Aké najkrajšie spomienky máte z vašej doterajšej hráčskej a trénerskej kariéry?

„Začnem pôsobením v MTK. Budapeštiansky klub získal dvadsaťtri ligových a dvadsaťdva pohárových titulov. V Nemecku sa k takémuto zápisu približuje jedine Bayern Mníchov. Ďalší tím, ktorý musím spomenúť, je škótsky Hearts. Je to veľký klub, v ktorom po našom príchode nastali veľké zmeny. Prebojovali sme sa do pohárovej Európy, s dvojicou Celtic-Rangers sme vytvorili najlepšiu trojku v krajine. Na Ibrox Stadium aj v Celtic Parku sme hrali pred vyše štyridsaťtisíc divákmi. Rád spomínam aj na časy v Schaffhausene, kde som pôsobil vo funkcii športového riaditeľa. Mojou výhodou je, že vo viacerých krajinách som okúsil, čo znamená profesionalizmus. Ak trénujete v klube, kde funguje akadémia, tak sa naučíte pracovať aj s mladými hráčmi. Pôsobil som aj ako hrajúci tréner, takže vo futbale som si nevyskúšal snáď len funkciu prezidenta klubu (smiech). Tieto skúsenosti mi nikto nemôže vziať, znamenajú pre mňa veľmi veľa.”

Viac rokov ste pôsobili aj v našom regióne. Ako sa dívate na stredoeurópsky a slovenský futbal?

„Vrátane môjho rodného Nemecka pôsobím už v piatej krajine. Veľmi veľa som sa naučil vo Švajčiarsku, kam som prišiel v polovici osemdesiatych rokov. Vtedy tam fungoval ešte iný systém. Zmenili však vzdelávanie a spôsob rozvoja mládeže. Po desiatich rokoch sa rovnakou cestou vydali aj v Nemecku, pretože koncom deväťdesiatych rokov nemecká reprezentácia mala ďaleko k svetovej špičke. Aktuálne sa u nás pracuje s mládežou na veľmi vysokej úrovni, po pätnástich rokoch vidno obrovský počet talentov, ktorí sú produktom práve tohto nového konceptu. Na Slovensku zohrávajú veľmi dôležitú úlohu štadióny. Ak sa obzrieme po Európe, vidíme v tomto smere obrovské problémy napríklad u Talianov. Štadióny sú staré a ekonomická situácia nie je ružová. Na Slovensku má pekný štadión Trnava. V súčasnej dobe je veľmi dôležité, aby mohli na štadióny chodiť celé rodiny, nielen tvrdé jadrá fanúšikov. To by mal byť prvý krok. Nový štadión a tréningové centrum sú veľkým prísľubom pre budúcnosť. Veríme, že skvalitnením výkonov A-mužstva - veď práve to je výkladnou skriňou klubu - sme sa vydali správnou cestou.”

Značnú časť futbalového života ste strávili v roli asistenta Csabu Lászlóa. Ako by ste zhodnotili vašu spoluprácu?

„Spolupracujeme zhruba dvadsať rokov. V začiatkoch bol trénerom pri U17-tke v Mönchengladbachu, ja som vtedy trénoval v tretej švajčiarskej lige. Spoznali sme sa v Kolíne počas štúdia UEFA pro-licencie. Spoločne sme navštívili viacero tréningov - Köln, Leverkusen, Mönchengladbach - a videli sme aj niekoľko stretnutí. Pomáhal som mu pri plánovaní a vedení tréningového procesu. Csaba sa v tréningoch stará predovšetkým o taktickú stránku, kým mojou parketou je silová časť prípravy. Práve symbióza týchto dvoch oblastí je základom kvalitnej práce. Počas jeho pôsobenia pri maďarskej reprezentácii v roli asistenta trénera Matthäusa som ja ešte stále pracoval v Shaffhausene. Naďalej sme však zostali v kontakte. Následne sa stal hlavným trénerom Ferencvárosu a ja som išiel tiež vlastnou cestou. Škótsky Hearts bol prvým klubom, v ktorom sme pôsobili spoločne. Už v tom období bol Hearts výnimočný, vrátane osoby majiteľa. Škótsko je vôbec špecifickým miestom pre zahraničných trénerov. Ak si dobre spomínam, v tom období sme boli jedinými zahraničnými trénermi na lavičke veľkého klubu. Po našom príchode sme boli v Glasgove na stretnutí trénerov všetkých ligových mužstiev. Museli sme deň čo deň dokazovať svoje kvality, a už rok po našom príchode bol Csaba zvolený za najlepšieho trénera ligy. Bola to obrovská česť, veď v súťaži pôsobili veľké mená, napríklad Dennis Law. Museli sme riadne zapracovať, ale bolo to pre nás úspešné obdobie. V semifinále pohára sme narazili na Celtic, čo je vždy veľké derby. Csaba sa následne stal hlavným trénerom litovskej reprezentácie. Najbližšie sme potom spolupracovali v MTK Budapešť, kde bola obdobná situácia ako v Dunajskej Strede: stavali nový štadión, klub prechádzal procesom premeny, vydával sa novým smerom. Ak sa spätne obzriem za prácou v MTK, tak môžem povedať, že som sa tam veľa naučil.”

