V DAC-e sa už dávnejšie nestalo, aby pred sezónou odišla len trojica hráčov zo základnej zostavy, hoci jeden z nich, Roman Gergel bol asi náš najlepší hráč na jar. Napriek tomu sme čakali štyri kolá na víťazstvo.

„Máloktorý tréner vie hneď v prvých kolách, akú formu má jeho mužstvo. Príprava bola krátka, len štvortýždňová. Treba vidieť, ako sme skončili vlani a aké sme mali vyžrebovanie podľa Bergerovej tabuľky. Okrem majstra sme sa stretli s najlepšími mužstvami. Trenčín je doma nesmierne silný, naposledy to pocítila Trnava. V druhom kole sme hrali proti Trnave, ktorá má tiež veľkú kvalitu. Pred sezónou som povedal, že ak sa dáme správne dokopy, môžeme získať šesť bodov. Máme päť. Od môjho návratu v roku 2008 sme s takýmto bodovým ziskom ešte nezačali sezónu. Z tohto hľadiska môžeme byť pozitívni. Samozrejme, chceli sme získať o bod viac.“

Si teda spokojný s piatimi bodmi? 

„Nevravím, že som nespokojný, ale šesť by bolo ideálnych.“

Vidíš zlepšenie od prvých zápasov?    

„Východiskom pre každého trénera je kvalita kádra. Často dostávam otázku, prečo nehráme s trojicou útočníkov. Počet útočníkov nie je podstatný, rozhoduje koľko hráčov sa zapojí do ofenzívy. Predtým používaná taktika 4-2-3-1 sa na jar často zmenila na 4-3-3, čo sme mohli vidieť od Holanďanov na svetovom šampionáte, lebo dvojica krajných stredopoliarov sa zapájala do útočných akcií. To isté platí aj pre obrannú činnosť, zapojiť sa musia deviati. Podstatné je teda, akých mám hráčov. Myslel som si, že môžeme naďalej používať túto schému. Po prvých dvoch zápasoch však bolo zrejmé, že mám štyroch defenzívnych stredopoliarov, ale v pod hrotovej pozícií ani Krišto, ani Horváth nevie uhrať to, čo dokážu ako defenzívni stredopoliari. Preto po príchode Jurča sme prešli na hru s dvojicou útočníkov. Sabler ťažko zvládne rolu jediného útočníka. S Jurčom sa mu hrá lepšie, má pri sebe skúseného partnera, na ktorého súperi dávajú väčší pozor, a vďaka tomu má väčší priestor.“

Gergel bol jeden z najlepších hráčov ligovej jari. Nebolo treba oňho viac zabojovať?

„Podľa mňa hráča, ktorý chce odísť, treba pustiť. Povedal, že chce ostať, ale vieme, že každý hráč na Slovensku chce prestúpiť do zahraničia. Bol by som sklamaný, keby odišiel do iného domáceho klubu. Ale keďže odišiel do Poľska, je to postup v jeho kariére. Treba uznať, že slovenské kluby vo finančných prostriedkoch nemôžu konkurovať poľským. Bolo mi ľúto za ním, dal tri góly a mal aj sedem alebo osem asistencií, bol kľúčovým hráčom. Na druhej strane som rád, že sme mu pomohli v kariére, veď v predchádzajúcich ročníkoch bol odpisovaný hráč. Chcel som, aby zostal, ale ešte raz opakujem, my nedokážeme súperiť s Poliakmi.“     

        

Ako sme už viackrát videli, vzkriesenie odpisovaných hráčov je tvoja špecialita. Máš aj teraz takého hráča v talóne? 

„Týždeň s nami trénuje Kamil Karaš, ktorý hral v Košiciach, ale po finančných problémoch mal súdny proces s klubom. Potom odišiel do Olomouca, kde nehrával pravidelne. Dúfam, že ho získame, hoci sa dostal do problematického trojuholníka s dvomi predošlými klubmi. Karaš je podobný typ ako Gergel, má výbornú techniku, dobrú strelu, skvele vidí na ihrisku. Fyzicky ešte nie je na prvoligovej úrovni, ale pracujeme na tom.“

V doterajších zápasoch sme mali lepšie aj horšie periódy. Čo by sa z nich dalo vyzdvihnúť?

