Cosimo Inguscio aj Giovanni Costantino sú odborníci, ktorých si Marco Rossi so sebou priviedol z úspešného pôsobenia v maďarskom Honvéde. Spolu s ním pripravujú mužstvo na jednotlivé zápasy. Pri práci musia tvoriť kompaktný tím, lebo iba tak môžu sláviť úspechy. Aké sú ich úlohy, kde vidia DAC na konci sezóny a ako si zvykli na život v novej krajine? Aj o týchto veciach sme sa porozprávali s asistentskou dvojicou nášho hlavného trénera.
V mnohých prípadoch sa pozornosť žurnalistov sústreďuje na hlavných trénerov, pričom práca ich asistentov zostáva v úzadí. Priblížte fanúšikom, čomu sa presne venujete a ako máte v tíme rozdelené úlohy?
Cosimo: „Po boku Marca Rossiho pracujem už šesť rokov. Snažím sa mu byť nápomocný vo všetkom, čo je potrebné k tomu, aby sme boli úspešní. Myslím si, že naše spoločné fungovanie zatiaľ prinieslo úspechy, na ktoré môžeme byť patrične hrdí.“
Giovanni: „Pracujem v prvom rade na taktickej a technickej stránke. Po každom zápase analyzujem náš výkon a pripravujem video, kde poukazujem na pozitíva a tiež aspekty, v ktorých sa musíme zlepšiť. Počas týždňa sledujem zápasy našich súperov, snažím sa o nich zistiť úplne všetko, čo by nám v zápase mohlo pomôcť. V tréningoch pripravujem cvičenia, ktorými chceme spolu s Marcom rozvinúť schopnosti našich zverencov.“
Kde vidíte silu vášho trénerského zoskupenia?
Cosimo: „Som veľmi spokojný so všetkými členmi nášho tímu. Ak by som mal povedať pár slov menovite, tak samozrejme, Marca Rossiho mi neprináleží veľmi hodnotiť. Jeho úspechy totiž hovoria za všetko. S Giovannim si rozumiem veľmi dobre. Jeho zápasové analýzy sú na vynikajúcej úrovni a jeho prácu vnímam pozitívne. Braňo Fodrek pre zmenu vykonáva zodpovednú úlohu pri junioroch. Kooperácia s ním je skvelá a vážim si najmä jeho úprimnosť. Tréner brankárov Martin Raška je zas profesionál, ktorého prítomnosť je prínosná nie len pre brankárov, ale aj pre celé mužstvo. Vnímam to tak, že sme silní nie len po individuálnej stránke, ale dokážeme fungovať aj ako tím, čo je pri tejto práci najdôležitejšie.“
Giovanni: „Sila každého trénerského tímu je podľa mňa v jeho zverencoch. Je to veľmi jednoduché pokiaľ máte skupinu hráčov, ktorá sa s vami stotožňuje. V takom prípade ide všetko oveľa jednoduchšie. Ak je to naopak, tak vidíte odchody aj takých veľkých trénerov, ako napríklad Carlo Ancelotti. O jeho odchod z Bayernu Mníchov sa postarali nespokojní hráči.“
V čom vidíte priestor na zlepšenie?
Cosimo: „Vo futbale sa musíte zlepšovať neustále. Musíte sledovať konkurenciu, učiť sa a napredovať. Priestoru na zlepšenie je teda stále dosť pre každého.“
Giovanni: „Zlepšovať sa stále musí aj Real Madrid. Neustále treba vytrvalo pracovať. Počas zimnej prestávky sa sústredíme na činnosť s loptou aj bez nej, ale najdôležitejšie bude zdokonaliť sa po mentálnej stránke. Občas totiž mávame výpadky, ktoré nás stoja dôležité body. Musíme sa naučiť veriť vo svoje schopnosti počas celých deväťdesiatich minút. Ak sa to podarí, bude to veľký krok vpred.“
Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie v DAC? Vychádzate s hráčmi a trénerskými kolegami dobre?
Cosimo: „S každým členom klubu, či už s mojimi kolegami, ale aj s technickým personálom, s lekármi, masérmi, kustódmi, s vedúcim mužstva a tiež s vedením vychádzam veľmi dobre. Skutočne si vážim prácu, ktorú tu ľudia odvádzajú. Je vidno, že tento klub skutočne milujú a svoju robotu robia so srdcom. Hráči sú úžasní mladí ľudia. Skvelá partia a s každým z nich mám super vzťah. Vážim si aj prínos Marina Ljubičića pre kabínu. Je to vynikajúci človek.“
Giovanni: „Musím povedať, že si prácu naozaj užívam. Spolu s technickým, lekárskym personálom, trávnikármi, ľuďmi pracujúcimi v kuchyni, či vodičmi autobusu sme výborný tím. Rozumieme si a ja osobne si veľmi vážim ich prácu a pozitívny prístup. Čo sa týka hráčov, oceňujem ich profesionalitu, ale aj ľudskú stránku. Musím sa im aj poďakovať, lebo sa v ich prítomnosti cítim výborne. Je to skvelá partia a myslím si, že ju čaká veľa úspechov.“
Kde vidíte šance DAC v jarnej časti Fortuna ligy a v Slovnaft Cupe?