Aké sú vaše úlohy v každodennom tréningovom procese a počas zápasov?

„Začal by som príkladom z Nemecka: Bayer Leverkusen zamestnáva trénera, ktorý má na starosti len koordináciu práce. Štvorica asistentov je minimum, no veľa mužstiev ich má aj šesť až osem. Myslím si, že budúcnosť patrí manažérom, teda podobný systém, aký a Anglicku aj Škótsku funguje už roky. Kouč nevykonáva len funkciu hlavného trénera, ale stará sa aj o príchody posíl. V DAC momentálne funguje päť trénerov, ktorí musia koordinovať svoju prácu. Viem, na čo sa Csaba zameriava po taktickej stránke, kým ja sa starám o fyzickú pripravenosť hráčov. Potrebné je nájsť rovnováhu medzi trénermi, pretože každý, samozrejme, rozmýšľa inak, má iné skúsenosti. Myslím si, že práve toto najlepšie popisuje moju úlohu.”

Súčasťou projektu DAC ste sa stali pred piatimi mesiacmi. Ako vidíte tento projekt, prítomnosť i budúcnosť klubu?

„V Trnave som videl zápas reprezentácie a zároveň som si podrobnejšie prezrel tamojší štadión, ktorý je dôležitou súčasťou klubového života. V lige nastanú výrazné zmeny, ktoré podľa môjho názoru prinesú svoje ovocie o približne tri až päť rokov. Viem, že aj DAC prešiel v posledných rokoch viacerými zmenami: prišiel nový majiteľ, jeho príchod prirodzene znamenal aj zmenu myslenia. Obnova štadióna je na veľmi dobrej ceste a rastie aj akadémia, ktorá je dôležitá pre budúce generácie. Tréningové centrum je pre každý profesionálny klub základným kameňom. To sú samé pozitíva, ale k napredovaniu je nutné aj skvalitnenie samotnej ligovej súťaže. V Anglicku a Nemecku je vysoká kvalita ligy, čo značne súvisí aj s ekonomikou štátu. Kluby v týchto krajinách zároveň získavajú obrovské balíky peňazí z predaja televíznych práv, tí najlepší aj z Ligy Majstrov. Z môjho pohľadu je teda dôležitým krokom skvalitnenie ligy, hneď za tým nasleduje väčší dôraz na mládež. V Nemecku a vo Švajčiarsku som videl, na akej vysokej úrovni je práca s talentmi a myslím si, že práve to podmieňuje ďalší rozvoj.“

Od vášho príchodu do Dunajskej Stredy sme si zmerali sily už s každým prvoligovým súperom. Momentálne sa nachádzame na siedmej priečke tabuľky. Ako hodnotíte toto umiestnenie?

„Začal by som tým, že DAC sme prevzali trochu netradične. Prvýkrát sme totiž prišli do klubu počas rozbehnutej sezóny. V Dunajskej Strede nás čakala hotové mužstvo, takže prvým krokom bolo stabilizovať káder. Niektoré veci sa nám podarilo zmeniť už do konca roka, potom nasledovala vydarená zimná príprava, počas ktorej sme sa na jarnú časť mohli ladiť aj v Turecku. Teraz už máme dostatočný prehľad o hráčoch, vieme ako sú na tom po kondičnej stránke. V lige je Žilina jediná, ktorá sa nachádza úplne inde ako my. Napríklad v stretnutí so Slovanom - hoci sme s nim prehrali - som medzi mužstvami nevidel nejaké výrazné rozdiely. Musím tiež poznamenať, že spomínané tímy disponujú vyššou individuálnou kvalitou, čo sa my snažíme vykompenzovať tímovou prácou. Neprehrali sme v deviatich ligových stretnutiach v rade, čo dokazuje, že sa nám podarilo stabilizovať mužstvo. To je veľmi dôležité, pretože stabilita je základom progresu, ktorý je ďalším krokom k vytvoreniu kvalitného mužstva. Vidím to tak, že medzi tímami od tretieho po siedme miesto je rozdiel len v aktuálnej dennej forme, celkovo tieto mužstvá disponujú približne rovnakou hráčskou kvalitou. V konečnom dôsledku však ani Žilinčania neboli o toľko lepší, podarilo sa nám totiž zmazať dvojgólové manko a vrátiť sa do zápasu. To svedčí aj o našej sile. Myslím si, že budovanie mužstva ide dobrým smerom, ale potrebné je v tom pokračovať.”

