Ahojte, volám sa Dóri a v najbližších týždňoch vám prinesiem niečo nové. Bude to zopár bleskoviek, nezvyčajných otázok pre hráčov nášho mužstva, pomocou ktorých ich môžete lepšie spoznať. Dnešným hosťom je náš záložník s číslom 11, Vojtech Horváth.

Ahoj! Kto si, čo si a odkiaľ si prišiel?

Volám sa Béla Horváth, mám 30 rokov, som ženatý. Narodil som sa v Dunajskej Strede. Momentálne bývam v Šamoríne. Mám jedného brata, volá sa Csaba a tiež hrá futbal. A čo je najdôležitejšie, v apríli budem oteckom!

Je stred októbra, blíži sa sviatok všetkých svätých. Z tohto slovanského sviatku sa vďaka protestantskej cirkvi vyvinul Halloween. Tieto sviatky majú spoločný dátum, no rozdiel je v ich oslavách. Dušičky, alebo Halloween?

Dušičky a sviatok všetkých svätých je oslava na pamiatku zosnulých. My v týchto dňoch navštevujeme hroby príbuzných, ktoré sú vyzdobené vencami a kvetmi, horia na nich sviečky. Vence a kvety vyjadrujú úctu a uznanie života tých, ktorí už nie sú medzi nami. Halloween je americký sviatok, ktorý mi nikdy nebol blízky.

Halloween sa oslavuje hlavne v západnom svete, predovšetkým medzi deťmi, ktoré oblečené v kostýmoch navštevujú susedov a pýtajú sladkosti. Zažil si niečo podobné v tvojom okolí, alebo vo vašej rodine?

Nie, mám pocit, že na Žitnom ostrove tento sviatok nemá tradíciu, hoci s manželkou sme kedysi boli na jednej Halloween párty.

Halloween je zábavná, zaujímavá oslava, určite by som sa v nej našiel. Ja som za každú srandu. Kostým by závisel od mojej roly.

Mal si ako dieťa kostým na maškarnom plese a vyhral si prípadne nejakú cenu?

Možno tým prekvapím, ale v materskej škôlke som na maškarnom plese nebol oblečený za futbalistu, ale ako kovboj. Spomínam si, že ocko tú hviezdu, ktorá žiarila na mojich kovbojských šatách, vystrihol z alobalu. Mám aj fotku.

Nakoľko uznávaš a sláviš ďalšie sviatky zo západného sveta,  napríklad Valentína?
Amerika je úplne iný svet, ako ten náš. S inou kultúrou, zvykmi, preto tamojší ľudia inak pozerajú na sviatky, inak ich prežívajú. Mne z amerických sviatkov chýba emocionálne pozadie, konkrétne mám na mysli lásku. Skôr je pre nich typický materializmus. Oslava svätého Valentína je sviatok lásky, je to sviatok zaľúbených. Pre mňa je to zvlášť zaujímavý deň, pretože, kým som sa rozhodol na jeden dôležitý krok v mojom živote,  a to popýtať moju ženu o ruku, uplynulo veru veľa rokov. S manželkou tento deň vždy oslávime, pretože  je to sviatok, keď môžeme dať najavo naše city, emócie, ukázať čo k sebe navzájom cítime.

A čo naše sviatky? Keď príde Mikuláš, Ježiško, potom veľkonočný zajačik s vajíčkami... Nájdeš si balíček v čižme a darček pod stromčekom? Chodíš na polievačky vyšibať dievčatá?

December máme väčšinou voľný. Vtedy nie je zhon, žiadny stres, len oddychujem a môžem v kľude prežívať čaro a krásu všetkých sviatkov v kruhu mojich blízkych. Naša rodina oslavuje Mikuláša aj Vianoce. Vianoce sú sviatkom pokoja, lásky a spolupatričnosti. U nás chodí Mikuláš, vyčistené topánky napchá sladkosťami, a Ježiško obdarúva  tých, ktorí si to zaslúžia. Veľká noc už taká obľúbená nie je, hlavne u mladých. Ja si ctím tradície, preto dámy v našej rodine, hlavne moju babku vždy polejem, vyšibem. Pravda, ak nehráme zápas, lebo aj to sa občas stáva. Veď aj futbal je jeden z tých profesií, ktoré sú prítomné aj počas sviatkov. 

