Po konečnom hvizde bolo na tebe očividné sklamanie. Je rovnako veľké aj po dvoch dňoch?

„Áno, lebo sme mali na viac. Začali sme aktívne, prvú vážnejšiu šancu sme si vypracovali my, ale bohužiaľ sa nám ju nepodarilo premeniť. Naopak, súper kopol prvý roh a hneď sme inkasovali. Práve to ma najviac mrzí, pretože pri rohoch a priamych kopoch boli dané úlohy, určili sme kto má koho strážiť. A to sme nezvládali prakticky celý zápas, keďže všetky tri góly sme inkasovali po štandardných situáciách. Je to nedisciplinovanosť hráčov a na jar budeme tieto veci riešiť inak. Góly po štandardkách sme dostávali aj skôr, ale odkedy prišiel Kornel, tento problém sme nemali. Teraz sme však dostali tri takéto góly, preto musíme niečo vymyslieť a riešiť to inou formou, ako doposiaľ. Ale na druhej strane, ukázali sme, že futbal hrať vieme a s jesenným majstrom sme odohrali vyrovnanú partiu. Žiaľ, ako som už viackrát povedal, futbal nie je krasokorčuľovanie. Tu sa hrá na góly a súper dal tri, my len jeden. Preto sme prehrali.“

V úvode sme Žilinu prekvapili aktívnou hrou, domácich sme nepustili k ich typickej hre. Prečo to trvalo len 20-25 minút?

„So Žilinou nemožno hrať až taký otvorený futbal. Dôležité bolo, aby sme začali aktívne, boli kompaktní a dvaja útočníci boli blízko k sebe. Toto dvadsať minút fungovalo, dobre sme napádali a dostupovali hráčov, nenechali sme ich prebrať loptu a otočiť sa s ňou. Brašeň a Ujlaky na krajoch, aj Vojto Horváth v strede dobre vystupovali a v prípravnej zóne sme zbierali lopty, čím sa domáci prakticky nemohli dostať do hry. Cieľ bol hrať jednoducho, lebo dnešný futbal je o rýchlej prechodovej fáze. Po pomocnej prihrávke išla druhá hneď za obranu, ktorú má Žilina vysoko vysunutú. Chceli sme využívať rýchlosť Jurča so Szarkom, mali tam nabiehať a to v úvode dobre fungovalo.“

Prečo len v úvode?

„Dostali sme gól prakticky z prvej domácej akcie, a keď nejaké mužstvo inkasuje, trošku to ním zatrasie. Stalo sa to aj nám, na päť-desať minút a počas toho sme dostali druhý gól. A keď v Žiline prehrávaš 2:0, už je to nepríjemné. Hráčom som v polčase povedal, videli prvých dvadsať minút, že sa s nimi dá hrať, a takto musia pokračovať. Druhý polčas to aj ukázal, začali sme opäť aktívne a hneď mal šancu Jurčo. Keby namiesto hlavičky loptu spracoval, mohol byť sám pred brankárom. Potom mal dobrú hlavičku Ujlaky, a nakoniec dal Ákos pekný gól. Vtedy som mal taký pocit, že ešte môžeme vyrovnať. Ako som povedal, 2:0 je zradný výsledok. V 65. minúte som cítil, že v strede potrebujeme čerstvého hráča. Vojto Horváth bol zranený a už nestíhal. Žiaľ, veľa možností na oživenie som nemal. Na lavičke bol mladý Sabler do útoku, Boya, ktorý už dlhšiu dobu nehral, a traja strední obrancovia. To nie je výhovorka, ale ostatní hráči sú zranení a v treste. Keby sme mohli dať čerstvého hráča, možno sme si mohli ešte vytvoriť tlak, ale situácia bola bohužiaľ daná a nakoniec bolo po ďalšej štandarke rozhodnuté. Na druhej strane, treba pozerať aj na silu Žiliny, hlavne v ofenzíve. V posledných rokoch sme tam ukázali určite najlepší výkon, ale ja ako tréner som tam prvýkrát prehral. Predtým sme u nich betónovali, odkopávali lopty, a uhrali sme trikrát remízu. Teraz sme hrali asi najlepší futbal, a prehrali sme 3:1. Takže otázka by mohla byť, čo je lepšie. Pre oko diváka je určite lepšie, keď vidí dobrý futbal. My sme chceli minimálne bod, bohužiaľ sme nezískali ani jeden.“

Dostali sme tri podobné góly. Čo ti ukázalo vyhodnotenie týchto situácií?

