Odchovancovi nitrianskeho futbalu nechýbal talent, o čom svedčí aj fakt, že sa dostal do mládežníckych, respektíve juniorských československých výberov. Ligový debut zažil v Plastike Nitra (sezóna 1986/87), po poldruha roku v áčku putoval na dva roky na vojenčinu do Dukly Banská Bystrica, za ktorú taktiež pravidelne nastupoval v základe.

„Z vojny som sa vrátil do Nitry, kde som si odkrútil pol sezóny. S vtedajším trénerom Milanom Lešickým, hoci ma tam dostal práve on, sme si dajako nesadli. V klube v tých časoch nebola práve najlepšia klíma, tak som si začal hľadať angažmán. Prečo Dunajská Streda? Rozhodujúce bolo, že do DAC prišiel ako tréner Juraj Szikora, s ktorým sme našli spoločnú reč, a tak som putoval do Dunajskej Stredy,“ porozprával bývalý obranca Marek Mikuš o svojom transfere na Žitný ostrov v lete 1990. Vtedy mal 22 rokov a celú futbalovú kariéru pred sebou.

„Zastihol som tam ešte silnú generáciu dunajskostredských hráčov na čele s Jánom Kapkom, Pavlom Diňom, Peťom Fieberom, Stanom Vahalom. v klube hrali aj Rosťo Prokop, Vladimír Siago, prišli Tibor Jančula, Pišta Maixner, Miro Mentel...,“ vymenúva spoluhráčov, s ktorými sa delil o spoločnú kabínu.

Hneď v prvom zápase proti Bohemiansu Praha (18. augusta 1990) dostal miesto v základnej zostave v strede obrany. V ďalšom vystúpení defenzíva DAC proti Baníku Ostrava horela (1:5) a on si dal vlastný gól, podobne ako jeho spoluhráč Ján Kapko. Istý čas bol na lavičke náhradníkov, ale potom sa do základnej zostavy vrátil a držal sa jej pevne.

„Prvý rok za trénera Szikoru bol v pohode a ešte lepšie časy sme prežili počas pôsobenia Dušana Radolského. Po jeho príchode sa skonsolidovalo jedno z tých dobrých mužstiev histórie dunajskostredského futbalu. V podstate sme šliapali na majstra, ale pokašlali sme to na pražskej Dukle a doma proti Interu. Nakoniec sme finišovali na štvrtom mieste,“ sumarizuje.

„Hrali sme Pohár UEFA, ale, žiaľ, mne sa to nepošťastilo. Prišlo zranenie nohy a viac-menej rok som nehral futbal. Na obdobie trénerov Juraja Szikoru a Dušana Radolského spomínam veľmi rád, nemal som s nimi absolútne žiadne problémy, takisto aj kolektív z toho obdobia bol vynikajúci. Fantázia,“  pokračuje v spomienkach.

Obísť však nemôže ani menej príjemné veci: „Začal ma pobolievať členok, vlieklo sa to, a nevedel som, čo s tým. Tak som sa dostal k profesorovi Čechovi do Prahy. Tam mi zistili - poviem to laicky - že v členku mám odumretú mŕtvu kosť. Tú mi museli operovať. Navŕtali mi tam diery, aby mŕtva kosť takpovediac ožila. Rok mi to bránilo hrať a ušiel mi aj Pohár UEFA so Salzburgom.“

V roku 1994 nadišla chvíľa rozlúčky s DAC. „Prišiel tréner Jozef Valovič, ktorý v zostave uprednostňoval iných hráčov. A tak som sa rozhodol pre odchod do Kroměříža, bola to nižšia súťaž, tuším tretia liga. Bolo to za trénovania Stanislava Jarábka, s ktorým vychádzal dobre, hrával som pravidelne. Keď odišiel do Drnovíc, nahradil ho František Komňacký, “ hovorí o svojom konci na Žitnom ostrove a ďalšom futbalovom smerovaní.

