Vasilij Rac sa narodil v Podkarpatskej Rusi (25. marca 1961), plynule hovorí po maďarsky. Sovietsky zväz reprezentoval 47-krát, získal s ním striebro na ME 1988 a zúčastnil sa MS 1986 a 1990. Podstatnú časť kariéry strávil v Dyname Kyjev, v jeho drese sa podieľal na zisku štyroch majstrovských titulov a rovnakom počte pohárových triumfov, v roku 1986 vyhral Pohár víťazov pohárov. Neskôr pôsobil v Espanyole Barcelona a v sezóne 1991/92 oslavoval maďarský titul s Ferencvárosom Budapešť.

Čo priviedlo celosvetovo uznávaného futbalistu do Dunajskej Stredy?

„Približne pred týždňom mi zavolal Csaba László s tým, že by bol rád, keby som prišiel do Dunajskej Stredy a pozrel si tunajšiu infraštruktúru, akadémiu, celkový futbalový život. Chcel, aby som videl, akým smerom sa klub rozvíja a porozprávali sa o prípadnej spolupráci. Prišiel som teda a prezreli sme si akadémiu. Videl som ich už zopár aj na Ukrajine - vrátane akadémie Dynama Kyjev, Šachtaru Doneck či Dnepropetrovska, ale ani keby sme dali tieto tri akadémie dokopy, ani sa len nepribližujú tunajšej. Už v roku 2018 sa akadémia DAC-u môže stať jednou z najväčších v strednej a východnej Európe. Hlboko sa klaniam pred tým, ako vedenie, mesto a jeho obyvatelia milujú futbal. Čoskoro bude hotový nový štadión aj akadémia, ľudia tak budú mať možnosť prostredníctvom futbalu zažiť zábavu vysokej úrovne. Niečo také dokáže vytvoriť len výnimočný človek. Pri pohľade na súčasnosť a rastúcu infraštruktúru si myslím, že by tu mali prichádzať z každej kategórie len tí najlepší a všetci musia precítiť, že je pre nich česť byť súčasťou tohto klubu. Som presvedčený, že pri takomto prístupe bude dunajskostredský futbal určite napredovať.”

Odkedy sa poznáte s naším trénerom a aký je vzťah medzi vami?

„V kontakte sme boli už počas jeho pôsobenia vo Ferencvárosi, alebo pri litovskej reprezentácii či škótskom Hearts. Potom, ako bol v Škótsku zvolený za trénera roka mi povedal, že mal viacero ponúk od ruských klubov. Vtedy sa ma opýtal, či by som s ním nešiel do Ruska, pretože len vtedy prijme ich ponuku. Poznajúc jeho charizmu a lásku k futbalu som hneď povedal áno. Nakoniec to ale s tým prestupom do Ruska nevyšlo a on si vybral reprezentáciu Litvy. V kontakte sme však zostali aj naďalej.”

Dá sa teda povedať, že s Csabom Lászlóm ste v kamarátskom vzťahu?

 „Áno, obidvaja máme maďarskú národnosť, s tým rozdielom, že ja pochádzam zo Zakarpatska. Máme podobné postoje, mentalitu a rozmýšľanie. Rovnakým spôsobom vidíme niektoré veci, čo dobre dokumentuje aj príklad Ferencvárosu, kde sme obaja pôsobili ako tréneri, ja navyše aj ako hráč. Keď sme sa rozprávali o tamojšej situácii, videl to rovnako - nič nového pod slnkom.”

Začiatkom roka 1982 sa hral v Dunajskej Strede prípravný zápas DAC-Dynamo Kyjev. Vy ste boli od roku 1981 hráčom Dynama, v zostave spomínaného stretnutia však vaše meno nefiguruje. Boli ste vtedy v Dunajskej Strede?

„Nebol som, ale dôvod si už nepamätám. Možno som bol v tom čase v niektorej mládežníckej reprezentácii. Prvýkrát som u vás a úprimne hovorím, veľmi ma prekvapilo, čo som v meste videl. Ešte z čias Československa som si myslel, že Česi sú na tom ekonomicky podstatne lepšie, no keď som si prezrel celé mesto, tak som sa príjemne mýlil. Vyrástlo tu veľa nových domov a prostredie je pekné, upravené. Premýšľal som, že azda blízkosť Viedne spôsobila, že ľudia sa cítia byť viac súčasťou západu. To je fajn, pretože aj ja sa cítim byť viac Západoeurópanom, hoci som žil v Sovietskom zväze. ”

V sobotu ste navštívili stretnutia devätnástky a juniorky, kým v nedeľu ste boli svedkom posledného domáceho stretnutia nášho A-mužstva v sezóne. Poďme po poriadku. Ako ste videli súboj starších dorastencov s Košicami?

