Máte za sebou pár týždňov v našej akadémii. Ako sa vám to tu zatiaľ pozdáva?

„Veľmi sa mi tu páči. Stačí, keď sa pozrieme na všetky tie tréningové plochy, na štadión, kde hrá A-mužstvo. Buduje sa tu skutočne kvalitné zázemie, čo je samozrejme k mojej práci nevyhnutné.“

Väčšinu života ste strávili v Anglicku, následne prišla možnosť pracovať pre akadémiu Arsenalu v Grécku a teraz ste tu v Dunajskej Strede, čo je vcelku zaujímavý posun. Aké to má pozadie?

„Keď poviete niekomu, že idete pracovať na Slovensko, tak to môže vyvolať skepticizmus, ale akonáhle vidíte DAC, stretnete ľudí s ambíciami ako je Oszkár Világi, Jan Van Daele či Marc-Andre Kriegl (konzultant DAC), ktorí tento klub rozvíjajú, tak je to hneď o niečom inom. Podmienky sú vynikajúce a ja som otvorený všetkému. Obrovským bonusom je, že môžeme začať všetko budovať podľa vlastných predstáv a robiť, čo chceme my a čo budeme o pár rokov môcť odovzdať ďalším ľuďom, aby to zveľaďovali. Keď porovnám prácu, ktorú som vykonával v Grécku pre Arsenal, tak tam je všetko už vymyslené, všetko sa robí zaužívaným spôsobom. Môžete niečo troška zmeniť, vo všeobecnosti však platí, že sa musíte držať zaužívaných metód, ktoré sú podriadené A-mužstvu. Tu je to nepopísaná tabuľa a môžeme vytvárať nanovo kompletne celý systém.“

Spomínali ste predošlú pracovnú skúsenosť v Arsenale. Ako ste sa k nej dostali?

„Mal som 33 rokov, keď som skončil s futbalom. Vzal som si rok prestávku, spravil som si trénerské kurzy. Keď som znova začal pociťovať, že by som sa mohol k futbalu vrátiť, šiel som do Fulhamu, kde som trénoval zadarmo. Potom mi raz zazvonil telefón a ponúkli mi miesto v Arsenale s tým, že by som mal viesť ich akadémiu v Európe, konkrétne v Grécku. Veľmi chceli, aby som to robil, čomu nasvedčovala aj rýchlosť, akou som sa dostal do Grécka. Po štyroch týždňoch som tam už normálne fungoval, neskôr za mnou prišla aj rodina. Strávil som tam štyri roky. Vychovával som hráčov presne v takom duchu, aby sa hodili do štýlu hry prvého mužstva Arséna Wengera. Vysoko technických, rýchlych a obratných.“

Kto zohral najdôležitejšiu úlohu pri vašom príchode do Dunajskej Stredy?

„Určite konzultant klubu, Marc-Andre Kriegl, ktorý videl výsledky mojej  práce v Grécku. Bol oboznámený s atribútmi jednotlivých hráčov, ktorých produkovala tamojšia akadémia pod mojím vedením. Filozofia DAC je postavená na výchove mladých talentov, k čomu je samozrejme kvalitná akadémia nevyhnutná a v tomto sa zhodovali naše predstavy aj predstavy klubu. Prišiel som sem dva alebo trikrát konzultovať veci, s Markom a Janom som viedol otvorený rozhovor. Povedal som im, kde si myslím, že sa akadémia v súčasnosti nachádza a ponúkol som im reálny obraz o tom, kam by sme ju mohli dostať.“

Vedeli by ste konkretizovať, kde sa v súčasnosti nachádza naša akadémia, prípadne aké plány s ňou máte?

„Tento projekt je v začiatkoch. Bude veľmi náročné začať budovať, čo som povedal aj Markovi a Janovi. Bude si to vyžadovať veľmi veľa času, ale niekde treba začať. Kľúčové bude vybrať z tých všetkých kategórií najlepších 13-ročných, 15-ročných, atď., aby mohli trénovať spolu, lebo títo mladí futbalisti rozvíjajú svoje schopnosti iba vtedy, keď trénujú v skupine s najlepšími. Keď trénujú s horšími, v tomto veku veľmi rýchlo skĺznu na ich úroveň, a to je problém. V Dunajskej Strede začneme pracovať týmto spôsobom s U19, U17 a U16, implementujeme naše tréningové metódy a nielen to. Výborné vzdelávanie je priorita číslo jeden, ktorú tiež musíme zaručiť. Súčasťou kvalitnej výchovy futbalistov je dôraz na školu, aby nášmu projektu rodičia verili a nebáli sa sem svoje dieťa umiestniť. Šanca, že mladý futbalista to dotiahne tak ďaleko, že sa bude vedieť uživiť futbalom je malá. To, že to dotiahne tak ďaleko, že už nikdy nebude musieť pracovať, je ešte menšia, preto je škola najdôležitejšia, až potom tréning. Akadémiu budú opúšťať buď futbalisti alebo ľudia, ktorí sú plne pripravení zaradiť sa do života s tým, že my sme im dali do rúk prostriedky, ako to zvládnu.“

V rámci našej najvyššej súťaže spolupracuje Trenčín s viacerými zahraničnými klubmi. Vedeli by ste si niečo podobné predstaviť aj v DAC?

