Pred zápasom s Myjavou sme viac-menej vedeli, čo očakávať od súpera. Vyhrali sme, ale cesta za tromi bodmi nebola vôbec jednoduchá.

„Začali sme tak, ako sme chceli, agresívne, nátlakovo. Cieľom bolo vybehnúť na nich a v úvode streliť gól. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám dať gól, aj keď šanca tam bola. Možno keby Paľo Jurčo lepšie vyriešil danú situáciu, hralo by sa nám lepšie. Potom sa osmelili aj hostia, ukázali, že smerom dopredu majú svoju silu, skúsení hráči ako Pekár, Kuzma, Sládek sú silní na lopte. Vypracovali si jednu stopercentnú šancu, pred ktorou sme urobili dve obrovské chyby - boli sme ďaleko od seba, vybehli sme príliš hore a po prehratom súboji v strede poľa sme mali urobiť taktický faul. To sa nestalo, súper išiel do prečíslenia a Sládek mal stopercentnú šancu. Našťastie, Paľo Penksa ho fantasticky vychytal. Mali sme zhruba 20 hluchých minút a to bola jediná čistá šanca Myjavy. Prvých päť minút na začiatku druhého polčasu bolo rozháraných, ale potom sme jasne dominovali, hrali sme po krídlach, hlavne po našej pravej strane. Už v prvom polčas som videl, že tam má mladý Švec problémy a v polčase som hráčov upozornil, aby sa tlačili cez neho, dávali centre, tade vedie cesta k úspechu. Súper hral organizovane, nám chýbal väčší dôraz a lepšia finálna prihrávka. Možno dvakrát sa nám podarilo poslať dobrý center a hneď z toho boli šance - raz Jurčo nevyskočil dobre, a po ňom Krištovu hlavičku brankár zázračne chytil. Ale nakoniec sme po peknej akcii dokázali streliť vytúžený gól. Nebola to náhodná akcia, začalo to rozohrávkou od obrancov pri otváraní hry, nasledovala dobrá prihrávka od Turňu na Jurča, sklepol to na Vojta Horvátha, ktorý prihral Černákovi a Rolo zoči-voči brankárovi šancu rutinérsky premenil. Bola to pekná akcia, za druhý polčas sme si gól aj víťazstvo zaslúžili.“

Čo ťa v sobotu najviac potešilo?

„Na hráčoch som cítil, že chcú vyhrať, aj keď miestami chýbala kvalita. Po Černákovom góle som na nich videl úprimnú radosť, ako na jar v Trnave.“

Scenár našich zápasov sa takmer každý týždeň opakuje, striedame lepšie a horšie úseky. Zrejme si hľadal príčinu, prečo je to tak?

„Lebo aj súper má svoju kvalitu, hlavne keď sa dostanú do hry. Budem sa opakovať, v lige môže každý poraziť každého. My, hlavne doma, chceme hrať prvých 10-15 minút nátlakovo a okamžite dať gól. Ale takto nemôžeš hrať celých 90 minút, to jednoducho nejde. Chceme čo najskôr skórovať, pretože ak ideš do vedenia, hráčí sú hneď kľudnejší. Keď sa nám podarí dať dva góly, ešte viac si dovoľujú, hrajú lepší a krajší futbal a potom dáme aj štyri góly. Na jar sme to videli proti Banskej Bystrici. Ale keď sa skórovať nepodarí, súper tiež ukáže kvalitu, najmä keď mu prepustíme stred poľa. Samozrejme, nie je zámer pustiť súperovi stred poľa, tam musíme byť agresívnejší, lenže prehrávali sme veľa osobných súbojov, robili sme aj taktické chyby. Druhý polčas to už bolo očividne lepšie, vytláčali sme súpera a zbierali odrazné lopty.“

O výsledku rozhodol 17-ročný Roland Černák, ktorého súperi doteraz až tak nepoznali. Neobávaš sa, že si ho začnú viac všímať?

„Vzhľadom na vek s ním treba zaobchádzať s citom. Je to výborný hráč, ktorý môže hocikedy naskočiť do zápasu a prinesie oživenie, dravosť. Je rýchly, nebojí sa hrať jeden na jedného. Je výborné mať taký typ hráča na lavičke a siahnuť po ňom, keď už súperova obrana nie je taká koncentrovaná.“

Nedá sa nevšimnúť, že zo zápasu na zápas chodí na náš štadión menej divákov.

