Zažil si už stretnutie, v ktorom tvoje mužstvo tak skoro prehrávalo?

„Takto narýchlo ani nie, podľa mňa ešte nikdy. Zažil som však také, v ktorom sme takto rýchlo vyhrávali.“

Aké je to inkasovať bez toho, aby sa mužstvo čo len raz dotklo lopty?

„Určite nie pozitívne... V tom momente ma však napadlo a veril som, že ešte máme dosť času vrátiť sa do zápasu.“

A na čo si myslel po štvrťhodine, keď to už bolo 2:0?

„Vtedy som sa už trochu preľakol. Spomenul som si, že za posledný mesiac a pol - dva mesiace takmer všetky šance súperov končia gólom. To sa stalo aj tentoraz. Už som nebol až tak pozitívny, ale stále som veril, že sa to môže otočiť v náš prospech. Aj sa to postupne začalo celkom dobre vyvíjať, Ákiho (Szarka) gólom sme znížili a po polhodine sme boli späť v zápase. V posledných pätnástich minútach prvého polčasu sme mali aj nejaké náznaky, z ktorých sa dalo skórovať, a Robo (Polievka) mal tutovku. V polčase mohol byť 2:2, lenže to bohužiaľ nevyšlo.“

S akými pokynmi vás poslal tréner do druhého polčasu?

„Povedal, aby sme viac behali a hrali viac tímovo. Ak totiž nepôjde každý na sto percent, proti mužstvu ako Trenčín to bude málo. Nestalo sa a znova sme inkasovali rýchly gól. Potom sme mali šance, po štandardke hlavičkoval Marin (Ljubičić) z dobrej pozície, Robo (Polievka) mal obrovskú šancu, ktorú brankár vykopol, Pačindova šanca... Mohli sme znížiť na 3:2, čo by bol predsa len krajší výsledok ako 4:1. Musíme premieňať šance, hlavne proti takýmto súperom. Niekedy máme za celý zápas jednu-dve šance, teraz sme mali päť naozaj dobrých, ale iba jedna skončila gólom. Preto sme prehrali takým vysokým rozdielom. Trenčín hral miestami len toľko, čo potreboval, takže jeho víťazstvo je zaslúžené, nie však v takom pomere.“

Utrpeli sme najvyššiu prehru v sezóne. S akými pocitmi si opúšťal ihrisko?

„So zlými. Ani nie kvôli prehre, viac ma trápilo, že sme nefungovali ako mužstvo. Pred týždňom proti Žiline išlo všetci naplno, ale teraz som mal pocit, že sa to nie každému podarilo. Preto ten výprask. Keď prehráme ako mužstvo, pričom každý ide na sto percent a súper je lepší, to až tak nebolí. Lenže teraz chýbala iskra, a je moja najväčšia bolesť.“

Momentálne máme reprezentačnú prestávku. Je po takejto prehre lepšie vynechať týždeň, alebo hrať ďalší zápas?

„Úprimne, ja by som radšej hral. Lepšie je, keď máme hneď príležitosť odčiniť prehru. Pravda, aj prestávka nám možno príde vhod, posledné série sme totiž mali skôr negatívne. Pred nami sú ešte tri zápasy a verím, že ich všetky zvládneme.“

Koľko bodov berieš z posledných troch kôl?

„Myslím si, že sme už ostatným mužstvám rozdali príliš veľa bodov, takže beriem len plný počet - deväť. V každom prípade by som bol rád, aby sme v tabuľke pravdy skončili v pluse.“

Dnes sme spustili hlasovanie o hráča jesene. Komu zo svojich spoluhráčov by si dal hlas?

„U mňa je na prvom mieste vždy mužstvo. Naša sila je v kolektíve, spolu sme silní. Aj hráči môžu individuálne vyskočiť iba vtedy, keď je mužstvo kompaktné. Takto to napríklad vyšlo na začiatku sezóny Ákimu (Szarka) a Pačindovi. Keby som hlasoval, zrejme by som vybral Šeďa (Štepanovský) alebo Braša (Brašeň), pretože obaja dlhodobo podávajú stabilné a spoľahlivé výkony. Oni sú takí moji obľúbenci (smiech).“