Miki, v prvom rade želáme všetko najlepšie k sobotňajším 46. narodeninám! Koľko zápasov si počas kariéry absolvoval práve v tento deň?

„Ďakujem! Pamätám si len jeden, pred šiestimi rokmi sme hrali v Banskej Bystrici, keď mal Werner Lorant 60 a ja 40. Vtedy to tiež skončilo 0:0, takže mi asi nie je súdené vyhrať.“

Čo prežíva tréner na lavičke, keď jeho mužstvo zahadzuje jednu šancu za druhou?

„Počas kariéry hlavného trénera som ešte nezažil toľko nepremenených stopercentných šancí. Ako som povedal aj po zápase, snahu a ochotu mojim hráčom uprieť nemôžem. Samozrejme, vždy to vyplýva aj z toho, akho máš súpera, ale herne to bol jeden z našich najlepších výkonov. Dobre sme kombinovali a do šancí sme sa nedostávali náhodou, boli vypracované. Ale ako som už viackrát povedal, futbal nie je krasokorčuľovanie, kde sa body dávajú za umelecký dojem. Tu sa dávajú za to, ak strieľaš góly a vyhrávaš zápasy. Ako sa hovorí, nedokázali sme dať bodku na i. Toľko šancí sme si nevypracovali možno dokopy za celú jeseň, a bohužiaľ sme všetky trestuhodne zahodili. Kto robil vo futbale vie, že takéto zápasy mužstvá často prehrajú. Keď urazia futbalového boha, súper sa raz dostane pred bránu a dá z ničoho-nič gól. Toto my tiež prebehlo hlavou. Zažil som to ako hráč, v roku 1993 doma proti Vítkoviciam sme nastrelili neviem koľkokrát brvno, ja sám som mal štyri stopercentné šance a súper z ojedinelej šance rozhodol. Sú jednoducho takéto zápasy, ale to nie je ospravedlnenie. V sobotu som bol veľmi sklamaný a naštvaný. Tak bezradne som sa ešte na lavičke necítil.“

Kde sme urazili šťastenu?

„Neviem, ale tvrdím, že keby Ákos v 21. minúte, keď išiel sám na brankára, strelil gól, tak to skončí podobne ako na jar 4:0, alebo možno ešte viac. Produkovali sme dobrý futbal, už v prvom polčase sme mali štyri stopercentné šance a o druhom ani nechcem hovoriť, koľko sme mali šancí, z ktorých sa jednoducho ani nedá netrafiť. Bohužiaľ my sme ich nepremenili. Ale vždy tvrdím, že futbalový boh je spravodlivý, a keď moji hráči aj ďalší zápas takto odmakajú, tak nám to môže vrátiť. Vonku možno budeme mať dve šance, dáme z nich dva góly a vyhráme. Preto je futbal krásny šport. Pravda, toto by som v sobotu hneď po zápase nepovedal, lebo taký nervózny a sklamaný som ešte v živote nebol. Videl som na hráčoch, že veľmi chcú, idú, len chýbala možno koncentrácia, pokora, rozvaha v šestnástke.“

Keby padol aspoň jeden gól, zrejme by sa ti inak hodnotil aj fakt, že sme dokázali zavŕšiť rok bez prehry na domácom štadióne.

„Už bezprostredne po zápase som dostal otázku, či to považujem za úspech. Teraz to tak nevnímam, lebo Bystricu sme mali poraziť a potom by som mohol povedať, že sme mali celkom úspešný rok. V pohári sme medzi ôsmymi najlepšími, v lige podľa plánu v strede tabuľky. Ale takto... Štatistika, že tretíkrát v histórii klubu sme v kalendárnom roku doma neprehrali, je pekná vec. Máme však príliš veľa remíz, najviac v celej lige, a to ma mrzí.“

Pre trest sme hrali pred uzavretou B-tribúnou. Mohla táto špecifická atmosféra vplývať na hráčov?

„Myslím si, že to by ich nemalo ovplyvňovať. Zápas odmakali, plnili čo sme si povedali pred zápasom, dávali loptu do ohňa, boli tam strieľané centre, pekné kombinácie a akcie. Keby sme dali gól, tak ľudia povedia, že sme hrali ako Barcelona. Teraz sme ale všetci sklamaní, lebo sme gól nedali. Ešte raz hovorím, preto je futbal krásny, lebo sú aj takéto zápasy, keď ideš, bojuješ, ale nevieš dať bodku na i.“

Čo si osobne myslíš o takejto forme trestu s uzavretím tribúny?

„Považujem to za hlúposť a nerozumiem, prečo za všetko trestajú stále nás. Mňa osobne kvôli národnosti takmer každý týždeň posielajú niekam, a to asi nikomu nevadí. Ale keď sa u nás objaví nejaký transparent, klub dostane pokutu.“