Turnaj hráčov do 18 rokov - ročník narodenia 1997 a mladší - sa konal od 3. do 11. januára. V nominácii trénera Milana Malatinského nechýbal ani náš 17-ročný ofenzívny hráč Roland Černák. S tímom cestoval aj nový tréner brankárov Martin Matlák, pre ktorého to bola prvá reprezentačná akcia.

Slovenská U18-ka skončila vlani tretia, tentoraz uzatvárala prvú polovicu 18-členného pelotónu. Mladí Slováci skončili deviati. „Odohrali sme dobré zápasy a chýbalo len málo, aby sme skončili vyššie. V základnej skupine sme odohrali prvý zápas proti Grécku, a hoci sme prehrávali 1:0, dokázali sme otočiť a zvíťaziť. Proti Zenitu sme nastúpili s vedomím, že na postup do prvej šestky nám stačí remíza. V 90. minúte sme dostali gól a po dobrom výkone sme prehrali 1:0. V ďalšej fáze sme narazili na Fínsko a Japonsko. Japonci boli veľmi dobrí, behaví, točili nás a nakoniec vyhrali 2:0. Fínov sme porazili 2:0 a tak sme napokon hrali o 9. miesto. V poslednom zápase sme vyhrali nad Litvou na penalty,“ zhodnotil účinkovanie mužstva Roland Černák.

Bola to jeho prvá skúsenosť s Ruskom, kde „bola strašná zima a všetko sa nám zdalo veľmi veľké. Hrali sme v krásnej hale, z ktorej sme mali trošku stres, lebo bola veľmi veľká. Malo rozmer klasického futbalového ihriska, ale umelá tráva bola ťažká, vysoká, s množstvom gumy. Hralo sa na nej ťažko.“

Rolo si zahral v každom zápase, väčšinou ako striedajúci hráč. „Proti Fínsku som bol v základnej zostave, odohral som hodinu, do ostatných zápasov som nastúpil ako striedajúci hráč. Škoda, že som nebol viac na ihrisku.“

Z jedného z najkrajších miest na svete, ktoré často označujú aj ako Benátky severu, si odniesol množstvo zážitkov. „Je to fakt krásne mesto. Chodili sme na prechádzky okolo hotela, ktorý bol tiež veľmi veľký. Ale množstvo zábavy sme si užili aj s chalanmi na hoteli. Avšak najväčší zážitok pre mňa bol gól, ktorý som strelil v penaltovom rozstrele proti Litve.“

Malatinského výber sa z Petrohradu vrátil v stredu, Rolo si následne odskočil domov do Trebišova a dnes sa zapojil do zimnej prípravy nášho mužstva. „Cestovanie bolo ťažké, leteli sme tri hodiny a už ma boleli uši. Ale na ďalšie reprezentačné zrazy sa teším. Tréneri naše vystúpenie ešte nezhodnotili, poďakovali nám však za vzornú reprezentáciu a popriali hodne šťastia v kluboch.“