„Jedna z najhorších vecí je začínať sezónu v Trenčíne. Je pre mňa príjemný pocit, že nás súperi rešpektujú. Domáci nešli do zápasu s tým, ako v minulosti, že na nás vybehnú a strelia nám desať gólov. Umelá tráva je pre nich veľkou výhodou, k nej sformovali mužstvo a doma herne každého prevýšia. Okolo desiatej minutý Horváth trafil žrď, pri troške šťastia sme mohli vyhrávať. V tejto lige je pevná obrana základom, zápasy zvyčajne rozhodne prvý gól. Kto ho strelí, môže pokračovať vo svojej taktike. Keď dostaneš gól, treba niečo zmeniť ak chceš vyrovnať. V prvom polčase sme mali aj šťastie, nastrelili tri žrde, mali prevahu. O hre Trenčína treba vedieť, že tempo, ktoré diktujú, je možné držať len 65-70 minúť. V polčasovej prestávke som hovoril hráčom, aby si 15-20 dávali zvýšený pozor, nesmieme inkasovať a môžeme sa vrátiť do stretnutia. Vlastný gól prišiel v najhoršej chvíli, lebo domáci už neboli takí rýchli a agresívni. Keby sme dokázali znížiť skorej, nie až v 88. minúte, mohlo sa stať hocičo. Každá prehra bolí, ale prehrať v Trenčíne 2:1, nie je až také zlé. S druhým zápasom, doma proti Trnave, som oveľa nespokojnejší. Len 10-15 minút sme hrali to, čo sme chceli, potom hostia prevzali iniciatívu a neboli sme dostatočne agresívni. Vtedy som cítil, že stredová formácia nie je dobre poskladaná. Máme veľa podobných typov hráčov, a to sa odzrkadlilo na zápase. Za bod môžeme vďačiť brankárovi Penksovi.“

V zápase s Trnavou sme po striedaní Horváth - Sabler prešli na systém 4-4-2. Kedy si sa definitívne rozhodol, že v tejto taktike budeme pokračovať aj v ďalších kolách?

„Viackrát som si pozrel derby a bolo mi jasné, že s taktikou 4-2-3-1 nemôžeme byť úspešní. Po zmene proti Trnave sme mali 20-minútové obdobie, keď sme viac držali loptu. Už v roku 2010 som hral s dvoma útočníkmi. Môj názor je - ak mám útočníkov, ktorí vedia spraviť v obrannej činnosti to, čo od nich očakávam, budú vždy hrať. Keďže väčšina mužstiev hrá obrannú líniu, v tomto systéme majú obaja strední obrancovia po jednom útočníkovi. Preto dvojica krajných obrancov musí stáť bližšie, a toto dáva väčší priestor naším krajným záložníkom. Pri hre na jedného útočníka si s ním dvojica stredných obrancov ľahšie poradí, a  krajní obrancovia sa môžu viac zamerať na krajných záložníkov. Do Ružomberka sme išli s taktikou 4-4-2. Jurčo a Sabler začali spolu prvýkrát, a prekvapivo dobre spolu ladili. 65 minút  sme hrali podľa plánu. Bolo tam viacero situácií, keď chýbala len finálna prihrávka a v polčase sme mohli vyhrávať 3:0. Ale aj v druhom polčase sme mali dobrých 15 minút a dostatok šancí, keď sme mohli súpera zraziť na kolená. Bol to zápas, keď útočíš, a súper sa raz dostane k bráne, dá z toho gól a dva body sú preč. Ale vtedy som už videl viacero pozitív, centrálni stredopoliari si nezavadzali. Týždeň predtým proti Trnave trojica v strede poľa si nedokázala nájsť svoju pozíciu. Teraz bolo vidieť, že sa pohybujú slobodnejšie a lepšie pracovali s priestorom aj loptou.“

Fungovala by lepšie pôvodná taktika, keby Horváth prišiel v lepšej forme? Aj vtedy by došlo k tejto zmene rozostavenia?

„Mužstvo napreduje len vtedy, ak je vhodná konkurencia. Najväčšie pozitívum po zápase v Ružomberku bol Horváthov profesionalizmus. Bolo fantastické sledovať, ako od pondelka začal trénovať. Ak by sa Straka nezranil, mal by som, v úvodzovkách, problém, koho vynechať. Preto potrebujeme toľko hráčov, hlavne na tomto poste, lebo prídu zranenia, karty. Horváth sa do prípravy zapojil prvého júla, a nevedel som, na akej úrovni bol v druhej poľskej lige. Už teraz je na ňom vidno, že nachádza sám seba. S takýmto prístupom bude hrať čoraz lepšie. Bodaj by som mal dvojicu - trojicu rovnocenných hráčov na každom poste...“    

Minulý víkend sme sa konečne dočkali víťazstva.

