Vysoký a s dlhými vlasmi, s dobrým ťahom na súperovu bránu a pohotovým zakončením. Takto si pamätáme Jozefa Ürgeho. Hoci v DAC odohral iba tri a pol sezóny, delí sa o 9. - 11. miesto medzi prvoligovými strelcami klubu spolu s Petrom Šoltésom a Tiborom Jančulom počas celej histórie žlto-modrých.

„Dunajskú Stredu zaujali moje góly v národnej lige. Vybral si ma tréner Dušan Radolský, ale vzápätí odišiel do Chebu. Bolo to veľmi rýchle, pretože keď prišli za mnou funkcionári DAC-u, páni Šanta a Molnár, nevedeli, kto sa stane trénerom po Radolskom. Napokon výber padol na Ladislava Škorpila,“ približuje príchod na Žitný ostrov Jozef Ürge začiatkom leta 1993.

Na tím spred vyše dvadsiatich rokov si pamätá takto: „Šimon, Diňa, Radványi, z Belgicka sa vracajúci Fieber, Siago, Súkenník, Mentel, nová posila Serbin... Boli to hráči, z ktorých šiel rešpekt. Prosto, celkom niečo iné, než na čo som bol zvyknutý vo Vrábloch. Čo sa týka tréningov, prípravy i starostlivosti, s druhou ligou sa to nedalo porovnať.“

Dostal šancu už v letnom pohári Intertoto a uviedol sa dvoma gólmi. „Prvý zápas sme prehrali doma 0:3 s Odense a potom sa šlo do Nemecka, kde sme 2:0 vyhrali.“ Mužstvo však v Székesfehérvári dostalo s Videotonom debakel 1:7 a to ešte brankára vyhlásili za najlepšieho hráča DAC. „Vyhrávali sme 1:0 gólom Diňu a potom sa to nejako otočilo. Miro Mentel ešte pochytal veľa šancí,“  vybavuje si zápas, v ktorom však do hry nezasiahol.

Prišla liga, 1. kolo prvého ročníka najvyššej slovenskej súťaže a tréner Ladislav Škorpil ho postavil do základu v útočnom tandeme s Radványim. „Hneď v mojom prvom ligovom štarte som dal gól, padol v 88. minúte a vyhrali sme ním nad Nitrou 1:0,“ pamätá si na svoj prvý prvoligový gól úplne presne. „Hralo sa v obrovskej horúčave, už sme toho mali všetci plné zuby. Viem, že v tom čase Ďuso Šimon koketoval s Košicami a bol iba na lavičke. Počas druhého polčasu nastúpil a jeho príchodom sa naša hra rapídne zlepšila, myslím, že gól padol práve po jeho akcii s Peťom Fieberom,“ presviedča nás o svojej výbornej pamäti udalostí spred 22 rokov.

Vo svojej prvej sezóne medzi elitou ukázal veľmi dobrú streleckú vizitku, ročník bilancoval s desiatimi gólmi. „Tréner Škorpil mi povedal: si tu na to, aby si strieľal góly. Ale boli tu aj Paľo Diňa a Miki Radványi. Hlavne na jar som sa rozstrieľal. Predsa len, vo Vrábloch brali odo mňa góly ako samozrejmosť, ale v prvej lige... A je zaujímavé, že som najviac gólov dal proti bratislavským tímom Slovanu a Interu, ktoré skončili na prvých dvoch miestach a my hneď za nimi. Človek však zisťoval, že prvá liga je o niečom inom, kvalitnejšia, hrá sa v nej viac s rozumom.“

Belasým nasúkal v sezóne 1993/94 tri góly a žlto-čiernym dva - čiže polovicu zo svojich presných zásahov. Skóroval vo všetkých štyroch zápasoch proti týmto súperom.

V ďalších rokoch sa už nedarilo tak ani mužstvu, ani jemu. „Aj ja som sa začal strelecky trápiť a ťažšie som sa dostával do základu. Vymenili sa tréneri, prišiel Jozef Valovič s asistentom Alexandrom Vencelom. Výsledky boli striedavé, kolísavé, chvíľu bolo dobre, chvíľu zle... Odišiel Paľo Diňa, Ďuso Šimon, Miki Radványi, Miloš Tomáš. A bolo to cítiť, aj keď prišla kvalitná náhrada v osobe Vlada Weissa. Mali sme pri tom aj dobré zápasy i sériu úspešných výsledkov. Nedovolím si tvrdiť, že sme mali slabé mužstvo, to nie, ale jedno, čo chýbalo - boli góly.“

Hoci druhá polovica jeho pobytu v DAC už nebola taká vydarená ako prvá, napriek tomu si pochvaľuje čas, ktorý prežil v tomto klube. „Dalo mi to veľmi veľa skúseností.  Keď som odišiel do druholigového Púchova a porovnával, koľko ľudí sa tam staralo o mužstvo, tak to bol s DAC neporovnateľné. V Dunajskej Strede bola oveľa väčšia starostlivosť. Zápasy Interpohára, či duel Pohára UEFA so Salzburgom, to boli také skúseností, aké vám nedá ani pol sezóny v druhej lige. Na nezaplatenie.“