Komňacký ho potom chcel vziať do Poštornej. „Tá hrala druhú ligu, ale keďže som mal ponuku aj z prvoligovej Prievidze, rozhodol som sa pre slovenský klub. Angažmán mi však nevyšiel a po pol roku som si hľadal nový. Zavolal som Komňackému, či ešte jeho ponuka platí. A keď povedal, že samozrejme, šiel som do Poštornej, kde som strávil dva roky,“ opísal ďalší priebeh kariéry.

Štyri roky si zahral v rakúskych tímoch nižších súťaží, po návrate na Slovensko ešte vyskúšal Solčany a v závere aktívnej činnosti si zahral vo Veľkom Cetíne: „Operovali mi meniskus v kolene a už to nešlo. Nohy už takú záťaž nevydržali, mal som 36-37 rokov, keď som skončil s aktívnou činnosťou.“

Na trénovanie sa však nedal. Dôvod? „Nejako ma to neťahalo, nelákalo. Svojím spôsobom som si povedal, že futbalu bolo dosť. Zaradil som sa do klasického civilného života.“

Meno Mikuš sa však vo vrcholovom futbale opäť objavilo, zásluhou syna Matúša, momentálne hráča Bohemiansu 1905. „Myslím si, že jeho kariéra je zatiaľ vcelku solídna, škoda, že mu nevyšiel angažmán vo viedenskej Admire. Bol som spokojný s tým, čo ukázal v minulej sezóne v Bohemke, ohlasy na jeho výkony boli dobré. Videl som pár jeho zápasov aj naživo. Je ešte v mladom veku, tak dúfam, že má pred sebou nejaké dobré roky. Verím, že prerazí aj inde a niečo si vyskúša či už v Česku, alebo inom zahraničí. Ale zatiaľ je to dobré,“ hodnotí otec futbalové počiny svojho syna.

Na otázku, či sleduje účinkovanie DAC, odpovedá takto: „Sledoval som to hlavne v čase, keď sa syn vrátil z Rakúska do Nitry, ktorá bojovala s Dunajskou Stredou o záchranu v lige. Bol som aj na domácom dueli FC s DAC.“

Jeho názory na smerovanie klubu? „Po príchode Oszkára Világiho sa pomery v DAC zmenili. K lepšiemu. Myslím si, že sa blížia roky, keď mužstvo bude môcť hrať aj o špicu ligy.“

Hoci na prvom mieste je jeho „Nitrička“, okrem nej drží palce aj DAC. „Ako rodák z Nitry fandím v prvom rade FC, ale keďže som v DAC prežil tri-štyri pekné roky, stále s týmto klubom sympatizujem.  V klube, či meste som nemal nikdy žiaden problém. V Dunajskej Strede som stretol dobrých ľudí, či to boli tréneri, funkcionári, hráčsky kolektív. Veľmi rád na to obdobie spomínam,“ uzavrel rozprávanie.

Kto je Marek Mikuš

Narodil sa 5. apríla 1968 v Nitre, je odchovancom nitrianskeho futbalu. Za Plastiku začal hrávať v sezóne 1986/87 federálnu ligu. Reprezentoval Československo v mládežníckych kategóriách. Po odkrútení vojenskej služby sa krátko vrátil do Nitry, aby v lete 1990 podpísal prestupové lístky DAC Dunajská Streda. V jeho drese pobudol do roku 1994, odkrútil si 52 zápasov a skóroval trikrát - do siete Tatrana Prešov, Slavie Praha a Hradca Králové.  Ďalšia kariéra: Kroměříž, Baník Prievidza, SK Tatran Poštorná, Rakúsko, Solčany, Veľký Cetín.  Pracuje v spoločnosti, ktorá sa zaoberá predajom a distribúciou tabaku. Žije v Nitre, okrem syna má aj dve dcéry.

Ladislav Harsányi