Erik, ako prebiehal reprezentačný zraz, počas ktorej výber do 21 rokov remizoval v Senci s rovesníkmi zo Škótska 1:1 a následne vyhral v Tilburgu 1:0? Koľko dní si strávil s mužstvom a čo všetko si za ten čas absolvoval?

„Zraz bol v nedeľu 31. augusta v Senci, kde nám začal program poobede o jednej. Každý deň sme absolvovali spoločné tréningy, analýzy našich i súperových zápasov, a mávali sme aj osobné voľno, ktoré sme zväčša trávili na izbách s chalanmi, prípadne sme mali nejaké návštevy. Vo štvrtok sa hral zápas so Škótskom, v ktorom som bohužiaľ nenastúpil. Na zraz nás prišlo 23 hráčov a nakoniec som bol medzi piatimi, ktorí zápas sledovali iba z tribúny. Hneď nasledujúci deň nám tréner oznámil, kto pôjde do Holandska, a kto nie. Žiaľbohu, bol som medzi hráčmi, ktorí sa do Holandska nedostali.“

Ako tréner Galád zdôvodnil, že si sa nevošiel do zápasovej nominácie?

„Odôvodnil to tým, že som bol medzi chalanmi najkratšie.“

Čo hovoríš na výsledky mužstva v kvalifikačnom dvojzápase proti mladým Škótom a Holanďanom? A aké dávaš mužstvu šance v baráži o postup na európsky šampionát?

„Zápas so Škótskom nám moc nevyšiel, nakoniec sme mohli byt radi aj za remízu. Pondelňajší zápas v Holandsku zvládli chalani na výbornú, s ťažkým súperom a v situácii, kedy nám už nikto neveril, ukázali, že vyhrať sa dá nad každým. Myslím si, že mužstvo má veľkú šancu uspieť v baráži a verím, že sa cez ňu dostane aj na ME. Ja osobne zabojujem o pozíciu v reprezentačnom tíme, aby som sa mohol zúčastniť nielen baráže, ale aj samotného šampionátu.“

Poďme k nášmu tímu. Po ôsmych kolách má DAC na konte 10 bodov a v tabuľke je na piatej priečke. Spokojnosť?

„Piate miesto v tabuľke s desiatimi bodmi hodnotím pozitívne, aj keď je pravda, že sme mohli byť aj vyššie. Mohli a mali sme vyhrať v Ružomberku, kde sme si body rozdelili, a taktiež aj v Banskej Bystrici.“

Nastúpil si vo všetkých ôsmych zápasoch, strelil si aj jeden gól. Ako hodnotíš svoje vlastné výkony?

„Na hodnotenie mojich výkonov sú tu iní, ale som rád, že pán tréner Radványi mi dáva v každom zápase šancu. Jeho dôveru sa snažím maximálne zužitkovať. Je pravda, že prvé kolá sezóny z mojej strany neboli príliš dobré, lebo vlastne celú prípravu som bol zranený. Už od zápasu s Bystricou som posledné štyri kolá jarnej časti hral pod injekciami a so zlomeninou pod štvrtým prstom na nohe. Trénovať som začal až týždeň pred ligou. Momentálne sa už cítim dobre a myslím, že to je už vidieť aj na mojich výkonoch. Jeden strelený gól poteší, ale dúfam, že ich do sietí súperov pridám ešte viac.“

Čaká nás náročných osem dní, počas ktorých odohráme dva zápasy vonku a domáci proti Slovanu. S akým bodovým ziskom by si bol spokojný?

„Po reprezentačnej prestávke nás čaká náročná zápasová šnúra, z ktorej ale chceme vyťažiť maximum. Najbližšie nás čaká vonku zápas so Zlatými Moravcami, kde si nepripúšťame nič iné ako vziať domácim tri body. Doma nás čaká najbližšie Slovan a bez ohľadu na pozíciu súpera v tabuľke, chceme si v domácom prostredí pripísať víťazstvo.“

V sobotu cestujeme do Zlatých Moraviec, čím pozývaš fanúšikov na zápas s ViOnom?

„Naši fanúšikovia sú skvelí, oni sú naším hnacím motorom. Nielen ja, ale celý tím musíme uznať, že všade na Slovensku sa cítime ako doma, a určite tomu nebude inak ani v Zlatých Moravciach, kde ich opäť čakáme.“

Na akej priečke tabuľky by si chcel vidieť mužstvo po 33. kole?

„Na konci sezóny by som rád videl DAC na priečkach, ktoré umožňujú hrať Európsku ligu. Máme na to, splniť si tento sen! Máme kvalitné mužstvo, skvelý kolektív a najlepších fanúšikov na Slovensku, čiže chceme to dotiahnuť čo najvyššie.“

Erik, ako dlho ťa viaže zmluva s DAC-om?

„Zmluvu s DAC-om som podpísal na dva roky a dúfam, že sa nič nezmení. Cítim sa tu výborne.“

Tvoju priateľku Mišku pravidelne vídame na našich zápasoch, čo nám o nej prezradíš? Kedy a kde ste sa zoznámili?

„Áno, Mišku je vidieť na každom domácom zápase od začiatku jarnej časti minulej sezóny, nevynechala ani jeden zápas a musím povedať, že nepravidelne chodí aj na zápasy vonku. Zoznámili sme sa ešte na základnej skole, kde sme spoločne chodievali behávať za školu. Miška je bývalá basketbalistka, ale pár tvoríme niečo vyše roka. Dvanásteho augusta sme oslávili ročné výročie.“

Je tvojim kritikom? Čo ti povie po víťaznom, a čo po prehratom zápase? A čo po strelenom góle?

„Cestou domov zo zápasov si vždy vypočujem chválu na moju osobu. Vždy vypichne určité momenty, ktoré si veľmi dobre všíma, aby ma pochválila. A nielen mňa, ale aj celé mužstvo. Vo futbale sa vyzná, po strelenom góle vždy oslavuje s fanúšikmi na tribúne, s ktorými ma výborný vzťah.“

Okrem priateľky, s kým ešte zvykneš hodnotiť svoje výkony?

„Svoje výkony, a všeobecne futbalové výkony mužstva, pravidelne hodnotím s otcom a bratom.“

Vieme o tebe, že tvojou vášňou je rybačka. Ako sa ti darí v tejto rybárskej sezóne, máš sa čím pochváliť? Má niekto zo spoluhráčov rovnakú záľubu?

„Na rybačku tento rok moc času nemám, ale keďže nám cez záhradu tečie potok, sem-tam si zachytám aspoň malé rybky. Veru neviem, či niekto z chalanov rád chytá ryby, k tomu sme sa ešte nedostali.“

Hlbokú stopu v slovenskom futbale zanechal tvoj bratranec Marek, ktorý v najvyššej súťaži odohral 370 zápasov a strelil 86 gólov. Po kom vo vašej rodine sa dedila láska k futbalu?

„Lásku k futbalu mám už od mala, veď už ako štvorročný som chodil s otcom zakopať si na ihrisko. Od detstva som chodil na zápasy Trnavy a na Mareka.“

Aké máš ciele, kam by si to chcel na zelených trávnikoch dotiahnuť?

„Mojou vysnívanou ligou je asi Španielska a najväčším futbalovým vzorom Cristiano Ronaldo. Moje futbalové ciele nesiahajú ďaleko do budúcnosti, v prvom rade sa chcem s DAC-om dostať čo najvyššie v tabuľke a túžim dostávať šancu aj v reprezentačnom drese. Čo príde ďalej, uvidíme.“