„Mrzí ma to, lebo momentálne sme vo fáze, ktorú nemožno preskočiť. Pred sezónou sme deklarovali cieľ skončiť v hornej polovici tabuľky, nikdy sme nepovedali, že ideme hrať o majstra. Po šiestich zápasoch máme osem bodov, čo nie je najhoršie, hlavne tak, že sme začali so silnými súpermi. Možno nehráme taký pekný futbal, ako na jar, ale na druhej strane súperi si nás viac všímajú. Už to nie je ten DAC ako pred rokom, keď nás sem súperi chodili vyfackať, strelili tri-štyri góly a odišli domov. Pevne verím, že keď budeme robiť výsledky, diváci sa vrátia. Beriem to tak, že je leto, ľudia sú na dovolenkách a keď sa z nej vrátia, budú opäť chodiť na futbal. Pretože my fanúšikov potrebujeme. Majú veľkú zásluhu na tom, že už desiaty zápas v tomto roku sme doma neprehrali. Bez nich by sme takúto sériu zrejme nemali, oni nás k nej dotlačili. Samozrejme, neexistuje aby jedno mužstvo vyhrávalo každý zápas o 4-5 gólov. V našej lige má každý svoju kvalitu a ako my môžeme vyhrať vonku, aj to sa môže stať, že doma prehráme. Je dobré, že doma nám naši diváci tvoria veľmi dobrú kulisu a v ťažkých chvíľach nám pomáhajú. Bez nich by bolo oveľa ťažšie zvládnuť takéto náročné zápasy, ako bol aj sobotňajší proti Myjave.“

Ozývajú sa aj hlasy, že pri porovnaní jarného a jesenného kádra sme sa oslabili.

„Nechápem, prečo sa vytvorila atmosféra, že máme slabé mužstvo. Keby to tak bolo, nemáme teraz osem bodov. Je tu nastolený proces so zapracovaním mladých, perspektívnych hráčov, ktorí majú teraz šancu prezentovať sa. Len tak môžu napredovať, ak budú hrávať ťažké zápasy. O rok môžu byť hotoví hráči. Keď sa dáš na túto cestu, nemôžeš z nej zísť, lebo oklameš sám seba. Denne som v kontakte s prezidentom klubu, hovoríme aj o možných posilách. Takisto, každý týždeň hovorím s majiteľom, ktorý tiež hovorí, že treba trpezlivo robiť a všetko bude v poriadku. Ja som vždy tvrdil - keď sa robí dobre, výsledky sa skôr či neskôr dostavia. Často sa spomína rok 1988, keď tu bol Bayern München. Treba si uvedomiť, že mužstvo DAC-u budovali tri roky. A keď sme v roku 1994 skončili tretí, tiež to bolo mužstvo, ktoré začal budovať tri roky predtým Szikora, po ňom prišiel Radolský a Škorpil to dokončil. Futbal sa nedá oklamať, sú veci, ktoré sa nedajú preskočiť. Čo teraz najviac potrebujeme je trpezlivosť, treba stáť pri mužstve. Viem, nie je to jednoduché, ale už teraz vidno niektoré výsleky práce. Dali sme sedem gólov, z toho dva strelil 18-ročný Sabler, ktorý je už v reprezentácii U20, jeden strelil 17-ročný Černák, a v základe máme aj 19-ročného Tótha. O dva roky možno budú hviezdami slovenského futbalu. K tomu ale musia dostať šancu. Ešte sa vrátim k téme Gergel. Samozrejme, je mi ľúto, že odišiel. Dostal však oveľa výhodnejšiu ponuku a my sa finančne nemôžeme porovnávať s Poľskom. Keď som ja dostal lepšiu ponuku, odišiel som do Nemecka. Je to pochopiteľné a logické.“

Necítil si pred zápasom s Myjavou zvýšený tlaky na svoju osobu?

„Nikdy som necítil zvýšený tlak zo strany vedenia. Po minulej sezóne mi majiteľ povedal, že mám jeho dôveru, a to cítim aj dnes. Podobne je to s prezidentom a športovým riaditeľom, sme s nimi v dennom kontakte, debatujeme o hráčoch, ktorých sme vytipovali. Niektorí už prišli, či už Struhár, Horváth, alebo Jurčo, tretí najlepší strelec minulej sezóny. Potom sú takí, ktorí nemali záujem hrať za DAC a ja takého hráča nechcem v kádri. Naša spolupráca s majiteľom, prezidentom aj športovým riaditeľom bola celú jar veľmi dobrá, a tak je to aj teraz. S predchádzajúcim majiteľom som za šesť rokov dokopy nehovoril toľko, navyše tak konštruktívne. Nechápem, prečo chcú niektorí ľudia vyvolať umelý konflikt. To nie je dobré pre nikoho, hlavne nie pre mužstvo. Teraz potrebujeme kľud a trpezlivosť.“

Viackrát si naznačil, že s vedením klubu stále hľadáte vhodné typy na doplnenie mužstva. Po akých postoch sa obzeráte?

„Napriek tomu, že v šiestich zápaoch sme dostali šesť gólov, obranu treba jednoznačne posilniť. A hľadáme ešte jedného dobrého ofenzívneho hráča. Zostalo tu osem hráčov zo základu, čo je devíza, to som ešte ako tréner nezažil.“

Od včera u nás trénujú dvaja noví hráči, čo o nich môžeš prezradiť?

„Miroslav Stanić je ofenzívny hráč zo Srbska, bol v akadémii Partizanu Belehrad. Druhý je Tin Karamatič, stredný obranca z Chorvátska, vyrastal v Diname Zahreb. Prišli v pondelok, tento týždeň ich pozrieme a uvidíme na herných tréningoch, ako na tom sú.“