„Bolo jasne dané, kto má koho sledovať. Mrzí ma, že hoci sme mali výškovú prevahu a mali sme byť nebezpeční po štandardkách my, opak bol pravdou. Žilina mala prakticky troch dobrých hlavičkárov, Piačeka mal strážiť Kwin, Jelića Jurčo a Škriniara Krišto. Popri tom mali Szarka so Salátom strážiť priestor, a Šnirc s Horváthom mali brať tých, ktorí nabiehali do šestnástky. Pri prvom góle sme nezachytili Káčerov ani Čmelíkov pohyb a už sme prehrávali. Pri druhom góle všetci prestali hrať. V polčase mi hráči povedali, že keď Letić kopol do lopty, rozhodca pískol do píšťalky a mysleli si, že niečo odpískal.“

Mnohých prekvapilo, že v niektorých fázach zápasu sme boli jesennému majstrovi vyrovnaným súperom...

„...a v niektorých sme boli aj lepší. Určite je to pozitívne, ale ako som aj po zápase povedal, posledné tri zápasy sme výsledkovo nezvládli. Aj teraz bolo vidno, že mužstvo má potenciál. Samozrejme, treba ho doplniť, lebo v závere sezóny môže prísť k tomu, že nás zastihnú zranenia a tresty. To je normálna vec, keď odohráš na jeseň 23 zápasov. Bez adekvátnej náhrady to vyzerá tak, ako to vyzerá. Posledné dva zápasy boli z našej strany herne dobré, vypracovali sme si nenormálne veľa šancí, len sme ich bohužiaľ nepremenili. Aj v Žiline to herne vyzeralo dobre, bol to náš možno najlepší výkon vonku. Lenže z dvoch zápasov sme získali jeden bod a musíme popracovať na tom, aby sme boli efektívnejší.“

Vrátim sa k otázke, ktorá zaznela aj na pozápasovej tlačovke. Takto pred rokom bola Žilina s 21 bodmi desiata, a momentálne je bez väčšej obmeny kádra jesenným majstrom, s takmer dvojnásobným bodovým ziskom. My sme momentálne s rovnakým, 21-bodovým ziskom deviati. Vidíš v našom tíme potenciál na to, aby napodobnil žilinskú cestu na vrchol?

„Žilina vtedy nemala Volešáka, ktorý jej veľmi pomohol, Piaček bol zranený a nemali ani ľavého beka Letića. Na jar mali problém na ľavej strane, a vzadu mali dvoch mladých stopérov, kde tiež občas horeli. Ale boli trpezliví a myslím si, že aj my máme na 70-75 percent mužstvo pripravené, čo ukázalo aj teraz. Treba ho už len vhodnými typmi doplniť, potom je všetko možné, aj keď nechcem hovoriť o tom, že o rok budeme jesenným majstrom. Za tých devätnásť zápasov počas jesene sme videli, kde nás topánka tlačí. Je dobré, že väčšina hráčov má dlhodobý kontrakt a nebude to tak, že v zime opäť odíde celé mužstvo. Potrebujeme angažovať hráčov už len na posty a potom budeme silnejší.“

Aký je zvyšný program mužstva?

„Dnes máme výstupné testy, zajtra posledný tréning, po ňom Žlto-modré Vianoce a spoločnú večeru. Nasleduje prestávka a prípravu začneme 8. januára.“