„Viacerí si mysleli, že to bude jasný zápas, veď hostia sú poslední v tabuľke. Ale Košice majú aj napriek nepriaznivej šnúre veľmi dobré mužstvo. Prežil som to tiež. Ak máš štyri prehry v rade, mužstvo je psychicky dole. A oni prehrali šesť súťažných stretnutí. Nastúpili sme s predstavou, že 10-15 minút na nich vybehneme a pokúsime sa streliť jeden-dva góly. Vedeli sme, že keď inkasujú na začiatku, pôjdu psychicky dole a dáme im ešte päť. Prvý gól prišiel, na druhý sme mali o štyri minúty šancu, a keď to vyjde, zápas je ľahký. Ale nepremenená šanca pomohla im. Ukázalo sa, že ich mužstvo má kvalitu a dobrých hráčov. Pačinda, Bukata, Šinglár, Viazanko, Diaby či Novák hrajú spolu už 3-4 roky, takže majú zohraté mužstvo.“

Do polčasu, 20-25 minút hostia ovládali hru a nakoniec aj vyrovnali. Aké pokyny si dal hráčom cez polčas?

„S našou obranou som absolútne nebol spokojný, spravili sme veľké chyby. Aj gól sme dostali po chybe, brankárskej. To sa stane, taký je futbal. Okrem toho si však Košice nedokázali vypracovať väčšie šance, aj keď kontrolovali stred poľa. V polčasovej prestávke sme si hovorili, že treba hrať agresívnejšie a musíme rýchlo  skórovať. To sa aj podarilo. V systéme na dvoch útočníkov treba hrať jednoduchšie, centrovať, zbierať odrazené lopty a z toho si vytvárať šance. V prvom polčase nám toto chýbalo. V 48. minúte sa nám ale podarilo streliť presne takýto gól. Hostia odvrátili center, ale vytlačili sme hru a mali sme zúžené ihrisko, takže ľavý obranca získal loptu 20-22 metrov od brány. Po góle mali ešte Košice pár dobrých minút, ale potom sa už hralo podľa našich nôt. Aj podľa počtu striel a rohov sme mali v druhom polčase navrch. Veľa ľudí si praje, aby sme celý zápas útočili, ale tu v Strednej Európe treba vychádzať zo zabezpečenej obrany. Nemáme Messiho, Ronalda, ani podobných hráčov. Nesmieš hrať otvorený futbal. Brazília to skúšala proti Nemcom a dostala obrovskú facku. Na konci ešte mohli byť radi, že dostali len sedmičku. My sme inkasovali štyri góly v štyroch zápasoch, ale obranná činnosť nie je taká, ako som si predstavoval. Ešte stále robíme priveľa individuálnych chýb.“

Po štyroch kolách máme pozitívne skóre, čo sa stalo s DAC-om naposledy v roku 1995...

„A k tomu sme mali ešte aj ďalšie príležitosti, mohlo padnúť viac gólov. Košice sme naposledy tak výrazne zdolali pred dvadsiatimi rokmi, keď som ešte hrával. Fanúšikovia chcú vždy viac, rozumiem tomu. Ale v lige niet ľahkého súpera, z tých dvanásť mužstiev je každé schopné poraziť každého.“

Brankár Penksa má veľký podiel na tom, že sme inkasovali len štyri góly.  Aj napriek lacnému gólu zo soboty bol doteraz kľúčovým hráčom.

„Futbal nie je individuálny šport. Po zápase s Trnavou som povedal, že teraz nás podržal brankár a príde čas, keď mu to bude treba vrátiť. A prišlo to veľmi skoro. Aj napriek gólu chytal veľmi sebavedome. Iný brankár by sa zlomil, ale on nie je taký typ. Má obrovské sebavedomie, čo je pre brankára dôležité.“

Aké máš plány na stabilizovanie obrany?

„S krajnými obrancami môžem byť spokojný. Keď máme loptu, ich úlohou je podporovať útok. Szabó bol pri prvých dvoch góloch. Turňa hral lepšie v Ružomberku, ale treba vidieť, proti komu teraz hral, Pačinda je totiž vynikajúci hráč. Najväčší problém je v strede. Keď Struhár prišiel v roku 2010, situácia bola podobná, tiež som ho posadil na lavičku. Po krátkom čase sa vypracoval na jedného z najlepších hráčov v súťaži. Podľa nasadenia v tréningoch som presvedčený, že sa čoskoro vráti na tú úroveň. Vedľa neho máme mladého a veľmi talentovaného Tótha. Pre svoj vývoj potrebuje nutne hrať. Na lavičke ešte nikto nenapredoval. Hrali spolu len dvakrát, a ak sa zohrajú, vytvoria stabilný článok mužstva. Je tam ešte Peťo Majerník, ostrieľaný hráč, ktorý môže kedykoľvek naskočiť. So štyrmi inkasovanými gólmi v štyroch zápasoch môžeme byť spokojní. Ale defenzíva nie je len o obrancoch, obranná činnosť začína od útočníkov. Vieme, že máme problémy, ale pre ich odstránenie pracujeme celý týždeň.“

Proti Košiciam boli situácie, keď ostal veľký priestor v stredovej zóne. Je to kvôli chýbajúcej zohratosti?

