Máme za sebou sústredenie v Turecku, kde sme odohrali štyri stretnutia s bilanciou dve víťazstvá, jedna remíza, jedna prehra. Prevláda spokojnosť?

„Áno. Na sústredení sme poctivo trénovali, pracovali. Odohrali sme dobré zápasy proti kvalitným mužstvám. Aj tu sme chceli vyhrať každý zápas – hoci v takýchto stretnutiach výsledok nie je prvoradý. Radšej sa pozeráme na to, ako sme pracovali a či sme si splnili to, čo od nás tréner očakával. V lige budú emócie určite väčšie, čaká nás väčší tlak na výsledok ako v Turecku. Mali sme veľa tréningov, niekedy sme nastúpili na zápas s ťažkými nohami, ale zápasy hráme hlavne pre seba. Chceme v nich naplniť to, čo od nás tréner žiada. Bolo to dobré sústredenie, veď sme trávili spolu veľa času, smiali sme sa, cítili sme sa dobre, skvele sme pracovali. Od dnes sme doma a máme ešte desať dní pripraviť sa čo najlepšie na prvý ligový zápas proti Senici.“

Bolo v záverečnom stretnutí proti Orenburgu cítiť únavu, alebo ste mali čisté hlavy?

„Niekedy je ťažké mať čistú hlavu, keď prídeme unavení na zápas. Stretnutia na sústredení sú dobré, žiadne veľké nervy. Ja mám rád vyhecované zápasy, ako proti Orenburgu bola hra až príliš nervózna, boli tam žlté aj červené karty. Musíme viac rozmýšľať počas hry, viac behať a vyhrávať súboje a treba zabudnúť aj na hádky s rozhodcami.“

Ako z pohľadu kapitána vnímaš prechod na nový systém 3-4-1-2, ktorý počas zimnej prestávky nacvičujeme? Kde sme v procese adaptácie na nové rozostavenie?

„Hoci je to nový systém, niektorí už hráme spolu roky, čo je veľká výhoda. Nie systém hrá futbal, ale my. Keď niekto spraví chybu, druhý spoluhráč to napraví. Je to síce nový systém, ale už vieme hrať viacerými spôsobmi. Aj v prípade, ak tréner rozhodne napríklad v 25. alebo v 75. minúte o zmene. Ku každému zápasu musíme správne pristúpiť a dať do toho sto percent. Šance musíme premieňať, mať chladnú hlavu, lebo sú také zápasy, kde máš len dve-tri príležitosti a keď netrafíš, stretnutie sa otočí. Verím svojmu mužstvu a aj tomu, že táto jar bude naša a fanúšikovia budú mať dôvod na viac radosti ako počas jesene.“

Z dobrých tureckých trávnikoch prechádzame na domovské podmienky, kde je zima a sneh. Uvidíme, aké budú terény v lige...

„Toto je futbal, musíme si zvyknúť na sneh aj na slnko, na dobré i zlé ihriská. Je to naša práca. Aj doma máme výborné podmienky v hoteli Bonbón a v akadémii, kde je k dispozícii desať ihrísk. Od klubu máme k dispozícii všetko, čo potrebujeme v tréningoch a v zápasoch. Pre mňa je jedno, či je slnko alebo zima. Musíme byť pripravení na hocičo. Treba sa sústrediť na tri zápasy v základnej časti a pozbierať čo najväčšie množstvo bodov, ak chceme v tejto sezóne niečo dosiahnuť.“

Určite sa tešíš na stretnutie s rodinou, ktorá onedlho príde za tebou do Dunajskej Stredy...

„Veľmi mi chýba rodina, veď sme už takmer mesiac neboli spolu, ale taký je futbal. Toto je môj život, takto žijem už desať-jedenásť rokov. Nie je to pre mňa nič nové. Rodina je teraz v Splite, kde majú také počasie, ako sme mali my v Turecku.“

Kde by si chcel vidieť mužstvo na konci sezóny?

„Je to ťažká otázka, lebo nevieme, čo bude o tri-štyri mesiace. Každý vie, že tri víťazstvá v lige ťa dostanú hore, ale prehrami môžeš padnúť aj dosť hlboko. Futbalový život je krátky, nemáme čas na rozmýšľanie. Na každý zápas sa musíme pripraviť akoby bol posledný, len tak môžeme byť hore. Musíme dať sto percent do každého stretnutia. Všetci vieme, čo klub očakáva od nás a čo sú naše tohtosezónne ciele. Verím v kvalitu svojho mužstva, ktoré je mladé a výborné. Máme super podmienky, pekný štadión, a tak dúfam, že nás čaká dobrá polsezóna.”