Po telefóne sme ho zastihli práve vo chvíli, keď bol na prechádzke so psom. „Ak vám neprekáža, že ho „venčím“, môžeme ísť na to,“ pristál Rostislav Prokop na rozhovor. Do našej rubriky Legendy DAC sme ho tento týždeň nezaradili náhodou - bol na to dôvod. Práve totiž prevzal dorastenecké mužstvo žlto-modrých. Prečo kývol na ponuku Dunajskostredčanov? „Pretože v Dunajskej Strede sa konečne začal robiť futbal tak, ako sa má. Aspoň v to dúfam. A ako človek, ktorý má v srdci DAC, idem do toho,“ odpovie rodák od Jeseníkov z moravského Šumperka v Olomouckom kraji.

„Všetko sa tu tvorí, sme ešte iba v začiatkoch. Hovorí sa napríklad o akadémii, ktorý každý klub potrebuje, aby fungoval. Čo je však najdôležitejšie, chcú tu vybodovať silný klub z južného Slovenska,“ reaguje na filozofiu a koncepciu DAC do budúcich rokov. Ako vidí postupnosť krokov pri mládeži? „Je potrebné, aby sa postúpilo do prvej dorasteneckej ligy a samozrejme, hlavným cieľom je vychovávať mladých hráčov, aby prechádzali do A-tímu“ načrtne svoje predstavy. Akú trénerskú filozofiu s mládežou razí on? „Ako mladý futbalista som prešiel školou Baníka Ostrava. Začal ju rozvíjať začiatkom osemdesiatych rokov dnes už nebohý Evžen Hadamczik. V tých časoch sme s Baníkom získali dva dorastenecké tituly Československa, v každej mládežníckej reprezentácii sme mali päť-šesť hráčov... Chcel by som v Dunajskej Strede vybudovať čosi podobné. Naším cieľom má byť, aby sa čo najviac mladých hráčov tlačilo do áčka, aby nemuseli odchádzať do Győru, Slovana, Senice... Trebárs, aby  môj syn nemusel hrať vo Fradi, ale v DAC.“

Apropo, Rostislav Prokop mladší. Hrával v bratislavskom Slovane, objavil sa aj v Olomouci, momentálne pôsobí vo Ferencvárosi. „Je tam od leta minulého roka, chytá za U21. Darí sa mu, chvalabohu, dobre, občas trénuje aj s áčkom,“ povie Prokop o svojom čochvíľa 19-ročnom synovi. Mohol by sa jedného dňa objaviť aj v drese DAC? „Bol by som veľmi rád, ak by tu meno Prokop malo pokračovateľa.  Ukáže budúcnosť, končí sa mu dorastenecký vek... Zatiaľ sa mu však vo Ferencvárosi páči.“

Vráťme sa však k Prokopovi seniorovi. Po skončení futbalovej kariéry sa dal na trénerskú dráhu, začal s dorastom v Orechovej Potôni. V ročníku 2003/2004 asistoval dvanásť kôl Jurajovi Szikorovi a tri kolá Dušanovi Libovi pri áčku DAC. „Trochu som pomáhal klubu, keďže prepojenia existovali,“ konštatuje. V Dunajskej Strede viedol aj dorastencov, potom sa nechal zlanáriť do Galanty.

Má dostatok skúseností z mládežníckeho futbalu, naposledy pracoval s dorastencami v bratislavskom Slovane. S ľuďmi v DAC sa pozná, so športovým riaditeľom Krisztiánom Némethom boli krátko aj spoluhráčmi v klube. „Vtedy som však bol v DAC už iba do počtu,“ smeje sa Prokop.

Zo súčasnosti sa teraz vráťme v čase o 26 rokov dozadu, keď sa v tom čase 23-ročný odchovanec Baníka Ostrava a bývalý čs. mládežnícky reprezentant objavil na Žitnom ostrove. Čo tomu predchádzalo? „Po návrate z vojenčiny v Tábore som ešte pol roka strávil v Baníku Ostrava. Kluby mali medzi sebou kontakty, v Dunajskej Strede bol Stano Vahala, Libor Šrámek, Tomáš Košňovský, potom aj Ivo Schmucker... Prišli funkcionári za mnou, či by som nechcel na ročné hosťovanie do DAC. Keďže v Baníku bola v tom čase veľká konkurencia, a nevidel som šancu, aby som pravidelne hrával, tak som ponuku zo Žitného ostrova prijal.“