„Zo štyroch stredopoliarov dvaja strední hrajú trochu vzadu, pri útoku sa jeden z nich zapojí do akcie spolu s krídelníkmi a útočníkmi. Stred poľa ale nesmieme nechať prázdnym. Gábor a Darijo sú lepšie zohratí, hrali spolu celú jarnú časť. Béla a Darijo hrali takto spolu prvýkrát. Okrem toho treba viacej komunikovať, potrebovali by sme takého hráča, ktorý šéfuje na ihrisku. Velický bol taký v druhej lige. Neraz radšej bežia zbytočne desať metrov, namiesto toho, aby si zakričali. S týmto sa ale treba narodiť, nedá sa to naučiť.“

Tú stabilitu, čo chýba v strede, môžeme nájsť na krajoch. Štvorica na krajoch hrá spolu už druhú sezónu.

„... a tak si predstav, aké to je, keď je mužstvo spolu dva roky. Povedzme ako Košice. Tam už idú veci automaticky. Existuje proces, ktorý nemožno preskočiť. V lete viacerí povedali, že sme sa oslabili. Počas mojej trénerskej kariéry sa mi ešte nestalo, aby osem hráčov základnej zostavy ostalo. Preto nerozumiem pesimizmu. Dúfam, že je len otázka času, kedy Jurčo, Horváth a Struhár nájdu svoje miesta a budeme fungovať ako tím. Čo sa týka krajných stredopoliarov, Ujlaky hral so zlomenou nohou mesiac a pol. O tom sa veľa nenahovorilo. Dúfam, že teraz už budeme na oboch krajoch takí, ako by som si želal. V systéme s dvoma útočníkmi majú väčší priestor, ako sme to videli pri Ujlakyho góle.“

Útočné duo Jurčo - Sabler vyzerá, akoby hrali spolu už mesiace. Podarilo sa nájsť dlhodobé riešenie?

„Dúfam. Čo je pre mňa najdôležitejšie, ako náhle stratíme loptu, zapoja sa do defenzívnej činnosti. Chcel by som, aby minimálne deväť hráčov bolo za loptou, a to robia skvele. A smerom dopredu sú to vynikajúci útočníci. O Jurčovi sme to už vedeli, vlani dal jedenásť gólov. Je priebojný, ťažko ho odstaviť, je dobrý s loptou a nebezpečný pred bránou. Čo sa týka malého Sablera, je veľmi málo takých hráčov, ktorí vedia, kedy a kde sa majú postaviť a lopta ich nájde. Nechce streliť veľký gól, len dostať loptu do siete. Toto je veľmi dôležitá vec, na to sa treba narodiť. Vlani dal dvadsať gólov v dorasteneckej súťaži a kto dá dvadsať gólov v hocijakej lige, ten musí v sebe niečo mať. Veľakrát mi povedali: ako bývalý útočník, prečo nevieš vychovať útočníka? To nejde len tak, útočníkom sa treba narodiť.“

Vedľa Sablera máme aj ďalších dvoch tínedžerov, ktorí sú neskutočne sebavedomí. Akoby už roky pôsobili v prvej lige.

„O Tóthovi a Sablerovi som počul už na jar, chcel som, aby tu boli od začiatku prípravy, ale vždy do toho niečo prišlo. Keď k nám prišiel Černák a dali sme mu šancu v prípravnom stretnutí, a to mal iba 16 rokov, hral neuveriteľne sebavedomo. Taký talent sa nerodí každý deň. Mladí dostávajú viacej priestoru, dvaja z nich sú už v základnej jedenástke a u Černáka je len otázkou času, kedy bude hrávať viac. Samozrejme, skok z tretej ligy do prvej nie je jednoduchý, ale on je veľmi drzý hráč, ktorý by chcel dať jasličky aj Messimu. Je vďačný typ hráča, rýchly a dynamický, a hrá bez nervov. Títo chlapci môžu dokázať veľa, a nielen tu, ale aj na vyššej úrovni. Ale u nich musíme počítať aj s tým, že si nevedia stabilne držať túto úroveň. Niekedy upadnú, ale preto treba s nimi pracovať a veľa hovoriť, lebo sú to ešte deti a psychika je u nich veľmi dôležitá.“

Ako sa zhoduje tvoja trénerská filozofia s koncepciou klubu dávať väčší priestor mladým hráčom?

