V priebehu stretnutia sme si vypracovali dosť príležitostí na skórovanie. Jednu z najväčších spálil v 89. minúte Pavol Jurčo. Desať minút predtým strelil svoj druhý gól v sezóne, ale po zápase rezonovala najmä spálená tutovka zo záveru. „Také šance sa musia jednoznačne premeniť. Trafil som to úplne zle, moja chyba. Škoda, prišli sme do Senice niečo uhrať a mohli sme mať aspoň bodík. Veľmi ma to mrzí. V závere sme sa chytili a mali sme viaceré príležitosti. Fanúšikovia boli opäť fantastickí, verím, že už ďalší zápas ich potešíme.“ Pri svojom góle preukázal skvelý výber miesta a zužitkoval výbornú prácu mladého Černáka: „Rolo výborne prešiel zo strany, ja som si našiel voľný priestor a doklepol loptu. Presúvali sa tam brankár aj obranca, ale videl som voľné miesto pri žrdi a usmernil som ju tam.“ Čo naznačil senický zápas pred náročným týždňom s pohárovým aj ligovým súbojom? „Musíme si to dôkladne rozobrať. Chýbal väčší pohyb, tréner nám povie čo bolo zlé, a z toho sa treba poučiť. Pripravíme sa najskôr na pohár, až potom na Myjavu. Do každého zápasu ideme s tým, že chceme vyhrať.“

Jakub Brašeň mal v stretnutí dvakrát blízko ku gólu. V 26. min po skvelom Turňovom centri poza obranu hlavičkoval z čistej pozície, mieril však do náručia brankára Šullu. No a ozajstnú tutovku mal na kopačke v 67. min, keď Straka predviedol sólo, z pravej strany mu poslal loptu pred odkrytú bránu a Jakub z pár krokov trafil žrď! „Mal som dať gól a bol by to úplne iný zápas,“ sypal si po konečnom hvizde popol na hlavu. „Domáci nás ničím neprekvapili, pripravili sme sa na nich dobre. Bohužiaľ, sú aj takéto zápasy. Nemôžeme dostať gól v poslednej minúte pred prestávkou, no a treba premeniť šance, aké sme mali v druhom polčase. Inak nemôžeme myslieť na bodový zisk.“ Prečo bol taký rozdiel medzi výkonom v prvej a druhej časti hry? „Cez polčas tréner kúsok zvýšil hlas, troška sme sa prebudili. Škoda toho druhého inkasovaného gólu. Ako som vravel, keby som dal gól, je to úplne iný zápas.“

19-ročný Mário Tóth nastúpil opäť v základnej zostave a s Petrom Struhárom odohrali spolu v strede obrany tretí celý zápas. Ako bol spokojný so svojím výkonom? „Prvý polčas som neskoršie dostupoval, ale snažil som sa postupne do toho dostať. Cez polčas sme si k tomu v kabíne povedali niečo, zlepšili sme hru a aj mne sa hralo lepšie. Mal som šancu dať kontaktný gól, mrzí ma, že to nevyšlo. Ale treba dať hlavu hore a v ďalšom zápase sa to pokúsime odčiniť.“ Moment z 88. min volal po góle v senickej sieti. „Struhár hlavičkoval, Šulla to vyrazil pred seba a ja som loptu zbadal v poslednej chvíli, až keď sa obranca uhol. Nestihol som zareagovať, trafilo ma to rovno do stehna.“ Mário má za sebou ďalšiu cennú skúsenosť, tentoraz si meral sily s hráčmi, ktorí tvoria jedno z najlepších ofenzívnych zoskupení vo Fortuna lige. „Som rád, že dostávam šancu, snažím sa to trénerovi odplácať výkonmi na ihrisku. Je to ťažké, ale veľa mi pomáhajú spoluhráči. Peťo Struhár je skúsený hráč, výborne sa mi s ním hrá. Usmerňuje ma a ja sa pri ňom snažím tiež dirigovať ostatných, aby sme boli vzadu kompaktní. Zozadu to veľmi dobre organizuje Penksa, a sprava s Matem Turňom dirigujeme hráčov na čiare. Učím sa s každým hráčom komunikovať a strážiť si svoje priestory.“ Má popri tom v priebehu zápasov čas vnímať aj fanúšikov? „Áno, a diváci boli znova výborní. Atmosféra je od prvého zápasu neskutočná, či hráme doma alebo vonku. Stoja pri nás aj keď prehráme, čo je nesmierne dôležité a ceníme si to.“ Pred nami je anglický týždeň s dvoma súťažnými zápasmi priebehu štyroch dní, čo je pre mladého obrancu znova niečo nové. V stredu nás čaká pohárový zápas so súperom zo 4. ligy. „Vôbec nepozeráme, že je to štvrtoligové mužstvo. Je to pohár, aj v ňom je naším cieľom ísť od zápasu k zápasu. Chceme vyhrať a postúpiť, potom sa môžeme sústrediť na Myjavu. Teraz pôjdeme stopercentne koncentrovaní do Domaniže.“

Po niečo vyše hodine priniesol oživenie do našej hry striedajúci Gábor Straka. Pár sekúnd po príchode nahral do čistej šance Brašeňovi. „Tréner ma poslal na ihrisko s tým, aby som zrýchlil hru. Začali sme hrať na jeden-dva dotyky, viac sme využívali krídla, a hneď to bolo cítiť. Podľa šancí sme mohli získať aspoň bod. Škoda, že sme sa prebudili až za nepriaznivého stavu. Toto je choroba stredoeurópskeho futbalu, naháňame výsledok a vtedy začneme hrať vabank. V Ružomberku som mal šancu zvýšiť na 2:0, dnes sme mali tiež dosť nevyužitých príležitostí. Škoda, takto zbytočne strácame body. Pozitívne je, že si dokážeme šance vypracovať, a nie po náhodných akciách a štandardkách, ale po pekných, vypracovaných kombináciách. Len ich treba začať premieňať, lebo okrem Slovana, Trnavy, Žiliny a Trenčína sú mužstvá vyrovnané, v zápasoch rozhodujú maličkosti.“