S trénerom Radványim sme sa porozprávali o stretnutí v Senici, v ktorom sme prehrali 1:2, ako aj o plánoch pred zajtrajším pohárovým súbojom na trávniku štvrtoligovej Domaniže.
Čo boli v sobotu posledné slová v kabíne, pred odchodom na trávnik? A čo z pokynov hráči realizovali?
„Začnime hrať aktívne, agresívne, dostupovať hráčov. Toto som prvý polčas nevidel. Naopak, pohyb bol slabý, chýbala ponuková činnosť, boli sme málo agresívni, nedostupovali sme, nechali sme domácim príliš veľký priestor. Celý prvý polčas sme si prakticky koledovali o gól. Toto ma veľmi mrzí, pretože sme išli s tým, že je šanca získať minimálne bod. Prvý polčas domáci jasne dominovali, ale aj tak sme mali jednu stopercentnú šancu, pri Brašeňovej hlavičke z päťky. Ďalšia vec - máme skúsené mužstvo, napriek tomu sme dostali gól zo situácie, aká sa nemôže stať ani u mladších dorastencov. Keď je nadstavený čas jedna minúta, a v 45. min a 12. sekunde je faul na našej polke, my máme loptu a o 18 sekúnd inkasujeme... Každý vie, že gól do šatne jedno mužstvo povzbudí, a druhé dá dole.“
Hráči prezradili, že v polčasovej prestávke bol v kabíne krik. Očividne to zabralo, veď v závere sme mohli otočiť skóre.
„Trošičku som zvýšil hlas. To, čo sme hrali, absolútne nezodpovedalo našim predstavám. Po prestávke som už videl lepší pohyb, boli sme agresívnejší a pomohli nám striedania. Prišiel mladý Černák, svojou dynamikou platil na súpera. Aj Gábor Straka priniesol oživenie, lebo Darijo v sobotu nebol vo svojej koži. Potom, ako prišiel Gábor, sme mali častejšie loptu na kopačkách, lepšie sme kombinovali, boli sme dynamickejší. Brašeň mal stopercentnú šancu, aká sa ani nedá nepremeniť. Bohužiaľ, vo futbale sú aj takéto veci. Keby sme vyrovnali, dostali by sme sa na koňa a eventuálne sme mohli získať aj tri body. Lenže prišla ďalšia obranná chyba a dostali sme druhý gól. Našťastie, o pár sekúnd sme strelili kontaktný gól a potom tam boli dve-tri veľké šance. Tóth z dvoch krokov musí jednoducho doraziť loptu do brány, po ňom aj Paľo Jurčo zahodil stopercentnú šancu. Kaliber jeho typu, ktorý dáva toľko gólov, to jednoducho musí premeniť.“
Aké boli taktické zámery proti Senici?
„Chceli sme hrať zo zabezpečenej obrany, so snahou využiť slabiny súpera. Vedeli sme, že na obidvoch krajoch majú mladých hráčov. Chceli sme zhusťovať stred, kde hrajú Piroska, Majtán, Hlohovský, Kalabiška a Hušek, všetko skúsení, dobrí futbalisti. Krídla chodia dovnútra, robia priestor pre krajných obrancov. Náš najväčší problém bol, že sme ich nedostupovali, dali sme im priestor a z toho ťažili kolmé prihrávky. Hráčov som upozorňoval, že kvôli tomu musíme zhustiť stred a dostúpiť hráčov, pokúšať sa vytláčať obranu. Toto sme vôbec nerobili. V prípravnej zóne sme chceli hrať maximálne agresívne, získavať lopty, a dať ich na našich rýchlych krídelníkov, ktorý ich mali dávať jednoducho do ohňa, na našich dvoch útočníkov. Z toho sme za prvý polčas videli málo, raz dal Vojto Horváth center a Sabler trafil hlavou vedľa, a potom druhý raz Turňa ľavačkou na Brašeňa, ktorý bol v päťke úplne sám. Ale okrem toho sme z toho, čo sme chceli, nič neurobili. Chýbala agresivita, pred prvým gólom sme prehrali dva-tri súboje, čo sa nemôže stať. Druhý polčas sme agresívnejšie dostupovali, získavali sme lopty a preto sme si vedeli vytvárať šance.“
Nebol to prvý zápas, v ktorom sme súperovi darovali prvý polčas.
