Ako by ste popísali progres, ktorý spravila akadémia počas vášho pôsobenia?

„Bolo to zaujímavých šesť mesiacov. V tejto práci treba rátať s tým, že sa veci neudejú z jedného dňa na druhý. Veľa robíme s trénermi, aby sa zlepšili ich techniky koučingu, postupne zvyšujeme intenzitu a zdokonaľujeme tiež individuálne tréningy. Môžem však povedať, že zatiaľ som spokojný s tým, ako napredujeme.“

Zaradili ste do tréningového procesu aj nejaké nové techniky, ktoré by mali pomôcť pri rozvoji mladých talentov?

„Zameriavame sa najmä na techniku, keďže to je jedna z najdôležitejších oblastí v modernom futbale. Na začiatku sme sa sústredili na to, aby sme vyhodnotili ako na tom hráči sú po tejto stránke. Nebolo to jednoduché, ale už teraz vidíme prvé pokroky. Prejavuje sa to aj v samotných zápasoch. Ako príklad môžem uviesť našu U17sedemnástku, kde chlapci dokážu odohrať zhruba polovicu zápasu konzistentne. Samozrejme, ešte nie sú na úrovni, aby potiahli celé stretnutie, ale spoločne ich tam dostaneme. Nie len U17, ale aj ostatné kategórie.“

Čo s futbalistami, ktorí nenapĺňajú svoj potenciál? Boli už prípady, keď ste niekomu odporučili vydať sa inou ako futbalovou cestou?

„Musíme byť k chlapcom féroví a dať im šancu ukázať sa. Akadémia je prirodzene o tom, že rozvíjate individuality a hľadáte dostatočnú kvalitu a potenciál. U nás je dôležité aj to, že sa nesústredíme na vek hráčov. Keď niekto ukáže dobrú robotu, snažíme sa ho posunúť smerom do prvého mužstva, aby získal motiváciu - ako naposledy Matúša Malého. Ten napríklad už zvykne trénovať aj s A-tímom, čo je preňho obrovská skúsenosť. Tu musím spomenúť aj výborné vzťahy s Marcom Rossim, ktorý je ochotný dať týmto mladým futbalistom šancu.“

V ktorej vekovej kategórii vidíte najväčší potenciál?

„Ako najlepšiu platformu pre výchovu hráčov pre potreby A-mužstva vidím v U17, U16 a U15. S týmito hráčmi sa dá veľa pracovať, aby predbehli nejaký ten rôčik a mladší sa posúvali do vyššej vekovej kategórie. Najkomplikovanejšia je U19, ktorá mala prirodzene najmenej času na to, aby ťažila z nášho tréningového programu.

Pod vedením Martina Žambu sa chlapcom z U17 podarilo získať pomyselnú korunu pre jesenných majstrov. Ste na nich pyšný?

„Ak mám byť úprimný, nepozerám sa na výsledky jednotlivých kategórií. Základom je pre mňa vychovať hráčov pre potreby seniorského tímu. To sú moje ciele a preto ma napríklad viac teší prítomnosť Matúša Malého na tréningoch áčka.“

Aký je váš názor na pokroky, ktoré spravili naši mladí hráči v tíme Marca Rossiho?

„Začnime od Alukuho, ktorý je naozaj veľmi kvalitný futbalista, ale má problémy so slabinami, ktoré ho limitujú v tom, aby odohral viac stretnutí. Keď bude zdravý, určite bude prínosom na svojom poste a úprimne, vidím ho ako hráča do základnej zostavy. Marko Divković je mladý chlapec a v tomto veku hrať útočníka je veľmi náročná úloha. Napriek tomu si ale myslím, že keď bude takto pokračovať, o šesť až osem mesiacov začne strieľať góly pravidelne. Bajić by mal podľa mňa ísť na hosťovanie, aby sa trocha oťukal v seniorskom futbale. Pozitívum je, že sa chce učiť, chce napredovať a presadzovať sa. Hosťovanie by mu v tomto mohlo pomôcť. Rovnaký názor mám na Domonkosa. Videl som zápasy, v ktorých nastúpil a celkom milo ma prekvapil. Na hosťovaní by isto získal veľa cenných skúseností.“

Čo hovoríte na pôsobenie mládežníkov v reprezentáciách?

„Chlapci majú, samozrejme, veľkú motiváciu reprezentovať svoje krajiny. Pre nás je to trošku konflikt záujmov. Čas, ktorý strávia v národných výberoch ide na úkor času stráveného v akadémii, a to sa nedá ničím nahradiť.“

Predstavili by ste nám vaše ciele na ďalší polrok?

„Určite chceme stabilizovať tréningový program. Veríme, že budeme mať čoskoro k dispozícii atletickú časť areálu a ihriská. Ďalším bodom bude zapracovať na vzdelávacom programe, na databázach pre trénerov. Tieto všetky aspekty následne pomôžu trénerom v nižších kategóriách pracovať efektívnejšie, ale to sa už pozeráme príliš do budúcnosti.“