Ktorý pocit uprednostňuješ - dávať, alebo dostávať?

Vždy som rád daroval, ale dostať darček je úžasný pocit, najmä keď sa obdarúva z lásky.

Si poverčivý?

Ako katolík môžem vyhlásiť, že nie.

Viem, že rád jazdíš na bicykli. Rekreačne, alebo ako profesionál?

Áno, cyklistika je moje hobby. Nestal som sa profesionálnym cyklistom, pretože môj otec aj brat sú futbalisti a futbal bol pre mňa prvoradý. Možno keby jeden z mojich rodinných príslušníkov bol cyklistom, aj ja by som mal väčšiu šancu stať sa profesionálnom. Šamorín je v blízkosti Dunaja, okolie rieky je prekrásne, terén je vynikajúci pre cykloturistiku. Keď sa zíde naša rodina, často vyrážame na spoločné bicyklovanie. Bohužiaľ, dva bicykle mi už ukradli, preto ma rodičia na tridsiate narodeniny prekvapili novým super bicyklom. Snažím sa naňho dávať veľký pozor.

Je pravdou, že tvoj bicykel je ešte nový, ale ak je potrebné, zvládneš jeho údržbu aj sám? Dávaš pozor na svoje veci? Máš rád poriadok okolo seba?

Oba moje bicykle som dostatočne nepostrážil, , ale zmizli nie z mojej viny. Vychádzajúc z mojej povahy, mám rád poriadok okolo seba a dávam na svoje veci pozor. Keď sa niečo  pokazí, a ak je to možné, pokúsim sa to vlastnoručne opraviť. Ak si niečo naplánujem, rád si to dopredu  podrobne vypracujem a potom sa to snažím zrealizovať. Myslím, že som precízny.

Na akom teréne bicykluješ najradšej? Dávaš prednosť rovinatému alebo kopcovitému terénu? Zvládol by si aj nejakú trasu Tour de France?

Mám rád výzvy, náročné skúšky, z tohto dôvodu by som si vybral ťažší, kopcovitý terén. Súčasne je to pre mňa aj fantastický zážitok. Ako športovec som súťažiaci typ, takže mojim cieľom je vždy a vo všetkom vyhrať. S dobrým a kvalitným bicyklom, vhodnou pripravenosťou by som sám seba rád vyskúšal v nejakých významných pretekoch.

Dostal si lásku k futbalu do vienka pri narodení?

Narodil som sa do futbalovej rodiny a za to, že som si vybral práve tento šport, môžem ďakovať zrejme génom. Otec a aj brat sú futbalisti. Láska k futbalu sa u mňa prejavila už v detstve, v našom panelákovom byte, z čoho mamička nemala veľkú radosť. Keď som bol starší, pod dohľadom brata som už mohol kopať loptu aj v okolí bytovky. Neskôr sme si vytvorili menšie družstvá a hrali sme medzi sebou tvrdé zápasy. Ešte aj kosenie trávy sme si sami zabezpečili, aby sme mali vhodné podmienky k dobrému futbalu.

Čo bol tvoj prvý úspech vo futbale?

