Rozhovor s 21-ročným panamským ofenzívnym hráčom DAC-u Alfredom Stephensom, ktorý sa v posledných štyroch súťažných stretnutiach udomácnil v základnej zostave a proti Senici dosiahol svoj premiérový gól v našich farbách.
Alfredo, ako sa cítiš v Dunajskej Strede a v našom klube?
„Výborne, ďakujem! Spočiatku som si ťažšie zvykal na odlišné počasie, stravu, či jazyk. Teraz je to už ale podstatne lepšie. Veľa sa zmenilo príchodom Erica Davisa, som naozaj veľmi rád, že je tu aj on. Byť sám v cudzom svete je náročné, vo dvojici sa to predsa len lepšie ťahá.“
Ako vypĺňaš voľný čas medzi zápasmi a tréningami?
„Počúvam hudbu, tancujem, trávim čas s ostatnými zahraničnými spoluhráčmi, s ktorými bývame v klubových apartmánoch na rovnakom mieste. Spolu s nimi sa chodím do mesta stravovať.“
Čo ti z rodnej krajiny najviac chýba?
„Najviac určite rodina - rodičia, súrodenci, sesternice, bratranci, babička... Sme síce v kontakte cez internet, lenže to zďaleka nie je to pravé. Naposledy som ich videl počas zimnej prestávky a už sa veľmi teším, keď ich v máji najbližšie opäť navštívim. Zoberiem im znova veľa darčekov, čakajú hlavne na dresy a iné futbalové suveníry.“
S Ericom Davisom ste obaja členmi reprezentačného výberu vašej rodnej krajiny. Často vám volajú panamský novinári?
„Áno, takmer po každom zápase kontaktujú, či už Erica alebo mňa. Volajú nielen z novín, ale aj z rádia a televízie. O mojom góle do senickej siete písali každé noviny, veľa odkazov mi prišlo aj od rodiny a priateľov.“
Čo si myslíš o úrovni slovenskej ligy? Ako by dopadlo porovnanie s najvyššou súťažou v Paname?
„Slovenská liga má výbornú úroveň, zápasy sú ťažké - a hlavne: každý je iný. Rozdiel medzi týmito súťažami veľký nie je. Možno v Paname sa hrá na viac prihrávok, pretože sú tam ihriská trochu menšie,
ale intenzitou, bojovnosťou aj futbalovosťou sa dosť podobajú.“
Vlani v auguste si utrpel zlomeninu ramena. Už je v poriadku, neobmedzuje ťa pri hre?
„Po zlomenine je normálne, že dané miesto už nikdy nebude stopercentné. Ale inak je to v poriadku, vôbec to necítim a nijako ma neobmedzuje.“
V jarnej časti sme zatiaľ absolvovali päť ligových a jedno pohárové stretnutie. Ako si spokojný s bilanciou dve víťazstvá, dve remízy a dve prehry?
„Smutný som najmä z vypadnutia v pohári. V lige je pred nami ešte dosť zápasov, musíme bojovať až do konca sezóny a uvidíme na čo to bude stačiť. Urobíme všetko preto, aby sme boli po poslednom kole čo najvyššie v tabuľke.“
Proti Senici si strelil svoj prvý gól v drese DAC-u. Komu si ho venoval?
„Bol som nesmierne rád, že som sa konečne dočkal tohto momentu. Gól venujem kondičnému trénerovi Nicolasovi Chartonovi, ktorý mi veľmi pomohol po zranení a stále je pre mňa oporou. Aj pred zápasom so Senicou sme sa rozprávali, takže gól venujem práve jemu.“
V poslednom kole sme prehrali v Trnave. Ako sa ti tam hralo?
„To sú presne zápasy, ktoré milujem - kvalitný súper, výborná atmosféra, dobrý zápas. Bohužiaľ, výsledok pre nás dopadol zle, hoci viac šancí sme mali my. Ale futbal je taký...“
Najbližšie nás čaká veľké derby DAC-Slovan. Čo vieš o našej rivalite s belasými?
„Viem, že pre ľudí je to veľmi-veľmi dôležitý zápas. Treba vyhrať - ako v každom derby. Ja osobne očakávam tri body pre nás.“