„Treba pozerať aj na kvalitu a silu súpera. V Senici je Majtán, skúsený útočník, Hlohovský, ktorý mal najviac gólových prihrávok pred dvoma rokmi, keď bol so Slovanom majstrom, je tam Piroska, ten pred rokom strelil trinásť gólov, Kalabiška... Smerom dopredu majú svoju kvalitu, čo aj zúročili, lebo boli agresívni. Hrali doma, chceli hrať nátlakovo, ako my s Košicami, keď sme vybehli na prvých 10-15 minút s cieľom dať gól. Nie je náhoda, že ešte neprehrali. Zhodou okolností, Majtán hral prvý celý zápas proti nám. Senica má svoju kvalitu, a to bolo vidieť. My sme v druhom polčase ukázali, že máme tiež svoju silu, a proti takému kvalitnému súperovi sme si vytvorili dostatok šancí na to, aby sme získali bod alebo body. Pre budúcnosť je pozitívne, keď si mužstvo vypracuje šance. Len sa pri nich treba lepšie skoncentrovať, aby sme dali bodku na i.“
Aké ponaučenie si berieme z tohto zápasu?
„Potešilo ma, ako mladý Černák naskočil do zápasu. Využil svoju dynamiku, je veľmi dobrý v hre jeden na jedného, čo využil pred gólom. Pozitívne je aj to, že sa Gábor Straka vrátil do zostavy. Musíme sa ale vyvarovať chýb, lebo naša obrana vôbec nefunguje tak, ako si to ja predstavujem. Budeme ďalej robiť na tom, aby novozložený stred obrany vyhrával súboje. Okrem defenzívnej činnosti je v modernom futbale dôležité aj to, aby boli obaja strední obrancovia aj kreatívni pri otváraní hry, a smerom hore vedeli dávať presné prihrávky, zrýchliť hru. V tomto máme tiež ešte nedostatky, robíme na ich odstránení. Mladý Mário Tóth je talentovaný, potrebuje dostať šancu, a napreduje len v takýchto zápasoch, kde je pod tlakom a hrá proti najlepším útočníkom na Slovensku. Vrátim sa k jarnej časti, keď v Žiline hodili do ligy Králika a Škriniara. Šesť zápasov po sebe prehrali, lebo mladí jednu-dve chyby za zápas spravia vždy. V nižších súťažiach súperi nie sú takí kvalitní, aby to potrestali, ale v prvej lige to využijú.“
Už zajtra nás čaká pohárový súboj v Domaniži, ako tento fakt zmení týždenný mikrocyklus?
„V pondelok sme mali regeneračný tréning, dnes predzápasový, a toto si zopakujeme vo štvrtok a piatok. V Senici mužstvo ukázalo, že fyzicky je dobre pripravené, v poslednej polhodine zatlačilo súpera. Samozrejme, Domanižu nechceme podceniť, mužstvá z nižších súťaží vždy hrajú s trojnásobným nasadením. Musíme v úvode streliť góly a spraviť si zápas ľahším. Ak sa to nepodarí, bude každou minútou ťažší, lebo aj tieto mužstvá dokážu hrýzť.“
Budú nejaké zmeny v zostave?
„Jedna-dve určite, ale chceme postúpiť, takže celú zostavu meniť neplánujem. Na niektorých postoch nemáme alternatívu, ale sú ďalšie, kde jednu-dve zmeny určite urobím. Pôjdeme do Domaniže s cieľom vyhrať.“