkrát som videl práve jeho akadémiu vo Felcsúte. Tam som pochopil, o čom je táto práca, ako by to malo fungovať. Potom som prešiel viaceré akadémie v Európe, porovnával som, naberal skúsenosti, rozprával sa s ľuďmi, ktorí ich vybudovali a pôsobia v nich. Navštívil som akadémiu v Ajaxe, Anderlechte, Auxerre, aby som spomenul najväčšie.

Sám ste sa chvíľu venovali aj veľkej politike, boli ste poslanec ešte federálneho zhromaždenia. Máte dobré vzťahy aj s poprednými slovenskými politikmi?

Samozrejme, pôsobím na Slovensku. Je to moja vlasť. Tu som sa narodil, pracujem, žijem, verím, že tu aj umriem. Pokúsim sa byť moderátorom dobrých vecí. Usilujem sa hovoriť o tom, čo by bolo potrebné urobiť, aby sme sa posunuli dopredu. Malá podpora športu u nás je veľký hendikep, na tom musíme pracovať a pre národné športy utvoriť lepšie zázemie. Šport nemá potrebnú podporu ani z verejných, ani z podnikateľských zdrojov. Sumy, ktoré idú do športu z televíznych práv, sú smiešne, neporovnateľné ani s okolitými krajinami Českom, Maďarskom, Rakúskom...

Čo považujete v tejto oblasti za hlavný problém slovenského športu?

Je mi najmä ľúto, že neexistuje finančný model, ktorý by dával istú garanciu klubom, aby prežili. Vo futbale má štyri-päť tímov solídnu podporu, ale ostatným chýba pevnejšie finančné zázemie, lebo vlastníci nedokážu toľko vyprodukovať, aby mohli viac investovať do klubu. Keď budeme mať v Dunajskej Strede dokončený štadión, stane sa dobrým subjektom, ktorý mi umožní ponúknuť reklamné práva, získať viac od sponzorov, ale aj zo vstupného. Sľubujem si, že štadión pomôže utvárať ekonomické zázemie.

Stojíte na čele veľkej fabriky. Tá podporuje aj šport. Aká je v tomto smere filozofia Slovnaftu?

Musí byť súčasťou nielen ekonomického, ale aj spoločenského života. Podporujeme rôzne kultúrne i športové akcie. Dlhý čas sme sponzorovali hokejový zväz, ale, žiaľ, spoluprácu sme ukončili, nedokázali sme sa dohodnúť na ďalšej. Aktuálne podporujeme vo futbale Slovenský pohár - Slovnaft Cup, domnievame sa, že je to dobrý produkt, celý marketingový profil súťaže sa postupne zlepšuje. Sme generálny partner Štefana Svitka, najúspešnejšieho slovenského jazdca na Rely Dakar. Podporujeme aj výnimočne športovo nadané deti, talenty, cez náš grantový program.

Prezradíte sumu, ktorou sponzorsky prispievate na šport?

Pohybuje sa ročne v stotisícoch eur.

V lete 2015 ste sa vyjadrili, že DAC vo svojej profesionalizácii urobil pokrok. Zo sto metrov sme prešli pätnásť, začíname sa správať ako profesionálny klub, vraveli ste. Ako ďaleko ste teraz?

Mám pocit, že vtedy som bol optimista a pätnásť metrov som prehnal... (smiech) Možno máme teraz za sebou dvadsať z tejto dlhej cesty. Vieme viac o futbale, robíme systematickejšie a profesionálnejšie. Dôležité sú aj detaily, zlé rozhodnutie nás môže zabrzdiť aj na pol roka. Vo futbale vidieť spätnú väzbu, často rýchlo, zistíte, či ste sa rozhodli dobre alebo zle - podľa výsledkov, reakcie fanúšikov a podobne. Našu situáciu výrazne vylepší nový štadión a akadémia. Dostaneme sa na iný level. Stále nám bude chýbať vedomostná báza, ktorá sa nedá dobehnúť peniazmi. Na to treba čas.

Tento článok bol zverejnený dňa 10.2.2017 v tlačenej verzii denníka Pravda, strany 36-37

Autor: Michal Zeman

FOTO: SITA/MARTIN HAVRAN

Foto popis: Našu situáciu výrazne vylepší nový štadión a akadémia, domnieva sa majiteľ DAC Oszkár Világi.