Marin, ako s odstupom pár dní hodnotíš svoj prvý ligový zápas na Slovensku?

„Moja prvá myšlienka po červenej karte bola, že určite vyhráme. Ale vidíte, taký je futbal. Celý zápas máš o hráča viac, vieš že musíš vyhrať, ale nakoniec to skončí 1:1. Musíme sa z toho poučiť a už pozerať na ďalší zápas. Teraz treba myslieť na súboj proti Podbrezovej a na to, ako v ňom hrať a ako získať tri body.“

Lepší debut si ťažko predstaviť, veď okrem gólu si vybojoval aj penaltu.

„Myslím si, že z tohto pohľadu to bol vydarený debut, avšak pozitívne osobné štatistiky sú nanič, ak mužstvo nevyhrá. Strelil som prvý gól, ale ak by som ho nedal ja, tak možno skóruje niekto iný. Taký je futbal - teraz som trafil ja, najbližšie to môže byť niektorý zo spoluhráčov. Na štadióne vládla výborná atmosféra, hrali sme pred fantastickými fanúšikmi, ktorí nás celých deväťdesiat minút povzbudzovali, hnali za víťazstvom. Takže aj z toho mám výborné pocity.“

A aké pocity si mal pri góle? Komu ho venuješ?

„Bol to skvelý pocit, pretože som deväť mesiacov nehral zápas, a toto bol najlepší možný návrat do futbalu. Verím, že sa budem každým zápasom zlepšovať. A nielen ja, ale aj celé mužstvo. Gól venujem rodine, mojej manželke, dcére, rodičom, trénerovi doma v Chorvátsku, ktorý sa päť mesiacov so mnou individuálne pripravoval, a každému, kto v tomto ťažkom období stál pri mne.“

Čo nám prezradíš o svojej najbližšej rodine? Ako sa vám v Dunajskej Strede páči?

„Dcérka Lucia bude mať o tri mesiace dva roky. Lucia a manželka Tea tu bývajú so mnou, čo je pre nás nádherné. Ak mám čo len chvíľku voľného času, hrám sa s malou. Cítime sa v Dunajskej Strede aj v klube výborne. Tri roky sme bývali na Ukrajine, takže život legionára už poznáme, vieme aké to je žiť ďaleko od domova. Na Ukrajine aj v Chorvátsku sme bývali v oveľa väčšom meste, ale aj tu sme našli všetko čo potrebujeme. A aj ľudia sú tu veľmi milí a priateľskí, vo všetkom nápomocní.“

Aké máš futbalové plány? Ktorý hráč na tvojom poste je pre teba vzorom?

„Som človek a hráč, ktorý každý deň myslí na to, ako sa zlepšovať. Nepremýšľam o tom, ako bude o rok-dva. Vždy sa sústreďujem na momentálnu situáciu, na zajtrajšok. Teraz už mám v hlave najbližší zápas proti Podbrezovej. Sústreďujem sa na sobotu, a nie na to, čo bude o rok. Mladý hráč má väčšinou svoje idoly a sníva o tom, že si zahrá v elitnom klube, v niektorej toplige. Ja mám momentálne 26 rokov, hrám za Dunajskú Stredu a práve tu chcem odovzdať to najlepšie zo seba, ukázať, že s DAC rastieme každým zápasom. Pre tento tím, pre týchto fanúšikov, pre majiteľa.“

V nedeľu opúšťali fanúšikovia štadión sklamaní. Čím ich pozývaš na najbližšie stretnutie, ktoré hráme v sobotu podvečer proti Podbrezovej?

„Chápem, že boli sklamaní, lebo keď som prišiel domov, ani ja som nedokázal zaspať. Myšlienkami som sa stále vracal k zápasu a bol som rovnako sklamaný. Viem, že proti Podbrezovej musíme vyhrať, preto chcem požiadať všetkých fanúšikov, ktorí boli na prvom zápase, aby nám prišli pomôcť aj nabudúce. Potrebujeme podporu z tribún. Mužstvo sa dáva dokopy, prišli noví hráči, noví tréneri, a s ich pomocou necháme na ihrisku nie sto, ale stodesať percent!“