Otočili sme úlohy, a tentoraz sme sa opýtali našich redaktorov, videotechnika a fotografov:

Čo ti priniesla jesenná sezóna a čo bolo pre teba najsilnejším zážitkom?

Čo by si chcel zažiť počas jarnej časti?

Čo želáš fanúšikom a sebe v novom roku?

Gábor Wimmer, redaktor: „Od novej jesennej časti som sledoval zápasy z iného pohľadu, keďže počas prenosov je nutné sledovať viacero detailov. Zo zážitkov by som vyzdvihol víťazstvo nad Trenčínom a následnú eufóriu. Len zriedka vidíme podobný zázrak na našom štadióne. Počas jarnej sezóny by som rád informoval o víťazstvách vonku a želal by som si, aby sme v tabuľke skončili v prvej polovici. Verím, že si  uchováme našu domácu neporaziteľnosť  počas celej sezóny. To isté prajem aj fanúšikom, pretože ja sám som priaznivcom DAC.“

Milan Vrábeľ, redaktor: „Jeseň mi v prvom rade priniesla splnenie môjho sna. Začal som robiť pre DAC a to bol pre mňa najsilnejší zážitok. Bol som s ním na každom jednom zápase a pre mňa bol každý jeden výnimočný. Určite však musím spomenúť aj duel DAC-Trenčín 3:2. Na obrovskú eufóriu, ktorá bola aj v novinárskom sektore, budem ešte dlho spomínať. Pre mňa boli veľmi zaujímavé zápasy v Slovnaft cupe, či už v Domaniži alebo v Močenku. Sledovať ľudí, pre ktorých bol duel s nami zápas storočia, stálo za to.

Verím, že nám jarná časť prinesie lepšie výsledky a ešte väčšiu radosť ako jesenná. Dúfam, že skončíme v prvej polovici tabuľky a moje tajné prianie je pozrieť sa do finále Slovnaft cupu. Sebe by som si zaprial a zároveň mojim cieľom bude aj v novom roku zlepšovať sa a prinášať stále kvalitnejšie informácie pre dunajskostredských divákov. Fanúšikom prajem, aby boli takí skvelí, ako doteraz. Nech sa naďalej tešia z futbalu, ako to vedia len tu v Dunajskej Strede a aby túto futbalovú radosť aj naďalej šírili po celom Slovensku. Okrem toho každému samozrejme prajem všetko dobré do nového roku.“

Szimona Vojtik, foto: „Pre mňa sa jesenná sezóna začala poctou byť jedným z oficiálnych fotografov klubu. Tak, ako mužstvo, tréneri a funkcionári, aj ja som mala pred sezónou trému. Aj keď, pravda, ani nie tak pre výsledky, ale skôr pre to, ako dokážem plniť túto úlohu. Pokúsila som dostať zo seba sto percent a snažila som sa vykonávať moju úlohu čo najlepšie. Pre mňa bolo veľkým míľnikom, keď som dostala novú techniku. Istý čas síce trvalo, kým som sa zaučila, ale mám pocit, že sa to podarilo. Zistila som, že pomocou fotografií dokážem trocha lepšie priblížiť zápasy fanúšikom, a tí, ktorí neboli na štadióne, prostredníctvom fotiek mohli byť tak trochu pri tom.

Najväčším zážitkom bol zápas proti Trenčínu, posledné minúty, 2:2, hop - jedenástka. Otti sa pripravuje, skoro som sa až modlila stojac na pľaci, ani som nedokázala fotiť, taká som bola rozrušená, trafil... Vykríkla som ako šialená... Pre mňa to bol neuveriteľný zážitok. Z pohľadu fandenia bol zase najväčším zážitkom zápas DAC-Slovan, choreografia a celých deväťdesiat minút. Je síce pravda, že po zápase boli isté nedorozumenia, ale aj tak by som vyzdvihla tento duel. Dodám, že si veľmi ctím našich fanúšikov, pretože sme boli všade a náš hlas bolo počuť všade. Ďakujem im, a verím, že tak bude aj na jar. Veď máme žlto-modré srdce!

Bola by som rada, ak by sa na jar konečne podarilo vyhrať vonku a angažovali by sme zopár takých hráčov, ktorí v tom budú mužstvu nápomocní. Veľmi rada by som znova zažila jarnú časť sezóny 2013/2014, keď povzbudzoval celý štadión a viackrát dohnal mužstvo k víťazstvu. Hlavne tú eufóriu, ako v jarnom zápase proti Trnave. Chcem využiť príležitosť a rada by som poprosila fanúšikov, aby aj naďalej takto vytrvalo fandili nášmu DAC. Ďalej by som sa veľmi tešila, ak by sme dosiahli dobré umiestnenie aj v pohári.“

