Tomu sa povie smola na entú! Tak veľmi sa na tú výnimočnú chvíľu tešil, a tak neslávne sa to skončilo... Pre Jakuba Brašeňa, ktorý priviedol pri krste DAC arény domáci tím na trávnik s kapitánskou páskou na ramene, sa súboj proti Trenčínu skončil už v 37. minúte. Za bezgólového stavu.

Čo sa v inkriminovanom momente zomlelo, čo ho vyradilo z hry? „Po súboji s Kaluom som akosi zle došliapol na pravý členok. Vyvrtlo mi ho. Lekár mi za postrannou čiarou zranenie ošetril. Najskôr som si myslel, že to rozbehám a v hre budem môcť pokračovať ďalej. Ale nešlo to,“ oživil v pamäti nešťastný moment. Po vystriedaní si to nenamieril na dunajskostredskú striedačku, ale rovno do kabín. „Ďalší priebeh zápasu som vôbec nevidel. Sedel som v kabíne, kde mi členok stiahli a ľadovali. To, že sa v zápase niečo deje, som vytušil z reakcií v hľadisku a o najdôležitejších udalostiach ma informoval fyzioterapeut.“

Kalich horkosti vypil až do dna: musel oželieť aj záverečnú klaňačku mužstva, takže si nevychutnal víťazné ovácie priaznivcov DAC. „Škoda, diváci boli skvelí, vytvorili fantastickú kulisu. Nedokážete si predstaviť, ako ma mrzí, že som si atmosféru nemohol vychutnávať so spoluhráčmi. Bol som z toho sklamaný, ale zároveň ma hrial pocit z víťazstva.“

Jakub v pondelok absolvoval vyšetrenie magnetickou rezonanciou. A dúfal, že nepotvrdí poškodenie väzov. V takom prípade by to vyzeralo na dlhšiu pauzu. „Odkedy hrám futbal, zranenia sa mi vždy vyhýbali. V poslednom polroku sa to však začalo dajako kopiť,“ narážal aj na to, že počas prípravy na túto sezónu laboroval s natiahnutými väzmi v kolene.

Výsledky vyšetrenia sa dozvedel až včera predpoludním na ortopédii. A nepotešili ho. „Žiaľ, jeden väz je roztrhnutý, budem musieť na operáciu, čo pre mňa znamená predčasný koniec jesene. Verte, vôbec mi nie je do spevu,“ povedal so smútkom v hlase.

Tento článok bol zverejnený dňa 23.11.2016 v tlačenej verzii denníka Šport, strana 4

Autor: VLADIMÍR KIKUŠ