Po remíze s obhajcom titulu sme boli zvedaví na názor trénera Radványiho.
Derby proti Slovanu prilákalo rekordnú návštevu a fanúšikovia opäť vytvorili fantastickú kulisu. Čo prežívajú hráči a tréneri v takejto atmosfére?
„Pre hráčov to musí byť adrenalín. Počas predzápasových príprav im stále hovorím, že diváci tu nechodia kvôli súperovi, ale kvôli nám. A to si musia ceniť, lebo to nie je všade tak. Hráči cítia, že diváci stoja za nimi, povzbudzujú od prvej do poslednej minúty, či je priaznivý alebo nepriaznivý stav.“
Stretnutie skončilo remízou 1:1. Ako hodnotíš jeho priebeh?
„Počítal som s tým, že Slovan vybehne s rovnakou zostavou ako vo štvrtok v Berne. Tam akoby šetrili niektorých hráčov, a proti nám postavili to najlepšie, čo momentálne majú. Majú v kádri reprezentantov, ktorí sú silní na lopte, nechýba im kvalita a nie náhodou hrajú Európsku ligu. Na druhej strane, my sme začali smelo, v prvom polčase hráči plnili pokyny a smerom dopredu boli priamočiarí, hrali jednoducho a využívali voľné priestory. Finálna prihrávka však musí byť lepšia, ako napríklad v poslednej minúte keď išli Brašeň so Štepanovským dvaja na jedného. Keby Brašeň lepšie prihral, Peťo ide sám na brankára. Prekážali mi tie technické chyby. Slovan sme pustili do pološancí, ale to je aj kvalitou súpera. Pre Soumaha nie je problém urobiť nie jedného, ale naraz dvoch-troch hráčov, nie náhodou je to najlepší hráč našej ligy. A sú tam aj ďalší dobrí futbalisti, ktorí už niečo preskákali. Vedia rýchlo kombinovať, dokážu meniť rytmus hry, preto sa dostávali pred Penksu. Ale po prvom polčase som bol spokojný, lebo hráči preniesli do zápasu to, čo sme robili na tréningoch, ukázali ochotu behať. Aj druhý polčas sme začali aktívnejšie, mali sme častejšie loptu. Bohužiaľ, prišla fatálna chyba, ktorá sa často nevidí. Gól nás trošku chytil, päť-desať minút sme neboli takí agresívni a aktívni. Potom sme začali hrať znova našu hru a prišla Gorositova hrúbka. Po jedenástke akoby sa niektorí hráči zľakli, že môžeme zápas aj vyhrať. Neboli sme priamočiari, vzadu si stopéri prihrávali medzi sebou. Cítil som strach neurobiť ďalšiu chybu, a to dokonca u skúsených hráčov. Strední obrancovia, hlavne Peťo Majerník vôbec nebol v pohode. Hrali sme pomaly, stopéri hrali na 5-6 dotykov, mali strach dať loptu dopredu. Hostia zatvorili hlavne ľavú stranu, vedeli že Otti má z našich obrancov možno najlepšiu rozohrávku. Priestor nám nechali napravo, ale tam robil Mate Turňa chybu, že nehral rýchlo dopredu. Keď dostal loptu, mal ju prevziať smerom dopredu a na druhý dotyk prihrávať do voľného priestoru. Toto urobil raz, možno dvakrát za celý polčas. Loptu väčšinou preberal dozadu a dával naspäť Peťovi, a takto sme boli pomalí. To vyhovovalo súperovi, ktorý sa aj v početnej nevýhode mohol kľudne presúvať. Ani ponuka stredových hráčov nebola dosť agresívna, málo si pýtali loptu. V početnej výhode sme hrali kŕčovite a pomaly, pritom do plných treba hrať jednoduchšie a rýchlejšie. Aj šance, ktoré mali v závere Horváth a Majerník, sme si vypracovali po rýchlom brejku, od Penksu sme boli za pár sekúnd pred bránou súpera. Aspoň jednu sme mali premeniť a boli by sme veselší.“
Spomenul si technické chyby, ktorých bolo dosť aj u skúsených hráčov. Čomu to pripísať?
