Rozhovor so skúseným stredopoliarom DAC-u, 33-ročným Gáborom Strakom.
Po úspešnom zavŕšení štúdia si vo štvrtok získal trénerskú licenciu UEFA B. K čomu ťa oprávňuje?
„Túto licenciu vydáva SFZ a držiteľa oprávňuje trénovať v tretej lige. V hierarchii sú nad ňou ešte A a Pro-licencia. Získať „béčko“ nebolo až tak náročné: štyrikrát sme sa zúčastnili troj-štvordňového školenia, v rámci ktorých sme absolvovali praktickú časť na ihrisku a teóriu. Výstupom z toho bola záverečná skúška, ktorej predchádzalo odovzdanie písomnej práce v rozsahu tridsať strán. Témy boli dané, z nich sme si mohli vybrať. Výrazne mi pomohol Jožo Olejník, ktorému som veľmi vďačný. Spracovali sme týždenný mikrocyklus pred vlaňajším zápasom proti Senici. Zamerali sme sa na prípravu, tréningy a hodnotenie stretnutia. Súčasťou skúšky bola obhajoba tejto diplomovej práce a v ústnej časti každý zodpovedal jednu vytiahnutú otázku. Popri teórii sme kreslili aj na tabuľu. To bolo všetko.“
Akú otázku si musel zodpovedať?
„Charakterizujte znaky športovej prípravy - taktická príprava, základné pojmy, formy a ciele.“
Takže krátku, dvojtýždňovú letnú prestávku ti pohltila príprava na záverečnú skúšku?
„Ani nie... Mal som šťastie, že nás školitelia dobre pripravili a pri spracovaní diplomovky mi dal Jožo Olejník veľa dobrých tipov, takže nebol problém ju obhájiť. Pri otázke som sa troška zapotil, ale s menšou pomocou som to zvládol a napokon som licenciu dostal.“
A ako si teda trávil letnú pauzu?
„Tri dni som bol v Bratislave v škole, potom som mal jeden deň voľna a na ďalší deň som zobral rodinu do Chorvátska. Tam sme si v trojici oddýchli. Na posledné dva dni za nami prišli aj dvaja kamaráti. Chvalabohu sme mali dobré počasie, bývali sme na dobrom mieste, takže som si príjemne oddýchol. Samozrejme, ako sa dá oddýchnuť pri synovi, ktorý bol aj tentoraz veľmi aktívny. Ale u mňa oddych nie je ani tak fyzický, skôr psychický, a z tohto pohľadu to bolo v poriadku. Ubytovaný sme boli desať metrov od mora, v malom mestečku pri Splite. Domov sme sa vrátili v sobotu v noci a v pondelok už začala príprava. Rýchlo to ubehlo, týždeň by som tam ešte vydržal...“
Ako sa ti zatiaľ páči príprava?
„Na letnú prípravu je to dosť tvrdé, ale ak nám to pomôže vyhrávať zápasy, tak treba zaťať zuby, behať a vydržať. Pravda, človek si občas zanadáva, ale ja som ešte zažil starú školu, keď sme pod vtedajšími trénermi absolvovali oveľa náročnejšie prípravy. Vydržal som vtedy, vydržím aj teraz. Nepoznám hráča, ktorý by rád behal bez lopty, ale musíme sa cez to prehrýzť. Veríme, že tvrdá práca prinesie ovocie vo forme víťazstiev a dobrého umiestnenia v tabuľke. Ale to je ešte hudba budúcnosti.“
Aká je momentálne nálada v tíme?
„Odkedy som tu, nálada bola vždy dobrá a nie je tomu inak ani teraz. Cítim to tak, že každý s každým vychádza, nemáme žiadne problémy. Samozrejme, vždy je čo vylepšiť, ale na tréningy chodím dobre naladený. A to je pre mňa najdôležitejšie!“
Máme za sebou prvé dve prípravné stretnutia. Prvé sme odohrali v Bernolákove, kde sme domáceho treťoligistu zdolali 4:0 a ty si sa predviedol v novej role - strelil si gól a na ďalší prihral...
„V tom týždni sme začali prípravu, mali sme za sebou ťažké tréningy. Vždy sa teším, keď hráme zápas, pretože to je najlepší tréning. Aj počas prípravy si radšej zahrám deväťdesiat minút, ako by som mal behať bez lopty. To mi až tak nechutí. Tréner dopredu povedal, že každý absolvuje polčas, pretože deň pred zápasom sme tvrdo trénovali. Myslím si, že počas tých štyridsaťpäť minút každý vydal zo seba maximum. Aj súper bol húževnatý, jeho hráči chceli, bojovali. Strelil som gól... nuž, aj to sa stáva (smiech). Hral som na rovnakom poste defenzívneho záložníka ako predtým, gól aj gólová prihrávka ma tešia. Tréner od nás očakával víťazstvo minimálne o tri góly a to sme splnili.“
V sobotu sme síce dlho hľadali recept na seneckú obranu, ale napokon sme druholigistu porazili. Ako hodnotíš naše druhé prípravné stretnutie?
„Bolo vidno, že sme neboli natoľko čerství, ako súper, ktorý začal prípravu len pred pár dňami. Nikto sa nezranil, zvíťazili sme, takže to nás môže tešiť. Na hre ešte musíme popracovať, ale momentálne sme vo fáze tvrdých tréningov. Pracujeme ďalej, máme ešte dostatok času odstrániť nedostatky.“
Na záver jedna nefutbalová otázka: nadchádzajúca sezóna bude pre teba výnimočná aj tým, že sa počas nej staneš druhýkrát otcom. Po synovi tentoraz čakáte dcérku. Kto jej bude vyberať meno?
„Vyberáme spoločne s manželkou, hľadáme také meno, ktoré sa nám bude obom páčiť. Máme ešte necelé dva mesiace, ale zatiaľ sme k dohode nedospeli. Pravda, nezvykneme sa kvôli tomu hádať. Denne túto tému preberáme, prichádzame s novými nápadmi, ale naše názory sa dosť rozchádzajú. Podobne to bolo aj pri synovi: naťahovali sme to a až pár dní pred pôrodom sme dospeli k menu, ktoré sa nám obom páčilo. Možno to bude rovnako aj teraz. Obaja sa veľmi tešíme a keďže tentoraz to bude dievča, sme zvedaví, v čom to bude iné ako pri synovi.“