Prišiel vlani v zime a počas minulého roka nazbieral prvých päť ligových štartov svojej krátkej kariéry. Prvoligový debut si Ivan Šnirc odkrútil v Trnave, pri našom marcovom víťazstve 2:1. Odvtedy sa v základnej zostave objavil ešte dvakrát a rovnako dvakrát naskočil v závere, na pár minút. Väčšinu roka strávil na lavičke, odkiaľ pozoroval spoľahlivé výkony Ottiho Szabóa. „Pre mňa je to veľmi dobrá škola. Každý zápas si ho všímam, beriem si z neho príklad, sledujem čo robí na ihrisku, ako reaguje na herné situácie. Aj sa veľa rozprávame, poradí, usmerní. Čakal som v každom zápase, či nedostanem šancu aspoň na pár minút, ale nepodarilo sa. Bral som to však pozitívne, môj čas ešte príde. Ja som stále neskúsený, kým Otti bol celý rok v dobrej forme. Takže som bol takou psychickou podporou na lavičke,“ usmieva sa banskobystrický odchovanec.

Až do konca roka 2013 účinkoval len na strednom Slovensku. „Prípravku som zažil v malom banskobystrickom klube Savon, potom nasledoval prestup do FK Dukla. Tam som prešiel žiackou, dorasteneckou a juniorskou kategóriou až po mužov, s ktorými som trénoval. V Kremničke som hral pol roka tretiu ligu a odtiaľ som pred rokom prišiel do Dunajskej Stredy.“

Na Žitnom ostrove sa udomácnil a cíti sa tu výborne. „Je tu fantastické divácke prostredie, tréningy sú dobré. Nemôžem sa na nič sťažovať.“ Momentálne čaká na predĺženie zmluvy. „Doteraz som mal dvakrát polročné hosťovanie. Verím, že mi DAC opäť ponúkne zmluvu,“ dodáva. Klub mu pomohol aj s ubytovaním. „Zatiaľ ešte bývam v apartmáne na štadióne, ale do mesiaca by som sa mal presťahovať do bytu po Palim Penksovi.“

Desať dní dozadu došlo k zmene na poste trénera, Mikuláša Radványiho nahradil Tomislav Marić. Ako túto výmenu vnímali hráči? „Dozvedeli sme sa to po návrate zo zápasu v Šali. Bolo to nečakané, všetci sme zostali prekvapení. Tréner Radványi mi dal prvú šancu v lige. Na to sa nezabúda,“ hovorí s vďakou 21-ročný obranca. Aké zmeny zaregistroval s príchodom nového trénera? „Vyžaduje rýchlejšie napádanie súpera, dostupovanie hráčov, agresívnejšiu hru. Na tréningoch robíme všetko s loptou a v rýchlosti.“

Keďže Otto Szabó v predchádzajúcich dňoch bojoval s chorobou, v prvých troch prípravných zápasoch mal Šnirc možnosť zabojovať o miesto v základnej zostave. Prekvapil najmä výborným výskokom, pri svojej výške 179 centimetrov a útlej postave dokázal uskákať aj statnejších hráčov Senca a Mattersburgu. „Nie som síce najnižší, ale súperi sú väčšinou vyšší. Hlavne v Mattersburgu bol každý jeden obrovský,“ hovorí so smiechom. „Cez zimu som trénoval výskoky a odraz, snažím sa to preniesť aj do zápasov. Vyhrať hlavičkový súboj je aj otázka dobrého rozbehu a odrazu. Ak sa to podarí, väčšinou ju vyhrám.“

Ivo sa vždy najlepšie cítil na ľavej strane ihriska. „Som úplný ľavák, ruka aj noha. Hrával som aj ľavého záložníka, jeden čas útočníka, ale od dorasteneckých čias už len ľavého obrancu.“ Zo svetových hviezd obľubuje Messiho a pozorne si všíma hráčov na svojom poste. „Napríklad Daniho Alvesa a Jordiho Albu. Páčia sa mi behaví krajní obrancovia, v modernom futbale sú ako falošní útočníci.“ Jasno má aj v tom, kam by to chcel v budúcnosti dotiahnuť: „Aj mňa láka zahraničie. Hádam ešte príde svetlá chvíľka mojej kariéry, a ako tréner hovorí, postupnými krokmi sa niekam dostanem. Napríklad Poľsko, Česko a časom možno aj nejaká kvalitná liga. Trebárs nemecká, anglická...“ prezrádza o svojich futbalových snoch Ivan Šnirc, nádejný obranca nášho mužstva.