Stretnutie si už videl aj zo záznamu, čo ti ukázalo video?

„Potvrdilo to, čo som povedal aj po zápase. Bol to jednoznačne náš najslabší výkon v roku. Hrali sme pomaly, vláčili sme loptu, chýbala ponuka. Celá stredová formácia hrala zle, bez pohybu, bez myšlienky. Iba párkrát sme hrali na dva dotyky, a vtedy sme sa dostali bez problémov do šestnástky. Ale inak sme chceli hrať profesorsky, pomaly, čo súper využil a vytvoril tlak na hráčov a tým sme v prípravnej fáze prichádzali o lopty. A to bolo presne to, čo Ružomberok chcel, z toho išiel do rýchlych brejkov, na čo má vhodné typy hráčov. Od začiatku som cítil neistotu z hráčov, počnúc brankárom, ktorý tri-štyrikrát vybehol úplne zbytočne a to sa prenieslo aj na ostatných. Vždy hovorím o defenzíve celého mužstva, teraz ale musím vyzdvihnúť dobrú hru obranu. Keby totiž nehrala tak ako hrala, mohli sme bez problémov prehrať. Celá obranná línia viackrát zachraňovala v poslednej chvíli, išli na zem, vrhali sa do striel. Je pravda, že nakopávali lopty, čo som od nich vôbec nechcel, ale keď nie je žiadna ponuka a obranca sa dostane pod tlak, jednoducho musí loptu nakopnúť. Vo futbale som už zažil všeličo, aj najlepšie mužstvá občas zahrajú takéto zápasy. Treba sa z chýb poučiť a robiť ďalej. Získali sme len bod a tie stratené treba získať späť v Košiciach.“

Tesne po stretnutí si povedal, že hráči neboli mentálne pripravení. Ako si to myslel?

„Na hráčovi vidíš, keď má čistú hlavu a ja som mal pocit, že hrali so strachom, báli sa niečo urobiť. Ujlaky, Brašeň, Krišto, Straka, už som s nimi dosť dlho na to, aby som videl, či majú čistú hlavu a teraz sa mi zdalo, že nie. Po zápase povedali, že v utorok hrali pohár a preto mali ťažké nohy aj hlavy. Futbal sa hrá hlavou a vždy musia byť pripravení na vrchol mikrocyklu.“

Zo štrnástich zápasov sme až polovicu remizovali. Akoby sme zabudli vyhrávať...

„V prvom rade sa musíme vyvarovať tých blbých chýb, ktoré robíme. Je nenormálne, koľko gólov dostávame po hrubých chybách. Doma Slovan, Trenčín, vonku Trnava, teraz znova. To sú štyri zápasy, v ktorých sme si dali vlastné góly. Keď budeš hrať vzadu na nulu, jeden gól vždy dáš. Ale my darujeme góly a potom sa trápime. Ďalšia vec, v súperovej šestnástke musí byť oveľa väčší dôraz a väčšia túžba dať gól. Presne ako Szarka predvídal a išiel do súboja. Takto súpera donútime k chybám a budeme dávať góly.“

Keď si pozeral záznam, napadlo ťa, že by si niečo urobil inak?

„Viackrát som počul otázku, prečo sme nehrali na dvoch útočníkov. Keď sa pozrieme celkovo na svetový futbal, všetky veľké mužstvá hrajú na jedného hrotového útočníka, ktorého dopĺňajú ďalší ofenzívni hráči. U nás by ho mali dopĺňať Brašeň, Ujlaky a Štepanovský, a tak prakticky hráme na štyroch útočníkov. Keď ale tá podpora z druhej lajny nie je taká, ako má byť, potom to vyzerá, že nemáme útočníka. Už pred zápasom som predpokladal, že súper nebude chcieť hrať otvorený futbal, príde brániť, zhusťovať stred, hrať agresívne a ak nebudeme hrať jednoducho, rýchlo a nebudeme meniť ťažisko hry, tak to bude ťažké. Už v desiatej minúte som mal zlý pocit z toho, aké detské chyby robili skúsení hráči, neboli vo svojej koži, strácali každú loptu, báli sa hrať, báli sa lopty. Podľa vývoja som plánoval v druhom polčase prejsť na dvoch útočníkov, ale nepredpokladal som, že Ujlaky po tých desiatich dňoch, čo nebol s nami, bude na tom tak zle, že ho bude treba v polčase striedať. Druhý polčas sme mali držanie lopty možno 70-30, ale čo z toho? Preto som poslal na ihrisko Antunoviča, aby sme čo najviac lôpt dávali do ohňa. Nakoniec sme z toho dali gól a mali aj druhú šancu, ale Štepanovský netrafil z voleja. Hneď o 40 sekúnd prišla chyba a dostali sme gól. Najviac ma mrzí, že keď so šťastím dáme gól na 1:0 a máme za sebou štyritisíc divákov, také skúsené mužstvo to musí jednoducho ukopať, byť v deviatich-desiatich pod loptou. Potom by Ružomberok nevedel nič vymyslieť, lebo nevie hrať do plných. Taktika bola začať nátlakovo, dať čím skôr gól a keď súper otvorí, hrať našu hru do otvorenej obrany. To sa nám nepodarilo a potom sme sa trápili. Bohužiaľ, sú aj takéto zápasy.“

V týchto dňoch sme v klube privítali nového technického riaditeľa. Ako vnímaš príchod Aljošu Asanovića?

„Keď prídu do klubu ľudia, ktorí nám vedia pomôcť, tak to samozrejme vítam. Rozprávali sme sa s majiteľom, prezidentom a aj s ním o tom, čo bude robiť v klube. Kompetencie máme ujasnené. Jedno je isté, ak chceš vybudovať dobré mužstvom, nemôžeš všetko nechať na poslednú chvíľu a preto sú dôležití takýto ľudia. Bol som aj mimo Slovenska a videl som, ako kluby fungujú inde. Prišiel, aby mi pomohol a keď prídu odborníci, ktorí dokážu pomôcť, to je dobré aj pre mňa. Bude robiť dôležité veci, ako medzinárodný skauting, bude sledovať zápasy, analyzovať súperov, hľadať potenciálnych hráčov do klubu. Aljoša je fachman, keď na niekoho pozrie a povie, že je to zaujímavý hráč, prídeme sa naňho pozrieť ešte raz a môžeme ho angažovať. Toto je dôležité do budúcnosti. Keď som tri-štyri týždne dozadu hovoril s majiteľom, bolo mi povedané, že príde do klubu človek, ktorý bude robiť túto oblasť. Nebude zasahovať do tréningového procesu, za úlohu bude mať veci, ktoré potrebujeme rozvíjať. Vo futbale rozhodujú detaily a to sú práve tie malé detaily, vďaka ktorým sa môžeme zlepšovať.“