„Keď majú mladí kvalitu, je to príjemné. Rozdiel medzi prvou a druhou ligou je veľký. Tu majú menej času na všetko, ale títo chlapci majú danosti hrať stabilne najvyššiu súťaž. Čo sa týka Tótha, mladý stredný obranca potrebuje ostrieľaného partnera, ktorý mu pomôže. Struhár tentoraz nehral tak, ako v Ružomberku, kde boli obaja suverénni. Áno, spravili chybu a inkasovali sme z toho, ale tam hrali lepšie, ako teraz. Proti Diabymu s Novákom to ale mali podstatne ťažšie. Mladý hráč, ako Mário potrebuje takéto zápasy. Musí odohrať veľa ťažkých zápasov, aby napredoval a stal sa z neho vynikajúci stredný obranca. Napríklad v minulej sezóne súperi trestali všetky chyby Žiliny, a pozri kde sú teraz. Existuje proces, ktorý nie je možné preskočiť, všetko potrebuje čas.“

Fanúšikovia DAC-u sú známi svojou náročnosťou. Ako sa dá nájsť optimálna rovnováhu medzi trpezlivosťou a kvalitným futbalom?

„Ak sa klub sa vydá jednou cestou, tú nesmieme prerušiť, treba prejsť až na jej koniec. Kupovanie nových hráčov každý polrok nemá zmysel. Hráči, ktorí prišli v zime, podpisovali dlhodobejšie kontrakty. Vidno, že napríklad Brašeň a Szabó, Turňa a Ujlaky hrajú spolu, a ak si zahrajú spolu ešte rok - dva, budú aj naraz dýchať . Treba prejsť týmto procesom. Budú poznať druhého myšlienky. Tak som bol ja s Árpim Gőghom, Ďusom Simonom, či Tiborom Zsákovicsom. Keď sme mali loptu, vedel som, kam treba ísť, a lopta tam prišla. Ale my sme spolu hrali štyri-päť rokov. Myslím si, že keď budú výsledky a budeme hrať ako v druhom polčase proti Košiciam, bude fanúšikom jedno, či góly dáva 18 alebo 32-ročný hráč. Fanúšik musí vidieť na ihrisku srdce a vôľu za víťazstvom. Potom nám po každom zatlieskajú. Divák je všade náročný, ale u nás je výborné, že aj po inkasovanom góle nás povzbudzujú, a hráči to cítia. Toto inde nevidieť, väčšinou po inkasovanom góle desať minút nadávajú mužstvu, čo je náročné na psychiku. Keby po každej stratenej lopte kričali, nebolo by dobré. Ale to, ako vytrvalo povzbudzujú, pomáha každému hráčovi, hlavne mladým.“

 Cieľom vedenia je skončiť do šiesteho miesta. Vidíš túto métu reálne?

„Už som spomenul, že vo Fortuna lige môže každý poraziť každého. Osem-deväť mužstiev môže skončiť v prvej trojici, ale aj na ôsmom mieste. Vždy rozhodne aktuálna forma. Myslím si, že tento tím bude hrať čoraz lepšie a získame toľko bodov, aby sme naplnili očakávania. Myslím pozitívne, a to isté očakávam aj od hráčov.  Futbal je hra, každé mužstvo chce vyhrať a na ihrisku treba ukázať, že sme lepší ako súper. Keď budeme mať tento elán, dokážeme vyhrať aj také ťažké zápasy, ako bol sobotňajší.“     

Ktoré mužstvá majú najväčšiu šancu na titul? Bude mať Slovan opäť takú ľahkú cestu za ligovým zlatom?

„Podľa mňa nie. Ako hrali naposledy proti Ružomberku... Ich výhodou je, že majú hráčov, ktorí dokážu rozhodovať zápasy individuálnymi schopnosťami. Milinković, Vittek keď sa uzdraví, Soumah, Žofčák. Ale podľa mňa nefungujú tak dobre ako tím. V tomto roku bude aj Trenčín veľmi silný, podobne Trnava a Žilina. A k tomu ešte rátam aj Košice, napriek tomu, ako sú na tom momentálne.“