„Od prvej minúty bol viditeľný výrazný rozdiel medzi mužstvami. Musím priznať, že najprv som si myslel, že domáce mužstvo nastúpilo v žltých dresoch, lenže hneď po góle som si uvedomil, že hrajú v bielom prevedení. Stretnutie sa mi páčilo a najviac na mňa zapôsobilo, že DAC hral od začiatku až do konca organizovane, a to aj v čase, keď už vysoko vyhrával. Hráči výborne držali loptu, využívali šírku ihriska, hrali moderný futbal - presne vedeli, čo majú na ihrisku robiť. Vylúčenie ešte viac uľahčilo úlohu domáceho celku, ale treba povedať, že rozdiel v kvalite bol viditeľný už aj predtým.”

O pá hodín ste mohli mať „déjá vu”, pretože aj B-mužstvo vyhralo nad posledným tímom tabuľky 5:0…

„Aj v tomto prípade som bol pozitívne prekvapený, pretože som videl rovnaký prístup k stretnutiu. Tu však nebol až taký rozdiel medzi mužstvami, súper hral dobre, dokázal podržať loptu. Ani po inkasovaných góloch sa nevzdal. DAC využil svoje príležitosti a strelil pekné góly. Celkovo mali domáci viac príležitostí, ukázali väčšiu chuť po víťazstve a ani sa nečudujem, že mužstvo prišlo podporiť také početné obecenstvo, pretože futbal sa hrá pre divákov. V Ukrajine nechodí na zápasy veľa divákov, pretože sú nudné. Aj ja si radšej pozriem nejaký európsky futbal v televízii. Tu sa hralo vo vysokom tempe od prvej do poslednej minúty. Vo futbale je najdôležitejší prístup. A ak sú navyše na ihrisku aj nadpriemerní hráči, tak je to ešte zaujímavejšie.”

A-mužstvo remizovalo v jednom z kľúčových stretnutí jari. Ako ste videli tento súboj?

„V mužstve hostí hrá veľa skúsených futbalistov, čo sa v zápase prejavilo. Poznali svoje úlohy, remíza im vyhovovala. V drese DAC-u dostalo príležitosť viacero mladších hráčov, no bolo tam aj niekoľko slabších výkonov. Pre mladých musí byť výzvou pokračovať v úspešnej sérii a bojovať o Európu. To by bol významný krok aj pre majiteľa, zároveň výborná spätná reakcia na to, že s klubom pracuje správne. Tento tlak bol citeľný. Myslím si, že keby zápas nemal takú dôležitosť, DAC by sa od prvej minúty pustil do svojho súpera. Išlo však o veľa, DAC hral preto opatrnejšie, kým súper sa spoliehal na nebezpečné kontry. Ak by sa im nejaká vydarila, bolo by veľmi náročné zvrátiť vývoj proti tak skúsenému mužstvu. Hostia dobre držali loptu, často padali a zvíjali sa od bolesti. Nemám rád tieto taktické ťahy. Myslím si, že aj rozhodca mal byť na nich prísnejší. Po prvom góle sa mi uľavilo. Bol to pekný zásah, po vynikajúcej práci útočníka. Po pár minútach však súper z náhodného gólu vyrovnal, podľa priebehu absolútne nezaslúžene. V druhom polčase sa DAC-u opäť podarilo dostať do vedenia a vtedy som veril, že by mohli ešte troška pridať a streliť aj tretí gól. Lenže súper opäť vyrovnal, čo bolo opäť nespravodlivé. Druhý gól DAC-u sa zrodil po vedomej, peknej akcii, zatiaľ čo súperov gól padol s prispením poriadnej dávky šťasteny. Odrazená lopta od žrde sa dostala priamo k súperovmu útočníkovi. To je jednoducho smola, ktorá uberá množstvo psychickej energie. Hosťujúcemu celku sa podaril udržať tento priaznivý výsledok až do konca. Celkovo sa hráči snažili, robili čo mohli, ale v strede poľa spravili priveľa chýb. Aj som sa bál, aby v závere nedal súper tretí gól. Takto sa aspoň podarilo udržať sériu bez prehry, aj keď šanca na európske poháre značne poklesla. Diváci videli a cítili, že futbalisti spravili všetko pre víťazstvo a hráčom po stretnutí zatlieskali.”

Čo hovoríte na rastúci štadión a atmosféru v ňom?

„Bola veľmi dobrá. Na zápase som bol aj s manželkou, ktorá ešte nikdy nebola na zápase v zahraničí - hlavne nie na takom krásnom štadióne. Doteraz bola len v kyjevskom stotisícovom koloseu. Fandila domácim, až sa spotila, prežívala každú minútu. Povedala mi: ’Dobre, že nie si trénerom a ani ním nebudeš, pretože ten stres je neznesiteľný!’. Prikývol som, ani by som ním nechcel byť, pretože keď sme takí nervózni na tribúne, ani si neviem predstaviť, čo môže prežívať Csaba na lavičke. Jasne, preskákal už toho dosť. Ale je to veľmi náročná práca. Atmosféra bola fantastická a som si istý, že ak bude mužstvo hrať dobre, po dokončení štadióna naň môže chodiť pokojne aj dvanásťtisíc divákov.”