Ernő Lelkes, foto:  „Celá jesenná sezóna bola pre mňa úplne novou skúsenosťou. Od útleho detstva som bol na zápasoch prítomný výlučne ako fanúšik. A v posledných rokoch som na väčšine zápasov vonku povzbudzoval spolu s ostatnými fanúšikmi DAC. To sa úplne zmenilo. Fotenie žiackych zápasov akosi prešlo do celkom inej úrovne a ocitol som sa pri postrannej čiare aj pri zápasoch A-tímu. Dostalo sa mi cti zvečniť zaujímavé momenty sezóny, radosť hráčov a fanúšikov, ich žiaľ. Je to veľká pocta a zároveň výzva, ktorá si počas zápasov žiada takú sebadisciplínu a koncentráciu, na čo som doteraz nebol zvyknutý. Pretože čo urobí skalný fanúšik DAC, keď jeho tím strelí gól? Odpoveď je jednoznačná: teší sa tak, že ide takmer vyskočiť z kože. Naproti tomu, čo urobí fotograf, ktorý je, mimochodom, fanúšikom DAC? Pokúša sa s najväčším možným sebazaprením, disciplinovane zvečniť radosť iných, zatiaľ čo jeho vnútro ide vybuchnúť od emócií. Takže, takto to je. Tieto chvíle charakterizujú jesennú sezónu. Najhorúcejšou situáciou pre mňa bolo, keď v závere domáceho zápasu proti Trenčínu za nerozhodného stavu nariadil rozhodca jedenástku v náš prospech. Stojac pri rohovej zástavke som sa rozhodol, že penaltu zvečním spoza brány. K tomu boli potrebné dve veci: prísť za bránu skôr, než sa hráč rozbehne a cestou tam v behu vymeniť objektív a nasadiť ten správny. Pravda, v tom veľkom zhone mi vypadol a elegantne sa odkotúľal. Nejako sa mi ho podarilo pozbierať a pripevniť na stroj. Otti Szabó dal gól a celý štadión sa rozplýval šťastím spolu so mnou. A aj fotky sa vydarili!

Na jar by som rád videl, ako fanúšikovia po každom zápase opúšťajú náš štadión spokojní. Bol by som rád, keby fanúšikovia DAC-u mohli so vztýčenou hlavou rozprávať o klube. Vždy!“

Péter Iván, video a technická podpora: „Za kamerou si aj po najväčšej šanci, či najkrajšom góle treba zachovať chladnú hlavu a oslavovať, alebo sa rozčuľovať iba potichu. Bolo to však ťažké pri vyrovnávajúcom góle Kornela Salátu v zápase proti Trenčínu, a pri penaltovom góle Ottiho Szabóa jednoducho nemožné. Aj v zostrihu je možné počuť naše besnenie za kamerou.

Do jarnej sezóny si želám, aby sa mužstvo podarilo vhodne doplniť, aby sme si v zápasoch išli utlieskať dlane, aby sme hrali pohľadný futbal s dobrými výsledkami a vytvorilo sa jadro budúceho úspešného tímu. Ale v prvom rade: zdolať Slovan doma aj vonku!“

Krisztián Nagy, šéfredaktor: „Minulá jar priniesla viacero udalostí, o ktorých budú dlho rozprávať ešte aj naši potomkovia. V júli, pri spustení webstránky sme preto stáli pred náročnou úlohou. Stali sme sa zodpovednými za uchovanie spomienok, priblíženie atmosféry zápasov pomocou internetu. S minimálnymi skúsenosťami (najmä na poli živých prenosov) a v úplne novom programe, ale s o to väčším odhodlaním sme sa do toho pustili, aj preto sa nám ľahšie prekonávali problémy a chyby. Je pozitívne, že sme celú jeseň pracovali v stabilnom zložení a postupne sme sa dokázali zlepšovať. Môžem smelo sľúbiť, že sa ani v budúcnosti neuspokojíme a naše plány a predstavy nás budú hnať vpred aj v novom roku. Touto cestou ďakujeme každému, kto pomáhal rozvíjať a zlepšovať našu webstránku!

Pri spomienke na jeseň sa mi pred očami premieta obrovské množstvo zážitkov. Z tých na trávniku, by som vyzdvihol víťazný gól Černáka proti Myjave, neuveriteľný obrat proti Trenčínu a 3:0 proti Senici. Popri zápasoch skupinu Ismerős Arcok na ihrisku, týždeň čo týždeň parádne výkony na tribúnach v podaní nášho dvanásteho hráča, ako aj priateľské prijatie, ktorého sa nám dostalo pred pohárovými zápasmi. Avšak najsilnejší zážitok sa viaže k poslednému domácemu zápasu, a tu mi dovoľte byť trocha osobný. Minúta ticha pred zápasom DAC-Banská Bystrica na pamiatku môjho otca zostane navždy v mojej pamäti.

Želám si, aby nový rok bol krajší a lepší, než ten minulý. Keďže rok 2014 priniesol nemálo pamätných momentov, nebude to jednoduché. Bolo by však dobré dosiahnuť taký úspech, alebo úspechy, na ktoré budeme roky spomínať. Napríklad po 28 rokoch priniesť domov Slovenský pohár... Čo by som za žiadnych okolností nechcel zažiť: prázdnu východnú tribúnu na našom štadióne!“