V Dunajskej Strede sa v ten deň zastavil život. Pred 28 rokmi, 9. novembra 1988 prišiel do nášho mesta legendárny mníchovský Bayern, v tom čase už trojnásobný víťaz najcennejšej klubovej trofeje Pohára európskych majstrov (predchodcu dnešnej Ligy majstrov).

V úvodnom stretnutí 2. kola druhej najcennejšej európskej súťaže Pohára UEFA sme v Mníchove prehrali 1:3. Súper po zásahoch Flicka, Wegmanna a Thona viedol v 76. minúte už trojgólovým rozdielom. Dve minúty po Thonovi sa strelecky presadil aj Tibor Szaban, čím nášmu tímu vykresal pred odvetou aspoň iskierku nádeje. Na Olympijskom štadióne v bavorskej metropole sa prítomným jedenásťtisíc divákom predstavili títo hráči:

Bayern: Aumann - Augenthaler - Reuter, Grahammer (71. Nachtweih), Pflügler - Flick, Dorfner (76. Eck), Thon - Wegmann, Wohlfarth, Kögl. Tréner Jupp Heynckes.

DAC: Vahala - Kapko (71. Szaban), Liba, Hodúr, Fieber - Pavlík, Simon, Kašpar, Takáč - Šoltés (85. J. Medgyes), Mičinec. Tréner Karol Pecze.

Odvetu, ktorá sa hrala v stredu 9. novembra 1988 o 13.30 hodine, sprevádzala nevídaná eufória. Na nedostavanom štadióne sa tiesnilo 15 572 divákov. Bolo medzi nimi aj nemálo fanúšikov Bayernu z vtedajšieho východného bloku, pre ktorých to bola ojedinelá príležitosť vidieť naživo bavorské hviezdy. Po výsledku z prvého merania síl nám na postup „stačilo“ zvíťaziť 2:0, ale odvážne plány hneď v 5. minúte nabúral nemecký reprezentant a neskorší majster sveta Olaf Thon, ktorý z penalty poslal hostí do vedenia. Ten istý hráč potom v 29. minúty stanovil konečné skóre na 0:2, a bolo vymaľované...

Napriek nepriaznivému výsledku zostane tento zápas zapísaný do dejín dunajskostredského futbalu zlatými písmenami. Nikdy predtým ani odvtedy nebolo na našom štadióne toľko divákov.

Zostavy:

DAC: Vahala - Kapko, Liba (8. Szaban), Hodúr, Fieber - Pavlík, Simon, Kašpar, Takáč - Šoltés (88. Kulich), Mičinec. Tréner Karol Pecze.

Bayern: Aumann - Nachtweih, Augenthaler, Grahammer, Pflügler - Reuter, Thon (67. Dorfner), Flick, Eck - Ekström, Wohlfarth (67. Winklhofer). Tréner Jupp Heynckes.

Karol Pecze bol trénerom DAC-u v rokoch 1984-1989, zápasy proti Bayernu patrili medzi vrcholy jeho päťročného pôsobenia v srdci Žitného ostrova. V autobiografii Futbal - moja vášeň, môj osud, ktorá vyšla v tomto roku a napísal ju v spolupráci s publicistom Ladislavom Harsányim, si takto spomína na stretnutie spred 28 rokov:

ODVETA, SVIATOK NA ŽITNOM OSTROVE

„Bayern na každom kroku, aj po príchode na Slovensko, ukazoval, že je veľkoklubom. Od DAC nič nechcel, z Nemecka vyslal v predstihu dva klubové autobusy (jeden pre hráčov, druhý pre batožinu). Po prílete na viedenský Schwechat do jedného z nich nasadli hráči, tuším, že ešte na pristávacej ploche, ubytovali sa v bratislavskom hoteli Kyjev.

Nechceli byť nikým a ničím rušení, ich snahou bolo otupiť predpokladaný záujem verejnosti o mužstvo,  netúžili po žiadnej publicite. Mali s tým svoje skúsenosti.  Do Dunajskej Stredy si dokonca neprišli ani pred zápasom zatrénovať... Len manažér Uli Hoeness si šiel omrknúť trávnik, na zápas si pri-niesli vlastné minerálky.

Predzápasová eufória nielen v samotnom meste, ale na celom Žitnom ostrove bola nesmierne veľká. Na štadión sa diváci hrnuli zo všetkých strán, ľudia viseli na stromoch i vyvýšeninách v okolí štadióna... Ku koncu už niektorých púšťali aj bez lístkov, takže nik nevedel zrátať, koľko ľudí v skutočnosti na štadióne bolo. Oficiálne číslo uviedli 15 572, ale ľudí sa na tribúnach tiesnilo podstatne viac...

Pár minút pred výkopom sme sa s lekárom klubu Alexandrom Stadruckerom zadívali na stožiar s vlajkou UEFA. „Doki“ s nadšením v hlase vravel, že takéto niečo sme ešte  v Dunajskej Strede nevideli. A ja mu na to, Šanikám, dobre sa na ňu podívaj, lebo nevieš, koľko rokov ubehne, kým tu znovu uvidíme také veľké mužstvo pod žltou vlajkou... Na tento rozhovor spomínal aj po mnohých rokoch, pretože sme zostali osobnými priateľmi, a pripomínal mi moje proroctvo...

V kútiku duše sme verili, že by sme ešte mohli s postupom v odvete čosi spraviť, to by však musela vystreliť motyka... Napriek tomu sme šli do zápasu s vervou. Hneď na začiatku, pri dravých útokoch súpera sme zistili, že súper nás veľmi rýchlo umravní... Žiaľ, napomohlo mu aj zranenie nášho stopéra Dušana Libu hneď v úvode zápasu, keď si natiahol sval. Po piatich minútach sme dostali gól z penalty, z prvého nášho faulu, a smer vývoja zápasu bol daný. Na jednej strane prevládalo chcenie, na druhej väčšie futbalové kvality. Ku koncu prvého polčasu nám ešte prísne vylúčili Tibora Szabana. Prehrali sme 0:2. V dvojzápase sme nesklamali, takto to hodnotili aj médiá a verejnosť. Bol to historický vstup DAC na európsku scénu proti veľkoklubu.“

(Karol Pecze, Ladislav Harsányi: Futbal - moja vášeň, môj osud. Vydavateľstvo: Foni book, 2016, strany 73-74.)