Po trnavskej anabáze sa vrátil do Serede, kde aj vojenčil a jedného pekného dňa zaklopali na jeho dvere funkcionári Dunajskej Stredy.  V drese Spartaka okúsil ligu len v dvoch zápasoch a túžil po ďalších. DAC mu tú príležitosť ponúkol a on ju z rúk nepustil. Hrala sa sezóna 1989/90.

„Do tímu ma chcel vtedajší tréner DAC Anton Dragúň, ktorý mi dal prvé príležitosti. Stabilným členom mužstva som sa stal až potom, v ďalšom ročníku za vedenia Juraja Szikoru,“ oprašuje Igor Súkenník začiatky na Žitnom ostrove. A už chrlí meno za menom zo zoznamu spoluhráčov, s ktorými sa delil o spoločnú šatňu: „Boli tam hráči ako Jano Kapko, Peťo Kašpar, Rudo Pavlík, Stano Vahala, Peťo Fieber, Paľo Diňa, Ďuso Šimon, Tibor Szaban, Marek Mikuš,  Rosťo Prokop, Vlado Siago... Tých všetkých som zastihol. Bola to veľmi dobrá partia počas tých päť a pol roka, ktoré som strávil v Dunajskej Strede.“

Prvý ligový duel za DAC odohral 26. februára 1990 na trávniku pražskej Slavie a hostia si viezli domov bod po bezgólovej remíze. Jeho premiérový ligový gól v žltom drese je pre neho pamätný, a nielen z dôvodu, že bol prvý. Padol totiž už v 1. minúte zápasu Bohemians – Dunajská Streda, ktorý sa napokon skončil nerozhodne 2:2. Do gólového zakončenia ho poslal niekoľko desiatok sekúnd po úvodnom hvizde rozhodcu spoluhráč Pavol Diňa. V archíve sme to našli s dátumom 18. august 1990. „Áno, bolo to na Bohemke. Hoci ako dorastenec som hrával útočníka, v živote som taký rýchly gól nedal,“ pripomína priam historický okamih.

„Na Bohemianse sa mi strelecky darilo aj neskôr. O tri roky na to sme tam vyhrali 2:1, keď okrem mňa trafil aj Paľo Diňa,“ vyťahuje ďalší gólový moment z vršovického Ďolíčka. Pamätá si to dobre (písal sa 21. február 1993), pričom jeho presný zásah bol v 55. minúte víťazný. Nuž, DAC mal čo odplácať „klokanom“ po tom, ako príchod Dunajskostredčanov do federálnej ligy „osladili“ debaklom 0:8 v roku 1985.

V roku 1993 sa Súkenník stretol v Dunajskej Strede so „starým známym“ - trénerom Ladislavom Škorpilom, ktorý ho svojho času viedol v československej reprezentáciách do 17 a 18 rokov. Aké bolo opätovné stretnutie s ním? „Pohodové. Je to veľmi príjemný človek, inteligentný. Porozprávali sme, vysvetlil mi, čo odo mňa žiada, a ja som sa snažil plniť jeho pokyny. V mládežníckej reprezentácii som hral ešte útočníka, ale v DAC už defenzívneho záložníka. Dunajská Streda mala ofenzívnych krajných bekov Petra Fiebera a Jána Kapka, tak niekto musel zaisťovať aj obranu. Táto úloha pripadla mne.“

Mal trochu smoly v tom, že dvakrát si s DAC zahral finále Slovenského pohára, a v oboch prehral po strelách z bieleho bodu. „Najprv to bolo proti 1. FC Košice v roku 1993 v Rimavskej Sobote a o dva roky neskôr s Interom Bratislava v Dubnici nad Váhom, kde som zahodil penaltu.“ A tak na Slovenský pohár siahol až na ďalšom pôsobisku, v drese Chemlonu Humenné.

