Andy, aké je naskočiť do rozbehnutého zápasu?

„Určite nie je sranda nastúpiť v 76. minúte, keď je človek úplne zmrznutý a už len čaká koniec zápasu. Ale úprimne povedané, prvých pätnásť minút na trávniku si poriadne ani nepamätám, taký som bol sústredený na zápas. Je to náročné, človeku to zväzuje nohy, ale našťastie to chalani zvládli aj za mňa a nebola pred bránou žiadna vážnejšia situácia, ktorú by som musel riešiť.“

Väčšinu zápasu si sledoval z lavičky, kým záver a jedenástky priamo z bránky. Ako si videl priebeh pohárovej odvety?

„V prvom polčase sme mohli využiť núkajúce sa pološance, mali sme ich dotiahnuť do úspešnejšieho konca. Na postup nám stačil jeden gól, takže škoda. Druhý polčas sme začali úplne zle, gól sme si priam pýtali. Domáci mali viaceré šance a zaslúžene strelili gól.“

Absolvoval si už v minulosti jedenástkový rozstrel? Vedel si pred ním, ako domáci zahrávajú penalty?

„Bol tom môj prvý rozstrel. Tréner brankárov Maťo Matlák nám dával informácie, kam asi to ich hráči kopú. Ale v rozstrele som na to ani nemyslel, išiel som intuitívne po lopte.“

Boli sme krôčik od finále, stačilo premeniť jednu penaltu. Aké prežívaš pocity?

„Človeku stále prebieha hlavou tých desať sekúnd, kedy Marin Ljubičić išiel na penaltu. Stačilo to troška inak kopnúť a všetko mohlo byť úplne inak. Sklamanie je obrovské. Ľúto nám je to aj kvôli fanúšikom, ktorí pri nás stoja v každom zápase, chceli sme sa im odvďačiť postupom do finále. Žiaľ, nevyšlo to, ale aj tak im ďakujeme za podporu v celej pohárovej sezóne.“

Už v sobotu môžeme tento neúspech odčiniť, a to na rovnakom štadióne. V Senici nás tentoraz čaká ligový zápas.

„Máme pred sebou už len ligu, do konca nám zostáva sedem zápasov. Musíme zabojovať o siedme miesto a keď sa nám to podarí, môžeme sezónu hodnotiť pozitívne.“