Úvod nám vyšiel na výbornú, už v 6. minúte sme išli do vedenia gólom Erika Ujlakyho. Predchádzal mu dlhý center Szabóa na hranicu šestnástky, kde loptu hlavou predĺžil Jurčo a nabiehajúci krajný záložník s číslom 8 ju v páde pravačkou poslal k vzdialenejšej žrdi. Pre Ujlakyho to bol prvý presný zásah v sezóne a nadviazal ním na tri z jari. „Musím sa priznať, ani som nevedel, že tam lopta spadla a či sa mám tešiť. Skočil som do centra a nastavil nohu, obranca stál predo mnou a nevidel som smer lopty. Ale keď som zbadal, ako chalani utekali za mnou, tak som sa začal tiež tešiť,“ hovorí strelec úvodného gólu. „Prvý je vždy dôležitý. Škoda, že Roman Sabler nevyužil šancu na 2:0, mohlo to byť ešte kľudnejšie. Košičania nás potom chvíľami zatlačili.“ Podobne ako v Ružomberku, aj tentoraz boli v našej hre hluché chvíle, na čo sme doplatili vyrovnávajúcim gólom. „Uvedomujeme si, že sa ešte potrebujeme viac zohrať, lebo nám viazla kombinácia. Vyhrávali sme, prišli aj ďalšie šance, ale potom akoby sme vypadli z rytmu a po inkasovanom góle sme sa začali strachovať o výsledok.“ Polčasový hvizd prišiel vhod, po prestávke sme už súpera predčili po všetkých stránkach. Strely na bránu v druhej 45-minútovke vyzneli 8:2 v náš prospech. „Áno, druhý polčas sme už boli lepší a podarilo sa nám streliť dva góly. Vo skvelej atmosfére sme potešili divákov aj seba,“ pridal Erik svoj pohľad na zápas.

Pavol Penksa bol v prvých troch kolách výraznou oporou, a platilo to aj v sobotu proti Košiciam. Aj keď tentoraz sa jednému zaváhaniu nevyhol - pri vyrovnávajúcom góle Erika Pačindu v 41. minúte mu lopta prešla pomedzi nohy. „Taký je futbal. Ja som neskôr zareagoval, alebo som už možno mal v hlave, ako budem vykopávať na našich útočníkov. Ale pánboh zaplať, že som ho nedostal s Trnavou a z toho zápasu máme bod. Teraz som dostal lacný gól, ale dali sme tri. Radšej takýto výsledok, než by som vychytal nulu a len remizujeme 0:0. Takže radšej mať tri body, ako udržať čisté konto. Košice ťahali nepriaznivú šnúru a aj my sme chceli konečne vyhrať, hlavne pred domácim publikom. Vyšlo to a sme veľmi radi,“ pridala svoj pohľad naša jednotka medzi žrďami. Po víťazstve sa zaiste ľahšie zabudne na takýto inkasovaný gól. „Ja naňho nezabudnem, poučím sa z toho a to je podstatné. Takéto góly sa stávajú aj väčším brankárom ako som ja. Teší ma, že chlapci zabojovali a vyhrali sme. Takisto som veľmi rád, že gól dal aj Pali Jurčo, môj veľmi dobrý kamarát z detstva. Myslím si, že sme hrali veľmi dobre a ďakujem chlapcom, že ťaháme jeden za druhého.“

Druhý gól nášho mužstva a aj svoj vlastný v sezóne strelil 18-ročný útočník Roman Sabler. Mohol prísť aj oveľa skôr, ako v 48. minúte. Krátko po Ujlakyho vedúcej trefe totiž dostal výbornú prihrávku od Horvátha a ocitol sa sám pred Ružinským. Snažil sa ho ľavačkou obstreliť po zemi, padajúceho košického brankára však trafil do nohy. Čo nevyšlo v 9. minúte, podarilo sa v úvode druhého polčasu. Szabó mu nahral medzi dvojicu obrancov, Roman si loptu pravačkou spracoval a ľavou nohou z prvej namieril po ľavej ruke brankára. A mohol aj na domácom štadióne ukázať málo vídanú gólovú oslavu - podobne ako v Ružomberku, hodil sa na zem a spravil tri kľuky. „U nikoho som to predtým nevidel, tak som si vymyslel originálny spôsob oslavy,“ usmieval sa náš najmladší strelec. A čo tak vyskúšať salto, ktoré sme od nášho hráča naposledy videli hádam pred vyše dvoma desaťročiami, keď ich hádzal Tibor Jančula. „V tom vidím problém, lebo už som to skúšal a moc mi to nešlo... Kľuky robím každý deň, pri tých sa určite nezraním. Hlavne, aby som mal dôvod ich robiť,“ dodal po sobote dvojgólový Sabler.

Štyri minúty pred koncom dal definitívnu pečať výsledku Pavol Jurčo a prelomil tak čakanie na prvý gól v žlto-modrom. Možností na jeho strelenie mal počas zápasu dosť a v jeho prípade platilo - to najlepšie na koniec. „Mal som nejaké príležitosti, nevyšlo to, ale snažil som sa tlačiť do koncovky a nakoniec to prišlo. Veril som, že príde ďalšia šanca a skúsim ju premeniť. Podarilo sa a tešia ma tri body,“ glosoval po stretnutí 28-ročný útočník hosťujúci zo Žiliny. Jurčo dotlačil do siete loptu po Horváthovom centri, ktorý od vzdialenejšej žrde vrátil pred bránu Tóth. Bol to preňho prvoligový gól s číslom 26, dosiahol ho v 136. stretnutí. Komu venoval prvý presný zásah v nových farbách? „Jednoznačne manželke, našej malej a celej rodine.“ Zápas proti svojmu bývalému mužstvu hodnotil nasledovne: „Skomplikovali sme si to, veď už na začiatku sme mohli vyhrávať o dva góly. Potom síce Košičania vyrovnali, ale naše víťazstvo je zaslúžené. Kulisa bola fantastická, to je radosť hrať pred takými divákmi.“