„Bola tam nervozita, lebo hráči chceli odčiniť prehru v Podbrezovej a najmä spôsob, akým tam prehrali. Videl som celý týždeň, ako veľmi ich to mrzelo. Väčšinou to býva tak, že keď človek najviac chce, vtedy urobí najviac chýb. Niektorí boli premotivovaní a veci chceli riešiť hekticky.“
Za jedenásť úvodných kôl sme mali v základnej zostave päť rôznych variánt zloženia stopérskej dvojice. Po nedeli máš jasnejšie v tejto otázke?
„Do zostavy sa určite vráti Saláta a celý týždeň budem sledovať, koho vedľa neho postavím. Ani teraz som nebol stopercentne spokojný s našou obranou. Nikdy doteraz sa mi nestalo, aby som ešte v 11. kole nemal stabilizovanú obranu.“
História vzájomných zápasov si veľmi nepamätá, kedy sme mali tak blízko k víťazstvu nad Slovanom.
„Áno, určite. Rátali sme s tým, že niektorí hráči súpera môžu posledných dvadsať minút odpadnúť, lebo nie je jednoduché hrať v rytme štvrtok-nedeľa. To sa aj potvrdilo a chceli sme vytvoriť tlak, lenže sme nedokázali loptu dotlačiť do brány. Na druhej strane, musíme akceptovať aj silu súpera. Som rád, že naši hráči dokázali, že s každým môžu hrať rovnocennú partiu a udržali domácu neporazenosť. Pri pohľade na lavičku súpera, na kvalitu, s akou môže tréner oživiť hru, si možno musíme ceniť aj ten bod. Mali sme zápas rozohraný tak, že sme mohli bez problémov vyhrať. Ale neviem, či na Slovensku už voľakedy niektoré mužstvo malo taký kvalitný a široký káder, ako má teraz Slovan.“
Čo si prežíval pri gólových situáciách?
„Pri prvom, to sa ani nedá popísať. Keď vidíš, že tvoj najskúsenejší hráč, ktorý už má niečo za sebou, urobí takú chybu... Aj pred rokom to spravil, doma proti Myjave nahral Pekárovi. Ale skúsení a inteligentní hráči sa učia na tých chybách a Peťo je inteligentný chlap. Ťažko si to vysvetliť, je to futbal, bol to skrat. Určite to tak nechcel a jeho to mrzí najviac. Na druhej strane mohol byť hrdinom, keby v 93. minúte dal gól do prázdnej brány. Pri našom góle som vedel, že Otti je kľudný a penalty aj na tréningoch bez problémov premieňa. Stopercentne som mu veril a vtedy som mal pocit, že mužstvo ide za víťazstvom. Mrzí ma, že sme zápas nedotiahli do víťazného konca.“
Skončila sa prvá tretina súťaže, po ktorej sme na šiestej priečke tabuľky. Toto umiestnenie odzrkadľuje predsezónne ciele, ale s bodovým ziskom zrejme nie si spokojný.
„Musíme vychádzať z toho, že z jedenástich zápasov sme hrali doma päť a mali sme súperov ako Trnava, Žilina a Slovan. S nimi sme získali bod, kým Košice a Myjavu, ktoré sú poraziteľné, sme porazili. Najviac ma mrzí, že v Ružomberku, Senici, Banskej Bystrici a Zlatých Moravciach sme nezískali viac bodov. Tieto zápasy sme mali veľmi dobre rozohrané. V Ružomberku sme viedli 1:0, súper sa raz dostal k bráne a vyrovnal. V Senici sme si za posledných desať minút vytvorili tri stopercentné šance, mali sme brať aspoň bod, v Banskej Bystrici sme taktiež mohli kľudne vyhrať. To je sedem bodov, s nimi by sme teraz mali 19 a sme tretí. Ale keby sme mali aspoň o päť viac, už by som bol oveľa spokojnejší. Myslím si, že na to sme mali.“
Podľa školskej klasifikácie, akú známku by si mužstvu udelil za prvú tretinu súťaže?
„To je ťažké, lebo mužstvo sa stále formuje, stále prichádzajú noví hráči. Pred týždňom prišiel Kornel, teraz Peťo Štepanovský. Za to, čo sme tu zatiaľ urobili, by som dal dva mínus. Hovorím, keby sme mali o 5 bodov viac, boli by sme oveľa spokojnejší.“