„Marc a ja máme spojenie s Arsenalom, ale zatiaľ sa žiadna spolupráca nečrtá. Reálny sľub je skôr, že keď odídem, tak by som tu chcel zanechať takú malú bibliu - knižku so všetkými vedomosťami pre ďalších trénerov, aby to tu vedeli rozvíjať. Toto môže byť jeden z reálnejších sľubov.“

Mladí hráči sú pevnou súčasťou filozofie klubu. Vidíme to každý víkend aj v áčku, ktoré je plné mladých hráčov. Ktorí z nich sa vám najviac pozdávajú?

„Na tých, čo prešli mojou akadémiou (smiech). Marco Rossi má k dispozícii mladý káder, plný energie a chuti víťaziť. Páči sa mi, že je to tréner, ktorý chce dať šancu každému, kto na to má. To je mimoriadne dôležité, lebo tak sa mladí posúvajú vpred.“

V Anglicku vás pozná množstvo ľudí aj ako futbalistu. Priblížte aj našim čitateľom vašu kariéru.

„Toto, čo vám poviem o mne, veľa ľudí nevie ani v Anglicku, lebo by sa možno hnevali, ale začínal som v Tottenhame, odkiaľ som následne prestúpil do radov jeho najväčšieho rivala Arsenalu. Tam som futbalovo vyrástol a prežil pekné roky. Najmä víťazstvo v mládežníckom FA Cupe bolo niečo výnimočné. Nečakal som dlho a prišla pozvánka z prvého mužstva, ktorej som sa samozrejme potešil. V 19. rokoch som už trénoval s áčkom. Väčšinu zápasov som síce presedel na lavičke, keďže tréneri obrancov príliš často nestriedajú, pokiaľ to nie je nevyhnuté, ale aj tak to bola super skúsenosť.“

Vyskúšali ste si pôsobenie pod jedným z najuznávanejších manažérov vôbec Arsénom Wengerom. Aké to bolo?

„Keď prišiel do klubu, úplne zmenil myslenie všetkých, ktorí boli jeho súčasťou. Všetko zrazu bolo profesionálne – tak, ako je to teraz. Futbalisti mali presný program, diéty a individuálne režimy. Zvyky ako večerné zábavy sa zrazu vytratili. Bolo veľmi vzrušujúce sledovať jeho prácu. Moja situácia sa však nezmenila. Sedel som na lavičke a čakal na svoju šancu. Šanca aj prišla, ale na prestup. Hoci si ma chcel Arsenal udržať, ja som mal 21 rokov a chcel som hrať futbal. Rozhodol som sa teda prestúpiť do Queens Park Rangers a strávil som tam 10 rokov. Na sklonku kariéry prišiel ešte prestup do Yeovil Town, kde som po roku a pol zavesil kopačky na klinec.“

Mnoho športovcov má po skončení kariéry ťažkosti so zaradením sa do normálneho života a neraz sa to končí aj nešťastne. Čo sa odohrávalo vo vašej hlave?

„Nebolo to nič jednoduché, lebo od svojich dvanástich som hrával futbal každý jeden deň až do 33 rokov. Zistil som však, že potrebujem oddych a zmenu. Začal som sa zaujímať o finančný sektor, urobil som si viaceré kurzy, získal certifikáty. Táto pauza od futbalu mi pomohla. Venoval som sa niečomu úplne inému a moja futbalová prestávka bola to najlepšie rozhodnutie. Keď som znova začal pociťovať, že by som sa mohol k futbalu vrátiť, šiel som do Fulhamu, kde som trénoval zadarmo, až mi raz zazvonil telefón a ponúkli mi miesto v spomínanej akadémii Arsenalu, čo ma neskôr dostalo aj sem.“

Pomohlo vám, že ste hrávali na pozícii stopéra a museli ste vedieť dobre čítať hru v neskoršej trénerskej práci?

