Nie je to vaša prvá návšteva Dunajskej Stredy. Ako začala spolupráca a ako ste sa dostali do kontaktu s naším klubom?

„Naša spolupráca začala dva roky dozadu. Pán Világi a vedenie klubu navštívili mládežnícku akadémiu Auxerre, boli zvedaví aj na celkové fungovanie klubu. V priebehu jedného dňa sme im predstavili klub, rozprávali sme sa, majiteľovi a vedeniu klubu sme predstavili organizáciu akadémie, jej technické a administratívne záležitosti, ciele, infraštruktúru, spôsob stravovania a ubytovania hráčov, kancelárske priestory pre trénerský štáb, šatne a lekárske centrum. Aj v ďalšom období sme zostali v kontakte, pretože si myslím, že Dunajskostredčania boli spokojní z nášho stretnutia a z toho, čo v našej mládežníckej akadémii videli. Začiatkom tohto roka som sa zúčastnil trénerskej konferencie v Dunajskej Strede. Vtedy sme sa rozprávali o plánoch pána Világiho s mládežníckou akadémiou, o jeho túžbe spraviť z DAC-u najúspešnejší klub na Slovensku, nielen na úrovni profesionálneho futbalu, ale aj vo výchove mládeže.”

Prečo podľa vás vedenie DAC-u vybralo za akýsi vzor práve Auxerre? Akadémie vo vašej krajine fungujú veľmi dobre, ročne z nich vyjde množstvo hráčov pre medzinárodný futbal. Ale kam by ste francúzske akadémie zaradili vo svetovom meradle?

„Prvá mládežnícka akadémia vo Francúzsku vznikla v roku 1970. Autor tejto myšlienky povedal klubom, že ak chcú mať dobré mužstvo, potrebujú mládežnícku akadémiu. Od toho momentu začali vznikať akadémie a o dvadsaťosem rokov francúzska reprezentácia získala titul majstra sveta s hráčmi, ktorí z nich vyšli. Francúzsky model neskôr prenikol aj do zahraničia a prevzalo ho aj viacero ďalších športových odvetví, napríklad basketbal či hádzaná. Následne sa francúzsky model práce s mládežou stal akýmsi základom pre Európu a iné kluby. Osobne som pracoval v dvoch kluboch, v Le Havre a v Auxerre, kde sme vychovali známych hráčov pre prvú ligu aj pre reprezentáciu. Myslím si, že pán Világi a vedenie klubu chceli vidieť práve akadémiu v Auxerre, pretože sme známi a dobre organizovaní, dosiahli sme množstvo pozitívnych výsledkov, nielen pri výchove mládeže, ale aj s prvým mužstvom.”

Čo ste počas doterajších návštev videli v Dunajskej Strede?

„Podľa plánov majiteľa klubu by sa DAC mal stať v najbližších dvoch-troch rokoch slovenským klubom číslo jeden. Pán Világi pochopil, že ak chce vytvoriť profesionálne fungujúci, veľký klub, bude potrebovať francúzsko-európsky model mládežníckej akadémie. Môj prvý dojem je taký, že tu cítiť veľkú vôľu zaviesť tento systému. Myslím si, že pán Világi bude mať s týmto projektom toľko trpezlivosti, aby bol úspešný. Výsledkom bude dobre fungujúci klub, kde vedenie akadémie, mládežnícki tréneri a hráči dokážu spolupracovať, kde sa vyvíja infraštruktúra. Potom sa môže niekto s podobnými skúsenosťami, aké som získal v Afrike, na blízkom východe a v dvoch francúzskych mládežníckych akadémiách, podeliť o svoje znalosti. Snažím sa pomáhať mládežníckym trénerom, Krisztiánovi Némethovi a celému štábu vyvinúť systém hodnotenia trénerov, hráčov a mužstiev. Ako som povedal aj na stretnutí s trénermi, snažím sa dať tipy, ako vypracovať efektívny spôsob pozorovania hráčov, pomocou ktorého dokážu nájsť a pritiahnuť sem najväčšie talenty zo Slovenska a okolitých krajín.“

Máte obrovské množstvo skúseností. Čo si myslíte, koľko času je potrebných na to, aby sa tento cieľ naplnil a DAC bol najlepším klubom na Slovensku?

