Predtým, ako začneme hodnotiť jesennú aj jarnú časť sezóny, vráťme sa ešte k zápasu v Ružomberku. Prehrali sme 3:0, dva góly domácich padli z penalty. Ako si videl ten zápas?

„Samozrejme sme boli sklamaní, pretože prehrať tri-nula doma či vonku, s hociktorým súperom, nás nemôže tešiť. Nechcem sa vyhovárať, ale išli sme tam s oklieštenou zostavou, chýbali nám viacerí potrestaní a zranení hráči. Myslím si, že zápas bol o prvom góle. Keby sme ho dali my, zápas by mohol vyzerať úplne inak. Ale dostali sme prvý gól z penalty, ktorá bola na posúdenie rozhodcu. Myslím si, že nemôžeme povedať nič zlého, bol tam kontakt. V druhej penalte som mal prsty ja, takéto pokutové kopy by sa však nemali pískať. Rozhodca to odpískal a momentálne  už to nezmeníme. V druhom polčase sme chceli dať kontaktný gól, šance na to boli, len sme ich nepremenili. Klinec do rakvy nám dali krátko pred koncom a bolo po zápase. Podľa mňa sme mali na lepší výsledok, ale bohužiaľ aj tento zápas ukázal, o čom bola v podstate celá sezóna: nepremenené šance a gól dostaneme takpovediac zo všetkého.“

Na jeseň sme boli piati, na jar ôsmi, pričom sme dali iba jedenásť gólov. Celkovo sme skončili na siedmej priečke. Je to úspech alebo neúspech? Ako vyznieva tvoje hodnotenie sezóny?

„V prvom rade by som to nepovažoval za neúspech. Mali sme vytýčený cieľ skončiť okolo piateho-šiesteho miesta. Napokon sme skončili siedmi. Keby sme skončili šiesti, tiež by som nepovedal, že táto sezóna dopadla totálne dobre. A takisto, keby sme mali o bod-dva menej, nepovedal by som, že sme dopadli úplne zle. Sezóna bola určite dlhá, v zápasoch bolo celkovo aj veľa pozitívneho, na čom sa dá stavať. Ale bolo tam aj veľa negatívnych vecí. Sezóna bola špecifická, pretože sme dokázali poraziť Trenčín, porazili sme aj Žilinu, potrápili sme tie najsilnejšie mužstvá, ale na druhej strane sme dokázali prehrať so slabšími súpermi. Takže sezóna bola ako na hojdačke. Veľký rozdiel bol v našich výkonoch doma a vonku. Vonku sme boli v podstate jaloví, pôsobili sme odovzdaným dojmom. Na druhej stane, doma sme boli veľmi ťažko poraziteľní. Od novej sezóny musíme byť ťažko poraziteľní nielen doma, ale aj vonku.“

Odohral si dvadsaťpäť stretnutí, ako si bol spokojný so svojimi výkonmi v nich?

„Poviem to na rovinu: nie som spokojný, pretože v prvom rade sa mi nepodarilo streliť gól, čo je pre stopéra podľa mňa len plus, ale samozrejme to pomáha mužstvu. Inkasovali sme veľa gólov, dokonca viacej, ako v predchádzajúcej sezóne. Nemôžem povedať, že som spokojný, ale verím, že to bude iba lepšie.“

Spokojné nebolo ani vedenie, preto došlo k zmene trénera. Ako v kabíne vnímate túto skutočnosť?

„Z pozície hráča to nechcem veľmi rozoberať, lebo my sa musíme starať o to, aby sme podávali výkony na ihrisku a na tréningoch. Toto je vec vedenia. Rozhodli sa tak, ako sa rozhodli. Samozrejme trénerská práca je už raz taká, podobne ako aj hráčsky je spätý s výkonmi. Pokiaľ nie sú výsledky, stávajú sa aj takéto veci. Ako som povedal, musíme nadviazať na pozitíva, ktoré v sezóne boli - víťazstvá nad Trenčínom či Žilinou a veľmi dobré zápasy doma.“

V čom vidíš príčinu veľkého rozdielu medzi výkonmi doma a vonku?