Za žlto-modrých debutoval v lige proti bratislavskému Slovanu a v 3. kole sa prvý raz zapísal do streleckej listiny. Svoj prvý ligový gól opísal do najmenších detailov, ako keby sa to prihodilo uplynulý víkend:  „Hrali sme proti Olomoucu, center prišiel z ľavej strany od Ruda Pavlíka a dával som to do protipohybu brankára, ak sa nemýlim, po jeho ľavej ruke.“ Dobová tlač písala o parádnom hlavičkovom góle Prokopa z 9. minúty po priamom kope Pavlíka z 23. augusta 1989. „Tých ligových gólov som v kariére veľa nedal, prvý by si človek mal pamätať,“ dodáva s úsmevom. Na svoju prvú sezónu v DAC však nespomína príliš v dobrom. Prečo? „Hneď v prvom zápas proti Slovanu som sa zranil. Pol roka som hral pod injekciami a potom som musel ísť na operáciu. Celé sa to ťahalo, medicínske a rehabilitačné záležitosti ešte v tých časoch neboli na takej úrovni.“

S Dunajskou Stredou zažil federálnu ligu, krátko okúsil najvyššiu slovenskú súťaž i druhú ligu. V roku 1993 odišiel do Drnovíc, kde takzvaná karamelková aféra (cukríky so zakázanou látkou ponúkal nič netušiacim hráčom tréner Jindřich Dejmal) mu stopla kariéru, keď so spoluhráčom Milan Poštulkom dostal po pozitívnom dopingovom náleze od disciplinárky dvojročný zákaz činnosti za užívanie Glicoraminu. „Považujem sa v tomto prípade za obeť. Bola to zhoda nešťastných udalostí. Pokazilo mi to celú kariéru,“ tvrdí aj dnes Prokop.

V DAC sa po dištanci opäť objavil v sezóne 1995/96, na rok sa vzdialil do gréckeho Athinaikosu, aby to napokon ešte krátko potiahol znova v DAC... „Mne sa v podstate kariéra skončila už v Drnoviciach, vrátiť sa do vrcholového futbalu po dvoch rokoch je viac ako ťažké. Aj v tom mi podala pomocnú ruku Dunajská Streda. Aj keď to boli z mojej strany už  len také záblesky, labutia pieseň,“ rekapituluje.

Zo Žitného ostrova však už natrvalo nikdy neodišiel. „Oženil som sa tu, usadil,“ povie a našu debatu musíme na chvíľu prerušiť, pretože  ide ratovať svojho utekajúceho psa... Trocha udychčaný sa ospravedlňuje a na záver ešte doplní: „Ja som Dunajskostredčan, či sa to niekomu páči, alebo nie. Narodili sa tu aj moje deti, na rozdiel odo mňa hovoria po maďarsky. Ale niečo rozumiem po maďarsky i ja.“ Verí, že ďalšia, práve sa začínajúca spolupráca medzi ním a DAC, padne na úrodnú pôdu.

Kto je Rostislav Prokop

Rodák zo Šumperka (26. september 1966) je odchovancom Baníka Ostrava, s ktorým sa stal v doraste dvakrát majstrom Československa. Obliekal dresy čs. mládežníckych reprezentácií U16 - U21. Po vojenčine vo VTJ Tábor (1987-88) ešte pol roka pobudol v Baníku Ostrava a v roku 1989 začal obliekať dres DAC Dunajská Streda. V roku 1993 odišiel do Petry Drnovice. Po pozitívnej dopingovej kontrole po zápase s Plzňou dostal od disciplinárky dvojročný dištanc. Vrátil sa do Dunajskej Stredy, za ktorú po vypršaní trestu nastúpil v sezóne 1995/96 v ôsmich zápasoch v najvyššej slovenskej súťaži. Zahral si aj za PFK Piešťany a Komárno. V ročníku 1997/98 legionárčil v gréckom klube Athinaikos a v závere kariéry ešte odohral za DAC desať zápasov v druhej lige (1998/99). Jeho bilancia v klube - 98 zápasov, z nich 88 v najvyššej súťaži (4 góly vo federálnej lige, 2 v slovenskej), 10 duelov v druhej slovenskej lige. Trénersky začal pôsobiť u mládeže v Orechovej Potôni (pokračoval s dospelými). V DAC bol asistentom trénera pri A-tíme na jeseň 2003. V tomto klube pracoval aj s dorastom. Ako tréner ďalej pôsobil v Galante, Gabčíkove, Topoľníkoch, Slovane Bratislava (dorast). Momentálne vedie U18 v DAC Dunajská Streda.

Ladislav Harsányi