V najbližšom kole nás čaká derby proti Slovanu, čo je výnimočná udalosť pre fanúšikov aj hráčov. Cítite už atmosféru tohto stretnutia?

„Už pred zápasom s Trnavou sa hovorilo, že to bude veľké derby. Samozrejme, Slovan je mužstvo so slávnou minulosťou, už pred príchodom na Slovensko som poznal jeho meno. V zápase na ich pôde - bol to náš tretí duel na lavičke DAC-u - sme prehrali jedna-nula. Nevidel som vtedy v hre súpera nič, kvôli čomu by sme sa ich mali obávať. Verím nášmu mužstvu a zároveň dúfam, že sa nám podarí uhrať dobrý výsledok. Je to jeden z kľúčových cieľov pre zvyšok sezóny. Samozrejme, vždy chceme vyhrať, aj keď za dobrý výsledok nepovažujem vždy len víťazstvo, ale aj dobrý výkon. Práve ten by nám mohol vliať ďalšie sily a byť povzbudením do zostávajúcej časti sezóny. Je to dôležité, pretože po vypadnutí z pohára zavládlo v klube značné sklamanie.”

Aký typ hráčov obľubujete a ktorí hráči z kádru DAC-u sa tomuto typu najviac približujú?

„Hráča nehodnotím len podľa jeho futbalových kvalít. Pre štandardne dobrú výkonnosť musíš byť osobnosťou nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Táto rovnováha je veľmi dôležitá. Ako osemnásť-devätnásťročný som mal príležitosť zahrať si v Nemeckom pohári proti Eintrachtu Frankfurt, za ktorý hrali viacerí majstri sveta. Ich správanie bolo vzorové aj mimo ihriska. V dnešnom modernom futbale je všetko tak prepojené, medializované, že musíš byť osobnosťou, inak sa ľahko dostaneš do problémov. Úlety nie sú prípustné. Rád spolupracujem s ľuďmi, ktorí sú vďační za príležitosť a dokážu s ňou naložiť. Podstatné je nezabudnúť na to, odkiaľ si prišiel, tento postoj pomáha vyhnúť sa mnohým problémom po ukončení kariéry. V DAC máme viacero reprezentantov do 21 rokov. Po príchode do klubu som si myslel - a naďalej si aj myslím -, že Tomáš Huk je hráčom, ktorý má najbližšie k tomu, aby sa stal seniorským reprezentantom. V kádri však máme viacero talentovaných hráčov, napríklad Ľubomíra Šatku. Treba však dbať aj na to, aby sme nechceli zapracovať do zostavy naraz príliš veľa mladých futbalistov, pretože k úspechu je nutná aj rutina. Mladí potrebujú spoluhráčov od ktorých sa môžu učiť.”

Kedy sa podľa vás môže stať DAC majstrom? Budete aj vy súčasťou tohto úspechu?

„Začnem druhou časťou otázky: o tom nerozhodujem ja. Futbal je mojou prácou a ak sa nám bude dariť, tak je vyššia pravdepodobnosť, že tu zostaneme. Ak sa však vedenie klubu rozhodne, že progres nespĺňa ich predstavy, tak prikročia k zmene. To je prirodzené. Po piatich mesiacoch môžem povedať: podarilo sa nám niečo mužstvu dať, dôkazom je posun vpred v tabuľke. Samozrejme, ešte zďaleka nie sme na konci tohto procesu. S určitosťou nastanú príchody aj odchody hráčov, takže sa bude tvoriť nové mužstvo. To si vyžaduje istý čas. Popritom sú však dôležité aj dobré výsledky, a to je práve dôvod, prečo momentálne neviem povedať dokedy zostanem v DAC. O budúcnosti príliš nepremýšľam, skôr sa sústreďujem na svoje každodenné úlohy. Vždy sa snažím odovzdať maximum, ak to však nestačí, tak sa poďakujem za príležitosť, rozlúčim sa a začnem si hľadať nový klub.”