„Myslím si, že úspech vo futbale sa dá dosiahnuť podobne ako v podnikaní: vyžaduje si to určitý čas. Prvý krok je vždy vytvoriť základ, potom môžu nasledovať ďalšie úrovne. V obchodnom živote je tento spôsob myslenia akceptovaný, vo futbale však nie. Oszkár Világi a jeho manažment pracujú v klube len druhý rok, no myslím si, že už odviedli kus dobrej roboty. Začali pracovať na infraštruktúre, na štadióne, vytvorili novú štruktúru riadenia, priniesli trénerov, platia hráčov aj členov realizačných tímov - po roku a pol je to pekný výsledok. Ale myslím si, že stále je potrebný čas. Aj v podnikaní si vytýčite postupné ciele a dáte tomu čas - štyri, päť rokov - a tie ciele krok za krokom dosahujete. Aj Le Havre a Auxerre sú kluby, kde si dali päť-šesť-sedem-osemročné ciele na tvrdú prácu, po ktorých by mali prísť výsledky. V tomto je zahrnutý aj rozvoj infraštruktúry a kvalitná práca trénerov, štábu a skautov. Takže podobne ako v reálnom živote, aj vo futbale je na všetko potrebný čas.”

Vráťme sa späť k Auxerre. Koľko súčasných hráčov A-mužstva vzišlo z akadémie klubu?

„Z dvadsiatich piatich hráčov vyšlo z našej akadémie desať-dvanásť futbalistov, čo predstavuje zhruba štyridsať-päťdesiat percent. Presne toto je úlohou a cieľom akadémie. Ak chcete rozvíjať svoju akadémiu, musíte mať zmapovaných hráčov a zároveň ich pripraviť na to, aby mohli hrať v prvom tíme. Následne, ak podávajú spoľahlivé výkony a chcete mať ziskový klub, musíte týchto hráčov predať. Tento cyklus je štandardom pre kluby, ktorých cieľom je pracovať s mládežníckou akadémiou. Tento cyklus potom začína od začiatku s inými hráčmi, a takto to ide dookola. Veľmi sa mi páči mládežnícka akadémia Ajaxu: funguje u nich tento cyklus, majú svoje ciele, stratégiu, metódy aj koncepciu.”

Je Auxerre ziskový klub? Vystačia peniaze z predaja vlastných hráčov na vykrytie rozpočtu?

„Nie, nestačia, ale poviem vám jeden príklad: náš naposledy predaný hráč, Paul-Georges Ntep odišiel do Rennes za zhruba šesť miliónov eur. Táto čiastka pokryje bezproblémový chod akadémie na približne dva roky.”

Môže byť podľa vás futbal ziskový?

„Myslím si, že ak majiteľ prenesie svoj profesionálny prístup aj do mládežníckej akadémie, zamestná správnych ľudí, a títo odborníci budú môcť pracovať v dobrých podmienkach a v prajnom prostredí, tak by mohol byť plusový, alebo aspoň nebyť stratový.”

Z vami riadených akadémií vyšli hráči ako Paul Pogba, Djibril Cissé, Souleyman Diawara alebo Jean-Alain Boumsong. Bolo už v mládežníckych kategóriách u nich citeľné, že budú jedného dňa hviezdami svetového futbalu?

„Keď Cissé vyrastal v Auxerre, ešte som tam nepracoval, ale napríklad pri Pogbovi bolo zrejmé, že nie je obyčajným hráčom. Bol na vyššej úrovni, mal skvelú výdrž a mentálne bol silnejší, ako ostatní. Pred jeho prestupom do Manchestru United sme ho ohodnotili ako hráča s veľkou kvalitou.”

Otázka, ktorá by mala zaujímať najmä mladých hráčov: čo je podľa vás najdôležitejšie, aby sa z talentovaného hráča stal profesionálny futbalista?

