Otti, od úvodu sezóny laboruješ so zranením. O čo ide a dokedy ešte budeš chýbať?

„Už dlhšie ma trápi členok, bohužiaľ s tým neviem nič urobiť. Predtým som hrával a trénoval len vďaka liekom proti bolesti. Podľa diagnózy musí členok odpočívať. Absolvujem liečenie, ktoré zahŕňa injekcie a olejovú terapiu. Celé to trvá zhruba pol roka, takže do tréningového procesu sa budem môcť plnohodnotne zapojiť až v januári. Do tej doby môžem nohu zaťažovať len postupne.“

Aké cvičenia môžeš momentálne vykonávať?

„Týždenne dvakrát trénujem s mužstvom, čo je v tejto chvíli maximum. O mesiac môžem frekvenciu zvýšiť na tri, a tak ďalej. Popritom robím v posilňovni cvičenia, ktoré ma udržiavajú v rytme a vďaka ktorým držím krok so spoluhráčmi.“

Do zápasov teda môžeš zasiahnuť až na jar. Aj teraz pociťuješ bolesť?

„Áno, je to tak. Sú dni, keď ma to bolí, inokedy nie. Najväčší problém je, že sa to ťažko predvída.“

Ako hodnotíš výkony mužstva v novej sezóne?

„Napriek zraneniu som súčasťou tímu a dobré výsledky ma neprekvapili. Kvalita nám nechýbala ani predtým, navyše pred novou sezónou bolo mužstvo vhodne doplnené hráčmi, ktorí veľmi dobre zapadli do kolektívu. Nie sú len do počtu, ale najmä priniesli kvalitu. Vďaka tomu sme viac komplexní a na ihrisku sa prejavujú veci, ktoré sa tréner už pomaly rok snaží do nás dostať. V minulom polroku sa to ešte neprejavilo, hoci sme očakávali opak. Potrebovali sme trochu času, ten teraz nadišiel. Otázne je už len, ako to bude fungovať dlhodobo. Ale myslím si, že sme na správnej ceste. Vždy som hovoril, že dopredu treba ísť pomaly, krok za krokom. Kráčame správnym smerom, ideme nahor, a to je najdôležitejšie.“

Okrem tréningov ťa zamestnáva aj pozícia pokladníka tímu. Mali sme viacerých novicov, strelili sme hodne gólov, dokonca Szarka strelil štyri v jednom zápase. Máš s tým teraz viac práce ako v minulosti?

„Je to náročná úloha, pretože neraz ’zošediviem’, kým vyzbieram všetky dlhy. Poviem to tak, že bitka ešte nebola, ale je to neustály boj (smiech). Niekto musí urobiť aj túto špinavú prácu, u nás je to na mne.“

Znamenali štyri góly Szarku proti Podbrezovej doteraz najdrahší príspevok do spoločnej kasy?

„Najdrahšie je prískočné. Noví hráči po podpise zmluvy pekne ‘zacvakajú‘. Alebo tí, čo meškajú na tréning. Ákos to nemá za trest, pretože streliť štyri góly nie je každodenná vec a prispieť za to do kasy musí byť predsa radosť. Nech aj my ostatní cítime niečo z tej štvorgólovej radosti, a nech si za to niečo kúpime (smiech). Za toto človek rád zaplatí. Naopak, nerád vyberám pokuty za meškanie, prípadne vynechaný tréning. Pravidlá sú však na to, aby sa dodržiavali.“

V minulosti si spomínal, že po ukončení hráčskej kariéry sa chceš venovať športovej rehabilitácii. Kedy otváraš rehabilitačné stredisko nesúce tvoje meno?

„K oficiálnemu otvoreniu chýbajú ešte niektoré povolenia. Ale veľmi rád by som už odovzdával svoje skúsenosti a pomáhal ľuďom, ktorí majú problémy. Pustím sa do toho hneď, ako prídu povolenia. Momentálne čakám už len na zopár papierov a keď ich obdržím, otvorím centrum.“