Cosimo: „Základom je prvá šestka. Keď všetko dobre pôjde, toto mužstvo má šancu zahrať si pohárovú Európu. V Slovnaft Cupe nás čaká Trnava a do tohto zápasu musíme dať všetko. Všetci si ešte dobre pamätáme posledný zápas a z tohto dôvodu budeme robiť všetko preto, aby sme odčinili tú nešťastnú prehru.“
Giovanni: „Nerád sa pozerám príliš do budúcnosti. Tú totiž vytvárame každodennou prácou. Nedovolím si odhadnúť kde skončíme, ale viem povedať, že sa pokúsime vyhrať každý zápas.“
Poďme na inú tému. Slovensko je ďalšou zastávkou vo vašej kariére. Už ste si zvykli na tunajší život?
Cosimo: „Adaptoval som sa pomerne dobre. Bývam v Bratislave a vždy, keď ma príde navštíviť rodina, tak ideme do centra a snažíme sa spoznávať miestnu kultúru, ale aj jedlo.“
Giovanni: „Žil som už vo viacerých krajinách. Nezohráva to u mňa dôležitú úlohu, kde mám prechodný domov. Pred príchodom som o Slovensku nevedel prakticky nič. Tým, že cestujeme po celej krajine, mám možnosť ju trocha spoznať. Napriek tomu, že je to relatívne malá krajina, tak je veľmi rozmanitá. Sever, juh, východ či západ sa vyznačujú veľkými rozdielmi. Cítiť však, že Slovensko chce napredovať.“
Prekvapilo vás niečo v súvislosti so Slovenskom?
Cosimo: „Páči sa mi, že sú tunajší ľudia veľmi priateľskí a otvorení. Čo sa týka fanúšikov, tí sú skutočne unikátni. Vytvárajú znamenitú atmosféru na domácich, ale aj vonkajších zápasoch. Veľmi si vážia svoj klub a stoja za ním, čo nie je samozrejmosť všade na svete.“
Giovanni: „Spomínal som rozmanitosť, ktorá nie je iba kultúrna, ale aj ekonomická. Výškové budovy v Bratislave v kontraste s chudobnejšími časťami, aj v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta, sú málo vídané. Myslím si, že životná úroveň by mohla byť na Slovensku celkovo lepšia. Pozitívne ma ale prekvapili fanúšikovia DAC! Je úžasné, akú atmosféru vytvárajú na zápasoch v MOL Aréne. Ja sám som bol v Taliansku členom Ultras a viem, čo je to cestovať tisíce kilometrov po krajine a podporovať svoje mužstvo, na úkor času stráveného s rodinou či deťmi. Preto si vážim našich fanúšikov, ktorých sme videli v hojnom počte, či už v Michalovciach alebo v Medzeve.“
Bývate v Bratislave, stihli ste si už nájsť nejaké hobby alebo priateľov?
Cosimo: „Nemám veľmi čas na takéto veci. Venujem sa v prvom rade práci a keď mám trocha voľna, tak komunikujem s rodinou.“
Giovanni: „Popri práci nemám veľa voľného času. Každý deň však vybehnem aspoň do posilňovne. Nie som veľmi večierkový typ človeka. Žijem viac menej bežný život.“
A čo talianske jedlá? Nájdeme ich síce po celom svete, ale iba na pár miestach ich vedia kuchári pripraviť správnym spôsobom. Stihli ste nájsť na Slovensku reštauráciu, kde vám chutí rovnako ako doma?
Cosimo: „Zatiaľ som takú nenašiel. Čo sa jedla týka, tak všetko konzultujem s mojou manželkou, ktorá je veľmi dobrá kuchárka. Pár vecí ma naučila variť cez Skype, takže talianske jedlo si pripravujem hlavne doma.“
Giovanni: „Ja osobne nemám problém so žiadnou kuchyňou. Najem sa v Taliansku, Maďarsku aj na Slovensku. Zbožňujem jedlo a je mi jedno odkiaľ pochádza. Najviac mi chutí sladké a z tejto časti Európy mi najviac chutia krémeše. V každom prípade, ak niekto vie o dobrej talianskej reštaurácii, nech dá vedieť!“