Bol to tvoj prvý kompletný zápas v tomto roku, predtým si absolvoval jediný polčas v príprave. Ako sa ti hralo?

„Užíval som si to, bol to dobrý zápas proti kvalitnému súperovi. Počasie nám moc neprialo, fúkal silný vietor, ale inak bolo všetko v poriadku. Noha držala, takže môžem vysloviť spokojnosť. Výpadok bolo cítiť, lopta mi ešte miestami prekážala, ale teší ma, že som vydržal celých deväťdesiat minút. Naozaj chýbalo už len to, aby sme z množstva šancí aspoň jednu premenili.“

Cítiš sa byť pripravený aj pre potreby A-mužstva?

„Mám pocit, že na spoluhráčov ešte strácam v sile aj kondícii, ale v posledných mesiacoch som tvrdo pracoval. Veľa mi pomáhali Otti Szabó, Nicolas Charton, fyzioterapeut Juraj Ludik a masér Vojtech Nagy. Nehovorím, že som ostatných dobehol, ale snažím sa.“

V sobotu si z tribún sledoval stretnutie proti Podbrezovej. Ako si prežíval jeho priebeh a udalosti po záverečnom hvizde?

„Prvý polčas sme prespali, chýbal nám pohyb a väčšia agresivita v súbojoch. Môžeme povedať, že súper bol lepší. V druhom polčase sme sa našli a cítil som, že vyhráme. Už pred zápasom som mal pocit, že tento zápas musíme zvládnuť. Našťastie sa to potvrdilo. Rozlúčka so štadiónom sa mi veľmi páčila, bolo to pekne pripravené. Tak rozhovory pred zápasom s bývalým prezidentom Imrichom Šantom či Sidó Franci bácsim, ako aj celý ceremoniál po ňom.“

Keď si ako kapitán mužstva hodnotil jesennú časť, spomenul si, že sa na jar pobijeme o Európu. Žiaľ, vinou zranenia si doteraz hrať nemohol. Ak ale všetko pôjde ako má, nakoniec ešte môžeš mužstvo doviesť k vysnenému cieľu...

„K tomu sa mi ťažko vyjadruje. Určite by to bolo pekné, no tak ďaleko ešte nepozerám. V prvom rade chcem byť zdravý, momentálne som pre mužstvo morálnou oporou. Rád by som už pomáhal aj fyzicky na ihrisku. Nechcem na nikoho vyvíjať nátlak, rozhodnutie je na trénerovi. Budem veľmi rád ak mi dá príležitosť. V prvom rade potrebujeme vyhrať v Zlatých Moravciach, až potom môžeme plánovať ďalej. Určite by bolo dobré zvládnuť tento súboj.“

Podľa plánov budeme už v septembri hostiť súperov v novom prostredí, pred prvými tribúnami nového štadióna. Budeš pri tom ako hráč?

„Neviem. Verím, že mi bude slúžiť zdravie. Chcel by som zostať, pretože si myslím, že stále mám mužstvu čo dať. To je môj osobný pocit, dôležitejšie bude, čo si o tom myslí vedenie a tréner. Tlačiť sa nikam nebudem. Verím, že budem pri tom aj na jeseň, ale zatiaľ sme sa o tom nerozprávali.“

Na starom štadióne si toho zažil neúrekom, zostane na ňom aj kus tvojej osobnej histórie. Ako vnímaš výstavbu novej arény?

„Bude príjemné spomínať, ale treba sa hlavne dívať dopredu. Tento štadión si už svoje odslúžil. Zostanem mi veľa pekných spomienok, ale myslím si, že pre divákov z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia bude zážitkom povzbudzovať v novom prostredí. Svet ide dopredu míľovými krokmi, s tým sa treba vysporiadať. Máme šťastie, že klub vlastní majiteľ, ktorý to všetko dokáže zrealizovať. To nás musí tešiť.“