Druhý týždeň si súčasťou tímu. Ako sa cítiš medzi novými spoluhráčmi? Ako ťa ostatní prijali?

„K novým spoluhráčom som sa pripojil na sústredení v Turecku. Tréningový kemp vždy pomáha zapadnúť do tímu, pretože hráči spolu trávia celý deň. Každý ma prijal veľmi dobre, spoluhráči aj štáb. Každý sa snaží komunikovať so mnou v angličtine, čo je pre mňa veľmi dobré. Od návratu do Dunajskej Stredy ide takisto všetko veľmi hladko. Podmienky na tréning sú tu ideálne.“

Všade sa hovorí o zajtrajšom zápase proti Slovanu, očakávania sú obrovské. Čo vieš o slovenskej lige a rivalite medzi týmito mužstvami?

„Pred príchodom sem som ligu nepoznal. Keď som zistil, že mojím ďalším pôsobiskom bude DAC, hľadal som informácie na internete a videl som, že prvý ligový zápas bude proti Slovanu, lídrovi tabuľky. Odkedy som prišiel, všade sa rozpráva o tomto derby, záujem je obrovský, všetky lístky sú vypredané, je to najdôležitejší zápas pre fanúšikov. Z tohto dôvodu je tento zápas veľmi dôležitý aj pre mňa a ešte viac sa naň teším.“

Čo by si povedal fanúšikom o sebe? Ktoré sú tvoje silné a slabšie futbalové stránky?

„Povedal by som, že som technický hráč, ktorý sa vždy snaží získať loptu a nechať veci diať. Nedostatkom je možno nízky vzrast, ale snažím sa držať odstup od vysokých hráčov. Ak sa predsa len ocitnem v ich blízkosti a dostanem loptu, pokúsim sa ju čo najskôr prihrať.“

V Írsku ťa vyhlásili za hráča roka v kategórii U17 a vo Wolverhamptone si bol tiež mládežníckym hráčom roka. Teraz máš 20 rokov, aká cesta viedla odvtedy?

„Myslím si, že každý hráč má svoju vlastnú cestu a nikdy neviete, čo vám futbal prinesie. V čase, keď som získal toto ocenenie, som nemyslel na to, ako to ovplyvní moju neskoršiu kariéru. Som typom hráča, ktorý vždy prijme to, čo príde a žije pre súčasnosť. Nikdy neviete, čo sa vo futbale stane. Nikdy som si nemyslel, že budem hrávať tu, možno pred rokom, dvoma, ale takto sa veci vyvíjajú. Každý má svoju vlastnú cestu a každý musí z tej svojej vyťažiť čo najviac. Teraz som tu a teším sa z toho.“

Mal si viac ponúk, prečo si si vybral práve DAC? Hovoril si pred rozhodnutím s Christiánom Hercom?

„Áno, v Anglicku boli nejaké kluby, ktoré ma kontaktovali. Predtým som bol na hosťovaní v Portsmouthe, kde mi hra išla celkom dobre, a naposledy vo Wallsalle, kde som však nedostal príliš veľa príležitosti. Myslím si, že v Anglicku sa há viac do tela, čo možno nie je pre mňa ideálne. Futbal je tu trochu technickejší, preto dúfam, že to bude pre mňa lepšie. Keď som počul, že sa o mňa zaujíma DAC, Christián Herc bol práve do Wolverhamptone. Rozprávali sme sa, povedal, že podmienky na prípravu sú ideálne, štadión je skvelý a fanúšikovia sú tiež fantastickí. Tento rozhovor mi pomohol pri rozhodovaní a následne som podpísal kontrakt.“

Daniel Csóka k nám prišiel taktiež z Wolverhamptonu. Hral si s ním v jednom tíme?

„Hral som s Christiánom, ale Dani je mladší, takže keď som bol v áčku, on bol v juniorke. Aj s ním som pred príchodom sem hovoril a tiež povedal, aké skvelé prostredie a štadión tu nájdem. To, že som počul názory Christiána a Daniho, mi uľahčili rozhodnutie.“

Doteraz si v našom drese zasiahol do dvoch zápasov, hral si proti Ljubljane a Mattersburgu. Rakúskemu tímu si strelil aj gól. Akú silu podľa teba predstavuje DAC?

„V prvom zápase som odohral asi 15 minút a na ihrisku som sa cítil skvele. Prvý zápas je vždy skvelou príležitosťou spoznať tím, spoluhráčov, herný štýl. Až druhý zápas bol pre mňa prvý skutočný, pretože som ho absolvoval celý. Začínam si zvykať na náš herný štýl, v ktorom sa mužstvo snaží napádať súpera veľmi vysoko, stavia na rýchle útoky. Je to štýl, ktorý mám rád a naozaj sa mi páči. Budem sa snažiť, aby som si tento štýl hry čím skôr osvojil.“

Prišiel si k nám na jeden rok. Zostaneš sám, alebo príde za tebou aj tvoja priateľka?

„Som tu niečo viac ako týždeň, cítim sa veľmi dobre, ľudia sú veľmi priateľskí. Necnie sa mi po domove, veď už v šestnástich som sa osamostatnil, ale rodina a priatelia sa mi, samozrejme, chýbajú. Ak to však človek dokáže prekonať, môže sa naplno sústrediť na futbal. Moja priateľka a môj otec budú na zajtrajšom zápase.“

Ronan: Hráč roka v kategórii U17

V marci 2016 Ronana vyhlásili v Dubline za najlepšieho írskeho hráča v kategórii do 17 rokov. Cenu mu odovzdali Seamus Coleman a Richard Keogh, hráči reprezentačného áčka.

V tom čase bol Connor oporou národného výberu do 18 rokov a nie náhodou ho už v sedemnástich pozvali aj do kategórie U21. Hrdý otec Steve na slávnosti vyhlásil: „Loptu naháňa už od siedmych rokov a vždy vynikal medzi rovesníkmi. Spravil obrovský progres a má pred sebou skvelú kariéru.“

Jeho trénerom v juniorke Wolverhamptonu bol v tom čase Scott Sellers. „Odkedy k nám Connor v lete 2014 prišiel, na každého zapôsobil skvelým prístupom a láskou k futbalu. Každý tréning absolvuje s veľkým odhodlaním a pokiaľ v tom dokáže pokračovať, určite sa presadí aj vo veľkom futbale.“