Dve štvrté miesta vo federálnej lige v ročníku 1990/91 a 1992/93, bronzová priečka v slovenskej najvyššej súťaži 1993/94, v ďalšej sezóne štvrté miesto, tieto obdobia sa zaradili medzi vydarené v histórii klubu a Súkenník nebol v tých rokoch iba do počtu. Pochvaľuje si však aj vtedajšie pomery v klube. „Veľmi dobre na to spomínam, na príjemných ľudí na čele s Imrichom Šantom a jeho spolupracovníkmi. A nesmiem zabudnúť na vynikajúcu kulisu - do desať tisíc divákov na väčšine zápasov. Na Spartu, Ostravu, Trnavu, Slovan... Takisto si spomínam aj na európske poháre proti Salzburgu, s ktorým sme vypadli v Pohári UEFA.“

Potom si zahral ešte v Humennom, Prievidzi, Rimavskej Sobote i v Nitre a na záver kariéry niekoľko rokov strávil v rakúskom Oberwarte: „Tam som sa  ku koncu kariéry sa stretol aj s Tiborom Zsákovicsom. Roztrhol som si krížny väz, čakala ma operácia. Ešte chvíľu so hrával v jednej rakúskej dedinke a potom som skončil s futbalom.“

Zostal mu však verný, vydal sa na trénerskú dráhu. V Spartaku Trnava pracoval s mládežou, v doraste i pri žiakoch a v ďalších kluboch regiónu. Hoci futbalom sa neživí (pracuje vo firme, kde jazdí na vysokozdvižnom vozíku), zostal pre neho aspoň koníčkom. „Trénujem mužstvo Zavaru pri Trnave. Sme na šiestom mieste tabuľky, postupové ambície klub nemá, chce sa pohybovať v pokojných vodách. Sú tam však šikovní chalani, s poctivým prístupom, radosť s nimi pracovať.“ Je držiteľom trénerskej euro-licencie.

Neprestal sledovať ani účinkovanie DAC. „Keď dávajú DAC v televízii, tak si jeho zápasy pozriem. Aj nedávno som si pri tom spomenul na naše časy. Diváci chodia v Dunajskej Strede na zápasy aj teraz, je tam konečne úrodná pôda pre futbal. Klub zobrali do rúk schopní ľudia, takže to v DAC vyzerá úplne inak, ako pred pár rokmi. Majú veľké plány, chcú vybudovať nový moderný štadión, rozbehla sa aj práca s mládežou. Verím, že to pôjde dobrým smerom aj naďalej.“

Trochu ho zaskočilo, že Mikuláša Radványiho nahradil v uplynulých dňoch nový tréner. „Hrávali sme spolu, dával góly, bol to šestnástkový hráč. Aj majiteľ klubu o ňom hovoril ako o srdciarovi, nuž ma prekvapilo, že Miki skončil v úlohe hlavného trénera.“

Súkenníkovi robia radosť potomkovia, ktorí po ňom zdedili športové gény. Syn Igor (25 rokov) je futbalistom Viktorie Žižkov a dcéra Lucia sa vypracovala dokonca na kapitánku slovenskej ženskej hádzanárskej reprezentácie, s ktorou sa zúčastnila na nedávnych majstrovstvách Európy.

Kto je Igor Súkenník

Narodil sa 14. novembra 1966 v Šali, pochádza z Paty. S futbalom začínal v Seredi, odkiaľ prestúpil do Spartaka Trnava (1986/87). V jeho drese si dvakrát zahral federálnu ligu. Reprezentoval Československo vo vekovej kategórii do 17, resp. 18 rokov. Vrátil sa do Serede, kde hrával za Hutník a vojenčil vo VTJ.  Potom sa prihlásil DAC Dunajská Streda (1989-1995), kde prežil najdlhšie obdobie zo všetkých pôsobísk. Za DAC stihol odohrať 120 zápasov (66 vo federálnej lige - 4 góly, 54 v slovenskej - dva góly). Ďalšími zastávkami boli Chemlon Humenné (1995-97), Baník Prievidza (1997-98), MŠK Rimavská Sobota (1998), FC Nitra (1999). V najvyššej súťaži odohral 220 zápasov a strelil 15 gólov. V závere kariéry pôsobil v Rakúsku, najmä v klube SV Oberwart. V Spartaku Trnava bol asistentom trénera v staršom doraste, pracoval tam aj so žiackym tímom, trénoval Ružindol, Smolenice, Šútovce, momentálne vedie OŠK Zavar (oblastné majstrovstvá). Pracuje vo firme pre dopravné a manipulačné činnosti.

Ladislav Harsányi