Vážený fanúšik DAC,

pred niekoľkými desiatkami rokov patrilo medzi najobľúbenejšie pokriky z tribún „akkor is csak DAC!“ („aj tak len DAC“), ktorým sme fandili nášmu tímu. Výsledkom tejto odhodlanosti a zanietenosti je aj to, že po piatich mesiacoch budeme hrať znovu na domácej pôde. V dôsledku našej odvahy sa nám naplnil sen o vlastnom štadióne, a v spolupráci s miestnou projekčnou kanceláriou, ktorého zamestnanci sú mimochodom ozajstnými fanúšikmi DAC-u, sme navrhli stavbu, ktorá v sebe nosí duch klubu. Kotol, v ktorom energia prúdiaca na ihrisko od divákov ešte zosilnie a dostane sa pod kožu každého nášho hráča. Vôľa po víťazstve, ktorá charakterizuje náš klub, dostáva teraz aj materiálny charakter.

Ešte nie sme na konci našej cesty, postavili sme len polovicu budúceho štadióna, ale už teraz cítiť tú silu, ktorá bude z arény sálať. Vysnívali sme si štadión, ktorý - nie rozmermi, ale funkcionalitou - môže súperiť s modernými európskymi štadiónmi. Našim cieľom je vybudovanie takého klubu, ktorý bude schopný zapojiť sa do európskeho futbalového života a byť jeho rovnocennou súčasťou. V prípade, ak budeme úspešní aj vo výchove mládeže, máme reálnu šancu tlieskať na našom štadióne hráčom z nášho mesta a regiónu.

Všetko to, čo od zajtra začneme užívať, by sa nemohlo zrealizovať bez práce skvelého tímu šikovných ľudí, ktorých charakterizuje hlavne odhodlanosť. Hoci oficiálne otvorenie bude až v budúcom roku, zajtra sa po búrlivom päťmesačnom putovaní vrátime do vlastného domova. Touto cestou by som sa rád poďakoval ľudom, ktorí v posledných mesiacoch denno-denne žili s procesom výstavby štadióna. V prvom rade to boli Bernadett Csápai, Marek Hajdú, Tibor Tóth a Tibor Bugár, ktorí spolu s investorom zápasili počas rôznych konaní v súvislosti s povoleniami a dennodenne viedli heroický boj za dosiahnutie nášho cieľa. Veľká vďaka patrí aj kolegom z projekčnej kancelárie Adif, v prvom rade Csabovi Ambrusovi a Ladislavovi Almásimu, ktorí s odhodlanosťou a tvrdohlavosťou pracovali na každom dielci mozaiky štadióna. Zaslúžia si rešpekt za to, s akou pokorou skúmali iné štadióny postavené za posledné roky a hľadali možnosti, čo a ako z videného by mohlo byť zrealizované u nás na Žitnom ostrove. Rád by som sa poďakoval spoločnosti AVA-stav a jej zamestnancom, ako aj jednotlivým dodávateľom za ich obetavú prácu, ktorí vo dne v noci bojovali s časom a s okolnosťami. Motto stavbyvedúceho Ervina Gányovicsa „nič nie je nemožné, len ľudia sú neschopní“, by si mohlo osvojiť viacero ďalších firiem. Poďakovanie patrí aj spoločnosti B&B Plus, ktorá nepoznala nemožné, pendlujúc medzi akadémiou a štadiónom.

Ďakujeme aj vedeniu mesta Dunajská Streda, zamestnancom mestského úradu, ktorí boli ako správni lokálpatrioti veľmi nápomocní, aj za rôznych nezvyčajných okolností. Touto cestou sa ospravedlňujeme za vytrvalé podávanie žiadostí, ale veríme, že zajtrajšie otvorenie štadióna aj ich naplní príjemným pocitom z tvrdo vykonanej práce. Rovnako veľké ďakujem patrí aj pracovníkom ostatných úradov, ktorých sme denne obťažovali rôznymi prosbami a želaniami, a ktorí - dohliadajúc na dodržanie všetkých predpisov - urobili všetko pre to, aby vyhoveli našim požiadavkám a včas vydali všetky potrebné povolenia. Takisto by som sa rád poďakoval každému, koho som menovite nespomenul, ale podieľal sa na zrealizovaní stavby štadióna.

Zajtra ešte nebude všetko dokonalé, keďže sa nedalo všetko na stihnúť na sto percent. Sľubujeme však, že na nasledujúce zápasy sa bude všetko postupne zdokonaľovať. Prosíme vás o trpezlivosť a zhovievavosť v prípade menších nepríjemností, na ktoré by ste mohli počas zajtrajšieho zápasu natrafiť. Naši pracovníci vám budú počas celého večera k dispozícií a preto sa neváhajte na nich obrátiť s akýmkoľvek dotazom či problémom.

Oszkár Világi