Jedným z dvojice debutantov v poslednom súboji na ružomberskej pôde bol 19-ročný Mário Tóth. Urastený, 189 centimetrov vysoký stopér nastúpil po boku dvojice skúsených zadákov Matúš Turňa (128 štartov v najvyššej súťaž) - Peter Struhár (121) a svoje miesto si zastal.
Pravda, po konečnom hvizde rozhodcu Marhefku sa aj na jeho tvári zračilo sklamanie. „Myslím si, že sme boli lepším mužstvom a mali sme vyhrať. Škoda, že sme nepridali druhý gól a neukľudnili sa.“ Chlapsky sa postavil aj k otázke o vlastnom podiele na inkasovanom góle. „Mohol som dočiahnuť na loptu a odkopnúť ju. Mrzí ma, že po mojej chybe padol gól. Musím sa z toho poučiť, aby som sa podobnej chybe v budúcnosti vyvaroval.“
K tomu nešťastnému momentu zo 77. minúty sa ešte dlho vracal v myšlienkach, inak však mohol byť so svojím výkonom spokojný. Koniec-koncov, na pozápasovej tlačovke ho pochválil aj tréner Radványi. Čo povedali tréneri a spoluhráči osobne jemu? „Pogratulovali mi k premiérovému štartu...“ Vlastný výkon hodnotiť nechcel. „To by som radšej nechal na kompetentných.“
Ako sa vlastne dozvedel, že v sobotu nastúpi v základnej zostave? „V pondelok po tréningu si ma zavolal tréner a povedal mi, že dostanem šancu. Počas celého týždňa som sa pripravoval ako vždy, aby som sa zbytočne neznervózňoval. Pred samotným zápasom som cítil radosť a trošku nervozity, ale od momentu keď som vstúpil na ihrisko, myslel som už len na hru.“ Na tribúne mu držali palce rodičia, kým frajerka - na rozdiel od predchádzajúcich zápasov - tentoraz zostala doma.
Mário vyrastal v Senci, kde ako sedemročný začal s futbalom. DAC je treťou zastávkou v jeho dosiaľ nedlhej kariére. „Ako 15-ročný som odišiel na hosťovanie do Trenčína, odkiaľ som sa v zime vrátil do Senca a v júli som prestúpil do DAC-u.“ Aj v Máriovom futbalovom vývoji hrala podstatnú rolu rodina „Rodičov mám síce rozvedených, ale celú moju kariéru ma podporujú a stoja pri mne. Mám ešte o rok mladšiu sestru. Maturoval som vlani a tento rok sa mi podarilo dostať na FTVŠ do Bratislavy. Sám som zvedavý, ako sa mi podarí skĺbiť školu s futbalom.“
Do Dunajskej Stredy prišiel počas letnej prípravy. „Zavolal mi prezident seneckého klubu, že sa mám ísť ukázať do DAC-u na prípravný zápas. Po ňom mi povedali, že majú záujem aby som zostal. Zmluvu som podpísal na 3 roky.“ V žlto-modrom by rád nadviazal na svoje najväčšie úspechy v mládežníckych kategóriách. „Radím medzi ne víťazstvo v 1. a 2. lige staršieho dorastu a zisk Československého pohára v kategórii U19. Rád spomínam aj na štarty v reprezentácii do 16, 18 a 19 rokov. Zahral som si proti rovesníkom z Turecka, Dánska, Čiernej Hory, Ruska, Belgicka či Nórska.“
Mário sníva o kvalitnej zahraničnej lige. „Môj obľúbený klub je FC Barcelona, lebo sa mi páči ich kombinačný štýl hry. Z hráčov najviac obdivujem Martina Škrteľa.“ Španielčinu zatiaľ neovláda, ale dohovorí sa po maďarsky, anglicky aj nemecky. Uvedomuje si však, že kým bude môcť vôbec premýšľať o zahraničí, musí zjesť ešte veľa ligového chleba na Slovensku. Ako vníma svoju pozíciu v tíme popri dvojici skúsených spoluhráčov-stopérov? „Snažím sa od nich hlavne zbierať skúsenosti a tie potom využívať na tréningu a preniesť aj do zápasov.“
Už zajtra nás čaká druhý domáci zápas v sezóne, večer o siedmej nastúpime proti MFK Košice. Východniarom sa síce v úvode sezóny nedarí, ale hráči si uvedomujú, že to bude „veľmi ťažký zápas, lebo nemajú čo stratiť. Po sérii prehier sa určite budú chcieť už chytiť, no my im to čakanie predĺžime minimálne o jeden zápas,“ odhodlane dodal Mário, ktorý sa teší na najbližšiu príležitosť, ktorú od trénerov dostane. Možno tak bude už zajtra. V každom prípade - mladému obrancovi s číslom 3 držíme palce!