Za vašej aktívnej kariéry bol československý a maďarský futbal vysoko hodnotený aj na medzinárodnej scéne. Čo si myslíte o súčasnej maďarskej a slovenskej reprezentácii?

„V časoch Sovietskeho zväzu bol československý futbal na vysokej úrovni, s množstvom kvalitných futbalistov, ktorí hrali v dobrých kluboch. Po rozdelení Československa bol silnejší český výber, ale ak si pozrieme kvalifikačné zápasy či turnaje, vidíme, že aj maďarský futbal napreduje. V prvom rade je to vďaka súčasnej vláde, ktorá sa aktívne podieľa na napredovaní maďarského futbalu, podporuje mužstvá, ktoré hrajú v prvej, druhej, ale aj v tretej lige. Financuje kluby len v prípade, ak v ňom hrajú mladí domáci futbalisti namiesto zahraničných. Páči sa mi aj to, že sa stavajú štadióny. Treba ale dodať, že slovenskí futbalisti sú na tom lepšie fyzicky. Maďarská reprezentácia príjemne prekvapila na vlaňajších ME kde bolo vidieť, že fyzicky zameraný tréner Storck a jeho predchodca Pál Dárdai futbalistov veľmi dobre pripravili, podarilo sa im vštiepiť vlastnú filozofiu. Šéf zväzu Csányi verí Storckovi a preto mu dal voľnú ruku. To je veľmi pozitívne, lenže na klubovej úrovni tempo, bojovnosť a chcenie zaostávajú za Slovenskom. Ak sa aj slovenská vláda v budúcnosti odhodlá k takej podpore futbalu ako je to v Maďarsku, aj vaša súťaž bude stále napredovať.”

Kde žijete a s čím sa v súčasnosti zaoberáte?

„Už viac ako dvadsaťpäť rokov zastupujem jeden ukrajinský podnik v Maďarsku. Okrem toho pravidelne chodím medzi starých pánov Dynama Kyjev. Občas niektorým mužstvám ponúknem zopár hráčov. Nie som viazaný a ani nechcem byť. Naposledy som bol trénerom pred štyrmi rokmi, ale už mi nechýbajú tie nervy. Navyše, v ukrajinskej lige je momentálne veľmi zlá atmosféra. Problémy krajiny sú dobre známe, hoci v Zakarpatsku ich našťastie nie je až tak cítiť, ako v Donecku alebo v Luhanskej oblasti. Súčasná situácia má výrazný vplyv aj na ukrajinský futbal, pretože nedávno sme mali štyri-päť mužstiev, ktoré sa dokázali presadiť aj v Európe, konkurovali najlepším európskym mužstvám. Začiatkom vojny však napríklad zanikol pravidelný účastník Európskej ligy Metalist Charkov, Dnepropetrovsk, ktorý ešte nedávno hral finále Európskej ligy, hlási bankrot. Situácia nie je ružová ani v Dyname Kyjev, chýbajú peniaze od sponzorov. U klubov, ktoré pôsobia v lige, nie je isté, či ju dokončia, respektíve nikto nevie, či v nej budú môcť pokračovať aj v nasledujúcej sezóne. Kvalitnejší hráči na Ukrajinu neprídu, v kluboch boli znížené platy. Ukrajinskí futbalisti sa ešte ako-tak nechajú presvedčiť, zahraničných však ťažko prilákať. Pozitívom tohto stavu je, že kým doposiaľ kluby ťahali hlavne zahraniční futbalisti, tak teraz je to na domácich hráčoch. Mladí futbalisti na to však ešte nie sú plne pripravení, potrebujú mať pri sebe skúsenejších spoluhráčov. Som si istý, že keby v krajine nevznikla táto politická situácia, náš futbal by urobil v posledných rokoch výrazný pokrok. Nami organizované Majstrovstva Európy dali impulz na rozvoj futbalu a turizmu. Šampionát sme zvládli lepšie ako naši poľskí spoluorganizátori. Ak by sa pokračovalo v oživení futbalu, ukrajinská liga by patrila medzi desať najlepších v Európe. Bohužiaľ, to sa nenaplnilo, ale stále máme dostatok talentovaných mladíkov. V minulosti boli akadémie Dynama Kyjev a Šachtaru Doneck charakteristické tým, že posielali hráčov na hosťovanie, pretože sa nezmestili do prvého mužstva. Boli časy, keď v Hoverle Užhorod tvorilo zostavu až osem hráčov Dynama Kyjev, ktorí v Kijeve nemali šancu hrávať. Platy financovali materské kluby. Momentálne ale mužstvá nemajú peniaze na hosťujúcich hráčov, kým agenti sa snažia hráčov z mládežníckych akadémii dostať do Španielska či iných krajín. ”