Slovanisti ťa moc nepreverili, v závere stretnutia však bola potrebná tvoja bravúra na udržanie víťazstva. Nečakal si viac práce proti belasým?

„Ale áno. Pre mňa to bol psychicky náročný zápas práve preto, že som počas neho nemal veľa práce. Na začiatku tam bola strela vedľa z kopačky Čavriča a potom ich najväčšia šanca prišla až v poslednej minúte. Našťastie, chytil som to a tým pomohol mužstvu. Spoluhráči otočili zápas z 0:1 na 2:1, čiže to bola tímová práca. Samozrejme, nebránil by som sa viac takým výhram, kde nemám veľa práce.“

Ako si z brány prežíval zápas a atmosféru na tribúnach?

„Bola to jednoducho nádhera. My sme boli dominujúcim tímom a ako som už poznamenal, moc práce som nemal. Sledoval som fantastických spoluhráčov, ktorí nepustili Slovan do výraznejšej príležitosti. Ešte som nehral pred 10 300 divákmi. Skvelí fanúšikovia celý zápas spievali a fandili nám, ja som si to maximálne užil. Je to akoby splnený sen pre mňa.“

Po 15. kole sme na druhom mieste tabuľky...

„Je to fantastické, ale musíme sa pozerať dopredu. Pred nami sú ďalšie dôležité zápasy proti Žiline a Nitre. Aj v týchto stretnutiach musíme ukázať kvalitu a potvrdiť, že sme zaslúžene na druhom mieste. A ktovie, možno z toho bude aj prvé, veď hocičo sa môže stať.“

Zrejme neľutuješ rozhodnutie prestúpiť v lete z Michaloviec do Dunajskej Stredy.

„Absolútne nie. Už som to hovoril na začiatku sezóny, keď som sem prišiel - cítim veľké ambície a silu klubu niečo dokázať. Aj ja som ambiciózny hráč, tak to ide ruka v ruke.“