„Momentálne na to nepoznám odpoveď. Ihrisko je všade rovnaké, akurát doma nás povzbudzuje oveľa viac fanúšikov, sú skutočným dvanástym hráčom. Niekedy sa mi zdalo, že vonku bol dvanásty hráč na strane súpera, ale nechcem sa vyhovárať na rozhodcov. No myslím si, že ovplyvnili niektoré zápasy. Napríklad v Skalici alebo doma so Slovanom, keď proti nám odpískal dve penalty.... Môžeme o tom už len polemizovať, ale nepamätám si, že by nám takto niekto pomohol v nejakom zápase.“

Mužstvo dostalo po poslednom stretnutí tri týždne voľna. Ako ho vyplníš?

„Keďže sa nám pred mesiacom narodila dcérka, tak po ôsmych-deviatich rokoch prvýkrát nepôjdeme na dovolenku niekde k moru. S jednomesačným bábätkom by to bolo komplikované. Väčšinu času strávim v Dunajskej Strede. Tento týždeň si totálne oddýchnem od futbalu, možno si zahrám tenis alebo pôjdem na korčule, proste niečo, čo si nemôžem počas sezóny dovoliť. Na dva-tri dni ideme do Čadce kvôli krstu. Možno pôjdem na niektorý priateľský zápas slovenskej reprezentácie, prípadne na nejaký iný zápas. V telke si pozriem finále Ligy majstrov a zhruba desať-dvanásť dní pred štartom sezóny sa začnem pripravovať.“

Dostali ste aj nejaké individuálne tréningové plány?

„Áno, každý z nás dostal od Nica (Nicolas Charton) individuálny plán, ale ja si myslím, že každý profesionálny hráč by mal vedieť, čo ho čaká a mal by na sebe pracovať. Či už s plánom od trénera, alebo bez.“

Zmluvu v DAC máš ešte na jeden rok. Čo očakávaš od budúcej sezóny, v úvode ktorej budeme mať zrejme nevýhodu v tom, že veľa zápasov odohráme vonku?

„V podstate sme sa ešte nestretli s novým trénerom. Uvidíme, aké vízie, názory má on, akí hráči prídu a odídu. Takže je ešte skoro plánovať. Samozrejme verím, že by to mohla byť lepšia sezóna tá ako minulá. Treba sa zlepšovať a myslím si, že máme na to, aby sme lepšími výkonmi a výsledkami viac potešili divákov, vedenie a celú Dunajskú Stredu. Pretože vieme, akí sú fanúšikovia: vedia odpustiť aj prehru, ale musia vidieť, že na ihrisku sme do toho dali všetko.“ 

Blížia sa Majstrovstvá Európy, ktoré budeš sledovať cez obrazovku. Čo očakávaš od slovenskej reprezentácie a aký máš tip na víťaza šampionátu?

„Ja verím, že postúpime zo skupiny. Čakajú nás veľmi ťažké zápasy, všetci súperi sú dnes dobrí. Futbal sa vyrovnáva, aj menšie krajiny sú veľmi kvalitné. Ale ako sme to ukázali: hrať sa dá s každým a ja verím, že postúpime zo skupiny a dostaneme sa čo najďalej. Finále by bolo ako z ríše snov, aj keď sa dejú zázraky: videli sme, že Leicester City dokázal vyhrať Premier League... No neviem, či sa dejú zázraky aj dvakrát za rok. Ale môže sa stať, bral by som to. Mojim tipom na víťaza sú domáci Francúzi. Tiež si myslím, že Angličania síce turnaj nevyhrajú, ale pôjdu ďaleko, lebo s kádrom a podmienkami aké majú už dlho nedosiahli nejaký väčší reprezentačný úspech. Kvalifikáciu vždy prejdú ako nôž maslom, ale na veľkých turnajoch zlyhávajú. Teraz sa však môžu dostať ďaleko.”