Ako ste sa zoznámili?

„Peťa poznám od svojich štrnástich rokov. Zoznámili sme sa vďaka športu. V tom čase som hrávala v Skalici tenis, on už hrával futbal za bratislavský Slovan, ale občas si prišiel na kurty zahrať tenis. Dokonca sme si ho zahrali aj spolu, ale vtedy medzi nami ešte žiadna iskra nepreskočila. Peter bol taká moja dobrá kamarátka... Zasnúbili sme sa pred piatimi rokmi, keď sme asi pol roka spolu randili. Všetko sa začalo jeho pozvaním na večeru.“

Čím vás zaujal?

„Asi tým, že bol temperamentný a cieľavedomý.“

Aké je to žiť so známym športovcom?

„Nie je to vyslovene ťažké, hoci určite je to náročnejšie. Na dennom programe má predsa tréningy, zápasy, takže neraz sa stane, že domov príde dosť unavený. Dokonca po nevydarenom stretnutí mu niekedy nie je ani do reči. Človek sa musí aj obetovať...“

Čím vám vie ísť na nervy?

„Hlavne tým, že ma niekedy nepočúva a ja mu musím niečo opakovať aj desaťkrát. Poriadkumilovný zďaleka nie je, tieto záležitosti riešim doma ja. Snaží sa to však kompenzovať pri iných činnostiach, napríklad pri nakupovaní. Snaží sa byť pri ňom zodpovedný, ale napriek tomu z desiatich vecí, ktoré má kúpiť, prinesie z obchodu domov päť.“

Chodíte rada na jeho zápasy?

„Prvé tri roky nášho vzťahu mi to časovo nevychádzalo, takže som dokonca nevidela žiaden Peťov gól. V súčasnosti sa snažím chodiť už pravidelne, stretnutia dosť intenzívne prežívam.“

Neobávate sa dňa, keď sa jeho kariéra skončí?

„Myslím si, že nie. Už som vravela, že Peťo je cieľavedomý a v hlave to má nastavené tak, že vie čo chce. Keď raz zavesí kopačky na povestný klinec, určite sa aj potom bude pohybovať okolo futbalu.“

Tento článok bol zverejnený dňa 15.3.2016 v tlačenej verzii denníka Šport, strana 25

Autor: (kik)

Foto: ARCHÍV (pš)

Foto popis: Rodinná idylka: Veronika, Peter a jorkšírsky teriér Sally.