Po polovici ročníka 1996/97 odišiel do Púchova, kde si zahral viac ako tri roky, pobudol aj v Baníku Prievidza a kratučko ochutnával fínsky futbalový chlebík v FC KooTeePee Kotka. „Mal som pracovné povolenie iba na dva mesiace. Ale  bola to veľmi zaujímavá skúsenosť, tam platilo, čo slovo, to čin. Pripadal som si ako na platenej dovolenke.“

Potom sa vrátil do Vráblov, kde pomáhal tímu v nižších súťažiach. „Skončil som ako 33-ročný, lebo prišli operácie oboch kolien. Po nich som začal znova, skúšal som to, prehovárali ma, aby som pokračoval. V Hornom Ohaji, v mestskej časti Vráblov, som robil hrajúceho trénera a ako 37-ročný som skončil s aktívnou kariérou.“ Okrem toho ešte poldruha roka trénoval Jelenec, dedinku pri Nitre.

Ďalší návrat do Vráblov už nebol ani hráčsky, ani trénerský, ale funkcionársky. „Dostal som ponuku robiť prezidenta klubu.  Tú som prijal a už dva a pol roka pracujem v tejto funkcii. Hráme III. ligu západ, tú istú súťaž ako béčko Dunajskej Stredy.“

Prezidentovanie v Spartaku Vráble berie ako koníček? „Koníček? Skôr ako nejaké závažie. Zabezpečiť každodenný chod klubu... Však to poznáte. Ešteže máme takého primátora v meste, ktorý pomáha klubu,“ reaguje. Každopádne, funkciu robí popri práci živnostníka a baví ho to.

Futbal vyskúšal aj jeho syn, príliš sa však nepresadil. „Bude mať 21 rokov, zahral si vo Vrábloch, dostal sa aj do áčka, skúsil aj iné tímy v piatej lige. Potom prestal a odišiel do Anglicka. Teraz sa chystá na návrat a možno sa zapojí do futbalového života. Uvidíme....“

Jozef Ürge stále pozorne sleduje, ako si počína jeho bývalý klub DAC.  „Aj keď som odišiel z DAC, vždy som sledoval, ako si počína. Keď som hral v Púchove, stretli sme sa v rovnakej súťaži. V mestskej časti Vráblov Horný Ohaj žijú po maďarsky hovoriaci občania a v čase, keď som ešte hrával za DAC, odtiaľ pravidelne chodili na zápasy do Dunajskej Stredy, tak štyri-päť áut. Dodnes fandia klubu, a keď sa stretneme, vždy o DAC  podebatujeme. Veľmi som fandil Mikimu Radványimu, ktorý je taký, ako by som to povedal „bolond“ (v preklade z maďarčiny blázon - pozn. red.), vie poblázniť ľudí.  Čo sa týka súčasného DAC, je to už iný klub ako pred rokmi, keď sa topil v problémoch. Škoda prehry s Trenčínom, šance tam boli,“ povedal na záver rozhovoru bývalý útočník Dunajskostredčanov.

Kto je Jozef Ürge

Narodil sa 29. januára 1970, pochádza z Vráblov, kde začínal s futbalom ako desaťročný. Do áčka sa dostal v osemnástich rokoch, pričom Tesla v tom čase hrala majstrovstvá kraja. Pätnástimi gólmi pomohol k postupu do II. SNL. V júli 1989 narukoval do RH Sušice. Po návrate sa pričinil 21 gólmi o postup do I. SNL, kde pokračoval v úspešnej streleckej bilancii. Hráčom DAC Dunajská Streda sa stal v lete 1993. V slovenskej lige debutoval proti Nitre v 1. kole a bol to gólový debut. V klube si odkrútil tri a pol sezóny, odohral 64 ligových zápasov, strelil v nich 16 gólov. V polovici sezóny 1996/97 o neho prejavil záujem Matador Púchov a ponuke nakoniec prikývol. Vydržal tam do roku 2000, začiatkom nového milénia si krátko zahral aj v Baníku Prievidza. Ešte kratšia bola jeho futbalová „stáž“ vo fínskom klube FC KooTeePee Kotka (dva mesiace). Na záver kariéry sa vrátil tam, kde s futbalom začínal, do Vráblov. Tam viedol aj dorastencov. Ako hrajúci tréner pôsobil v Dolnom Ohaji (mestská časť Vráblov) a v Jelenci. Momentálne je prezidentom futbalového klubu Spartak Vráble. Je živnostníkom, pracuje v oblasti potravinárstva a pohostinských služieb.

Ladislav Harsányi