„Určite áno, stopéri sú vo všeobecnosti veľmi inteligentní. Keď som hrával futbal, mojou úlohou bolo predvídať, hasiť situácie a komunikovať s obranou. Z tohto pohľadu mi to veľmi pomohlo. Škoda, že som si nerobil trénerské licencie, kým som hrával. Som presvedčený, že by bol zo mňa oveľa lepší futbalista, lebo futbal by som vnímal z úplne inej perspektívy.“

Čo musí podľa vás spĺňať dobrý futbalista?

„V dnešnom futbale musí mať v prvom rade techniku. Mal by byť inteligentný, schopný hrať na jeden, dva dotyky. Samozrejme, vo futbale sú najdôležitejšie štyri aspekty, ktoré musia mať hráči premakané: mentalita, technika, taktika a fyzička. Keby som si mal vybrať kombináciu, tak by to bola technika spolu s mentalitou. Ak má futbalista tieto kvality, tak je relatívne veľká šanca, že to dotiahne ďaleko.“

Ktorí hráči – vaši spoluhráči mali tieto kľúčové schopnosti najviac rozvinuté?

„Musím povedať meno Dennis Bergkamp. Technicky brilantný, inteligentný, videl prihrávky aké si nikto nevedel ani len predstaviť. Robil skrátka veci, ktoré iní nedokázali a k tomu všetkému mal vynikajúcu mentálnu stránku.“

Vedeli by ste vybrať aj tých najlepších, ktorých ste viedli?

„Viacerí sa práve dostávajú do veku, keď začínajú mať kontakt s prvým tímom. V DAC je to Marko Divković, Esmerald Aluku, na ktorých som veľmi hrdý, plus ďalší traja v rezerve. Treba však povedať, že je to práca celého kolektívu akadémie. Odo mňa až po pani, ktorá upratuje šatne. Každý má v tíme svoju nenahraditeľnú úlohu.“

V čom je iná akadémia Arsenalu od všetkých ostatných?

„Tréningové metódy sú všade zakaždým rovnaké alebo veľmi podobné. Dôležité pre mladého futbalistu je to, aby videl cestu do prvého mužstva. V Arsenale to tak je. Ak sa spýtate, ktorý klub v Anglicku prináša do futbalu najviac mladých hráčov, tak je to Arsenal. Aj v DAC je to podobné. Tiež vidíme niektorých absolventov akadémie v áčku. Je to obrovský plus pre klub a obrovská motivácia pre všetkých mládežníkov.“

Čo naopak motivuje vás? Aké máte  ambície?

„Moje nastavenie je také, že za 3 – 5 rokov by som chcel niečo vybudovať v Dunajskej Strede, potom sa zbaliť a ísť rozvíjať niečo iné. Mojím cieľom do ďalekej budúcnosti je stať sa trénerom nejakého A-mužstva. Ale tam sa musím prepracovať postupnými krokmi. Musím sa naučiť presne, čo ako funguje zdola nahor. To je cesta k úspechu.“

Čo hovoríte na tých manažérov, ktorí po skončení kariéry vzali rovno trénerské úlohy?

„Je to zložité, ale páči sa mi, ako to urobil taký Steven Gerrard, ktorý odmietol viacero ponúk na prácu v A-tímoch. Naopak, vzal prácu kouča U18 v Liverpoole, aby sa naučil vnímať futbal z iného uhla. Je to vždy prirodzenejší vývoj, ako ísť rovno na vec. Potom sa môže stať, že pohoríte a už vás nikdy nikto nebude chcieť.“

Posledná otázka bude tak trošku na odľahčenie a asi aj poznám odpoveď, no predsa sa opýtam: Máte najobľúbenejšieho manažéra?

„Arséne Wenger je v Arsenale už 21 rokov. Pre mňa je to práve on, kto zmenil futbal, štýl hry, mentalitu. On si prešiel azda všetkým. Vozil deti minibusom na tréningy, pripravoval im oblečenie, skrátka sa vypracoval, lebo mal jasne daný cieľ, a preto je pre mňa voľbou číslo jedna. Nahradiť ho nebude jednoduché, keďže vykonáva viacero funkcií naraz. Aj keď niektorí fanúšikovia by si možno priali zmenu, je fantastické vidieť po toľkých rokoch lojality od Arséna, že sa mu teraz vracia od vedenia, lebo je to tréner, ktorý toho ešte môže veľmi veľa ponúknuť. Samozrejme, vnímam aj tých novších ako napríklad Guardiolu, Kloppa a ich metódy posunu mužstiev vpred. Snažím sa zobrať si čosi aj od nich, ale viac sa sústredím na vytváranie niečoho unikátneho a vlastného.“