Čo ti stihol majiteľ klubu počas krátkeho rozhovoru pred zápasom povedať?

„Opýtal sa, v akom stave je mužstvo a rozprávali sme sa o udalostiach počas stretnutia so Slovanom, kvôli ktorým prišiel dole na ihrisko.“

Zrejme si s radosťou otváral pondelňajšie noviny.

„Noviny zo zásady nečítam, len na internete. Tréner sa totiž musí vysporiadať s tým, že vo futbale je raz hore a raz dole. Viem, že aj keď nás teraz ospevujú, o týždeň môže prísť facka. Aj sa mi spalo tak isto, ako pred týždňom, akurát keď som ráno otvoril oči, mal som oveľa lepší pocit.“

Pred zápasom si sa vyjadril, že ukončíme trenčiansku sériu bez prehry. Z čoho pramenilo tvoje presvedčenie?

„Pred rokom sme doma porazili Trenčín 1:0, a hoci nechcem nikoho uraziť, kvalita nášho mužstva bola diametrálne odlišná. Celý týždeň som videl na hráčoch, že cítili ako zápas so Slovanom spackali a chcú to napraviť. Trenčín bol na to ideálny súper. Vedeli sme, že Trenčín chce hrať futbal a to aj potvrdil. Samotný zápas ukázal, že sme boli na Trenčín dobre pripravení. Začali sme aktívne, prvých desať minút sme dominovali, mali sme viacero streleckých pokusov a hrali sme to, čo sme si povedali a čo platí na Trenčín.“

Po prvom dejstve sme ale prehrávali o dva góly. Čo sa dialo cez polčas v kabíne?

„Nemám rád, keď majú moji hráči dole hlavy. Všeobecne nemám rád, keď ľudia negatívne rozmýšľajú. Takže v prvom rade som im povedal, aby dali hlavy hore. Po druhé, mal som pocit, že sme nehrali zle, boli sme aktívni, ale bohužiaľ sme dostali dva vlastné góly. Nabádal som hráčov, aby hrali agresívnejšie a skúsili čím skôr streliť kontaktný gól, pretože mužstvá, ktoré inkasujú, väčšinou znervóznejú. A naopak, tie ktoré dajú, a ešte majú za sebou aj takých fantastických divákov ako my, dostanú sa na koňa a potom sa zápas môže vyvíjať úplne inak.“

Rátal si aj s tým, že na Trenčín môže v závere doľahnúť únava po stredajšej dohrávke proti Slovanu?

„Vieme, že od začiatku aktívne a vysoko napádajú a nasadené tempo vydržia možno 65-70 minút. To sa niekde musí odzrkadliť. Preto som rátal, že ak sa nám do sedemdesiatej minúty podarí streliť gól, môže sa stať ešte všeličo.“

Ktoré kľúčové momenty otočili priebeh zápasu v náš prospech?

„Tých faktorov bolo viac. Po príchode Černáka išiel Brašeň na post stredného záložníka a začali sme hrať na dvoch útočníkov. V prvom polčase sme prehrávali súboje, boli sme o krok vzad. Poslali sme preto viac dynamických hráčov a začali sme zbierať lopty. Mladý Černák to rozbehal, o pár minút neskôr prišiel Roman Sabler, ktorý odohral výborný zápas, podržal loptu a bol nebezpečný. Ale rozhodujúci bol kontaktný gól. Nakoniec sme si vytvorili viac šancí, kopali sme viac rohových kopov, aj striel sme mali viac, takže nikto nemôže povedať, že sme si nezaslúžili vyhrať. Keď sa pozrieme na celý zápas, aj prvý polčas sme hrali aktívne, ale súper dal dva góly a mal ešte ďalšie šance. V druhom polčase mali hostia šance, čo vyplývalo aj z toho, že my sme otvorili hru a mali viac priestoru. Pre našich divákov to musel byť obrovský zážitok, s krásnym koncom.“

Aj pre teba?

„Áno. To sú najkrajšie zápasy, keď prehrávate 0:2 a mužstvo to v závere otočí. Cítil som silu mužstva, a to sa musí prejaviť na sebavedomí. Verím, že sa teraz ešte viac zomknú a v tých siedmych zápasoch, čo nás ešte na jeseň čakajú, získame čo najviac bodov. V druhom polčase som cítil vnútornú silu mužstva, čo je veľmi dôležité. Niečo podobné som cítil na jar v Trnave, keď sme dali gól v poslednej minúte.“

Ako hodnotíš fakt, že všetky tri góly strelili obrancovia?

„Je dobré, že aj obrancovia strieľajú góly. Ale myslím si, že pri všetkých troch góloch odviedol kus poctivej roboty Roman Sabler. Futbal je kolektívna hra, spolu prehrávame a spolu vyhrávame. Obrancovia sú tam nielen preto, aby gólom zabraňovali, ale aby ich aj strieľali. Kornela som poslal hore, v posledných minútach sme chceli hrať vabank, s nakopávanými loptami. Vo vzduchu je veľmi silný, v ofenzívne aj defenzíve, a vďaka tomu sme dali gól.“

Roland Černák a Roman Sabler zostávajú naďalej žolíkmi, alebo si vypýtali miesto v základnej zostave?

„S mladými hráčmi treba robiť s citom. Keď Roman hrával od začiatku, mal to s obranou súpera ťažšie. Ak nastúpi neskôr, obrancovia už nie sú takí agresívni a to platilo aj teraz. Robil si s nimi, čo chcel. Keby hral od začiatku, možno ho v 60. minúte musím stiahnuť a nemám z neho nič. Pre trénera je veľmi dobrý pocit mať hráčov, ktorí prinesú oživenie. To platí na Romana, aj na Rolanda.“

Hovorí sa, že po hodoch prichádza bolenie brucha. Čo musí tréner urobiť, aby tomu zabránil a do ďalších zápasov sa prenieslo len to pozitívne?

„Hráčov som pochválil a hneď potom povedal, aby zostali na zemi. Takýto zápas im musí pridať na sebavedomí a ešte viac ich zomknúť. Ak má mužstvo vnútornú silu, dokáže veľké veci. Verím, že už najbližšie v Trnave potvrdíme, že to bolo veľké víťazstvo a dokážeme z toho ťažiť.“

Posledné tri domáce zápasy sme hrali s najlepšími mužstvami ligy, proti Žiline, Slovanu a Trenčínu sme získali 5 bodov. V sobotu nastúpime v Trnave, ktorá bola vlani tretia. S akým počtom bodov z týchto štyroch zápasov by si bol spokojný?

„Teraz už osem, samozrejme. Mali sme na to, aby sme Slovan doma porazili, to by celkovo znamenalo 17 bodov. Ale vo futbale keby neplatí. Lebo keby sme získali o dva body viac v Ružomberku, v Zlatých Moravciach, jeden v Senici, tak možno sme teraz prví alebo druhí. Musíme vychádzať z reality, a tam kde sme teraz, je to stále veľmi vyrovnané. Preto je dobré, že sme doma dokázali poraziť jedno z najsilnejších mužstiev ligy. To musí hráčom pridať na sebavedomí.“