Spomenul by som podpísanie mojej prvej zmluvy. Ako 17-ročný chalan som stal členom Interu Bratislava. Človek v tomto veku ešte nevie posúdiť, čo naňho čaká, koľko odriekania, ale aj radosti tento šport prináša. Preto je dobré mať pri sebe niekoho, kto pomáha a mojou oporou bola rodina, najmä mamička. Vždy som sa na ňu mohol spoľahnúť, hoci pre ňu to nebolo vždy jednoduché, pretože sa musela starať o troch futbalistov. Dnes sa ako šťastná babička stará o svoju vnučku, dcéru môjho brata. Čo považujem za svoj najväčší úspech? Určite to, že môj sen sa stal realitou, a moje hobby je aj mojou prácou, ktorú môžem robiť každý deň.

Bolo také obdobie, alebo moment v tvojom živote, keď si rozmýšľal nad tým, že to vzdáš?  

V puberte sa neraz stalo, že som sa tiež túžil zabávať, ale keďže ďalší deň ma čakal zápas, musel som sa prispôsobiť. Ale tak naozaj som to vzdať nikdy nechcel. Považujem sa za ambiciózneho človeka a ako bojovník idem za svojimi cieľmi.

Futbal a cyklistika sú letné športy. Akú úlohu majú zimné športy v tvojom živote?

Dalo by sa povedať, že žiadnu. Korčuľovanie ani lyžovanie nevymysleli pre mňa. Z môjho detstva tieto športy vypadli. Pravdepodobne preto, lebo ma ani nepriťahovali a do dnešného dňa mi nechýbajú. Rád však staviam snehuliakov. Keď je dostatok snehu, svoju manželku vždy rád prekvapením a z roka na rok staviam čoraz väčších snehuliakov. Milujem každé ročné obdobie, ale ako letné dieťa mám najradšej určite leto.

Máš rád vtipy? Aj teraz by si nejaký vedel povedať?

Samozrejme, ale nie som ani super vtipkár, ani si ich nedokážem zapamätať. Radšej sa zabávam v príjemnej a veselej spoločnosti, kde aj ja rád vtipkujem. Z mužstva často chodíme von s Ottim Szabóm, Peťom Struhárom a Gabim Strakom, a snažíme sa tráviť čas v dobrej nálade.

Spomínaš si na nejakú veselú historku z detstva?

Naši rodičia nás vždy chránili pred petardami. Pamätám si na jeden Silvester, kedy sme otca konečne nahovorili na zapálenie petardy. Výsledok bol, že otec nezapálenú petardu od strachu vyhodil z balkóna a utekal do izby. Vtedy nám to pripadalo veľmi smiešne, bola to veľká sranda.

Keď už spomínaš Silvestra, viete kde a ako ho budete stráviť v tomto roku?

Minuloročný Silvester bol náš prvý manželský, a to bol dôvod, aby sme ho strávili spolu v našom novom byte v Šamoríne. Ešte neviem, ako a kde to bude tento rok. Pre nás športovcov je to obdobie, v ktorom sa konečne môžeme zabávať aj my.

.
Aký je tvoj hudobný vkus?

Pred zápasom počúvam radšej tvrdšiu, rýchlejšiu muziku, kým doma dávam prednosť romantickým skladbám, slaďákom. Hudba dokáže vo veľkej miere ovplyvniť moju náladu, takže to, čo počúvam, záleží od aktuálnej nálady.

Čo myslíš, prečo by mali ženy chodiť na futbal?

Hoci futbal je mužský šport, ale ako muž nedokáže byť bez ženy a žena bez muža, tak ani futbal by nemal byť bez žien. Moja manželka a veľa ďalších žien chodia na futbal, lebo futbal zbližuje ľudí.

Dnešnú štafetu ti odovzdáva Peter Struhár a pýta sa: Je pravda, že keď si robil skúšky v autoškole, skúšajúci ťa radšej prepustili, len aby sa už s tebou nemuseli trápiť? Odporúča ti vylepiť si na auto značku „Z”.

Vďaka Peťovi za otázky a aj za návrh. Jazdiť som sa učil ešte na Felícii a som pokojný, precízny šofér, ktorý si vychutnáva každý okamih jazdenia. Ale aj ja som už párkrát platil za drobné priestupky.