„Myslím si, že najdôležitejšie je uvedomiť si, že ho čaká veľmi náročná úloha. Väčšina mladých hráčov chce byť profesionálom, zarábať veľké peniaze, mať dobré auto, nájsť si peknú priateľku, ale nie to je v tom celom najnáročnejšie. Tá náročnosť je v tom, že hráč je sedem dní v týždni, desať mesiacov v roku pod tlakom trénera, vedenia, médií aj verejnosti. K tomu, aby tento sústavný tlak dokázal uniesť, musí neustále pracovať na svojej technike, taktickej vyspelosti a vytrvalosti. Ak toto dokáže, musí ešte dodržiavať aj životosprávu: potrebuje dobrú rehabilitáciu, lekársku starostlivosť, prácu s fyzioterapeutom. Je to veľmi náročná úloha a myslím si, že je veľkou chybou ak na to hráča dopredu neupozorníte. Z dvadsať-dvadsaťpäť mladých futbalistov sa len dvaja-traja stanú profesionálmi, čo je zhruba desať percent. Aj preto je dobré, ak hráči chodia do školy. Škola zároveň pomáha aj v tom, že futbal sa stáva čoraz viac vedeckým odvetvím, takže učením futbalista ľahšie pochopí aj veci týkajúce sa futbalu: organizáciu, samotnú hru, či pokyny trénera. Takisto, ak sa nestane profesionálnym futbalistom, môže sa učiť ďalej, získať diplom a uplatniť sa v inej sfére. Tieto dve veci sú veľmi dôležité, a je tu ešte aj tretia: úspešní futbalisti milujú v prvom rade samotný futbal a nie tie veci okolo, ktoré úspech so sebou prináša. Zoberme si napríklad Cristiana Ronalda. Zarába mesačne milión-dva, má skvelý život. Lenže to je dôsledok toho, že vďaka svojím výkonom je takmer každý víkend najlepším hráčom spomedzi tých dvadsiatich dvoch, ktorí sú na ihrisku. Podľa mňa je to kvôli tomu, že má rád futbal viac ako tí ostatní.”

Čo si všeobecne myslíte o slovenskom a stredoeurópskom futbale, o tunajších hráčoch?

„Som len tretí raz na Slovensku, zatiaľ sa len zoznamujem s tunajším futbalom. Zaujímam sa o politiku krajiny, o jej mentalitu, avšak stále nemám dostatok vedomostí o stredoeurópskom futbale. Momentálne poznám viac africký a blízkovýchodný futbal, napriek tomu si však myslím, že futbal vo vašom regióne môže mať peknú budúcnosť. Tu by som rád spomenul, že som počul o Videotone a o jeho akadémii. Podľa môjho názoru, ak by sa v tomto štáte našli štyria-piati, možno desiati ľudia ako je pán Világi, ktorý chce rozvíjať svoj klub, mesto a región, tak sa môže pozdvihnúť úroveň tunajšieho futbalu, a reprezentácia môže ešte vylepšiť svoju pozíciu vo svetovom rebríčku FIFA.”

Spolupracovali ste vo svojej profesionálnej kariére so slovenskými, prípadne maďarskými hráčmi?

„Nie. Len veľmi málo stredoeurópskych futbalistov sa dostane do západnej Európy, konkrétne do Francúzska.”

Povedali ste, že celý systém akadémie AJ Auxerre sa pre rozdiely v mentalite, infraštruktúre, v každodennom živote krajín nedá len tak prekopírovať v inom prostredí. Napriek tomu je dosť oblastí, ktoré by sa k nám dali preniesť z francúzskych akadémií. Ktoré sú to podľa vás?

„Zhruba pätnásť rokov som pôsobil v zahraničí a myslím si, že tajomstvom môjho úspechu bolo, že som sa snažil francúzsky mládežnícky model prispôsobiť kultúre tej krajiny, v ktorej som práve pracoval. Je veľmi dôležité poznať dané prostredie, pretože ak niekto nepozná históriu krajiny, jeho ľudí, myslenie, kultúru, náboženský život, politiku, tak šanca na úspech je nulová. Ak totiž porovnáme fungovanie firmy a mládežníckej akadémií, nájdeme paralely. Aj u futbalistov je dôležité, aby boli mentálne pripravení. Ak totiž hlava nefunguje správne, aj nohy sa ťažšie hýbu a hráč nevie podať dobrý výkon. To je prvá vec. Druhá je, že jednotlivé krajiny by mali dbať viac na výchovu mládeže, školenie trénerov, potrebujú získať viac informácií o organizačných záležitostiach a administrácii. Ak niekto pozná francúzsky systém práce s mládežou, to ešte neznamená, že by mal tieto veci skopírovať a jedna k jednej preniesť do iného prostredia. Jednotlivé prvky treba prispôsobiť kultúre a potrebám danej krajiny.”