Strelil jediný gól v súťažných zápasoch DAC, ale o to slávnejší - do siete Bayernu Mníchov. Tibor Szaban však dal klubu ako hráč oveľa viac a svoje skúsenosti mu odovzdáva aj teraz – z pozície trénera mládežníckeho tímu do 15 rokov.
„Keď som vojenčil v Tábore, funkcionári DAC sa na mňa prišli pozrieť na zápas, ako aj v dvoch tréningoch. Chceli ma vziať hneď do Dunajskej Stredy, ale nepodarilo sa to vybaviť, tak som si ešte rok odkrútil v drese košickej Lokomotívy,“ približuje zrod svojho príchodu na Žitný ostrov Tibor Szaban.
„Prišiel som spolu s Ďusom Šimonom, a keďže káder DAC bol vtedy veľmi silný, chvíľu nám trvalo, kým sme sa prebojovali do mužstva, ale nakoniec som sa stal stabilným hráčom základnej zostavy ,“ spomína na začiatky.
Svedomitý obranca, ktorého hlavnou úlohou bolo vypojiť súperove krídla, nestrelil za DAC v ligovom zápase žiaden gól. A predsa sa k jeho menu viaže jeden z najslávnejších zásahov v histórii klubu. „Je to tak a som veľmi rád, že som ho dal. Mám na čo spomínať, a fanúšikovia mi ho pri stretnutiach dodnes pripomínajú.“
Samozrejme, hovoríme o jeho presnom zásahu na Olympijskom štadióne v Mníchove do siete Bayernu Mníchov v Pohári UEFA, 26. októbra 1988. „Bola to dobrá strela, ale žiaľ, cez Bavorov sme neprešli, aj keď sme s nimi dokázali hrať vyrovnanú partiu,“ spomína. „Gól mám aj na videozázname doma, ale nedá sa povedať, že by som sa na to v posledných rokoch pozeral. Hádam, keď budem starší, možno na dôchodku, tak si nájdem čas,“ dodáva s úsmevom.
Po štyroch rokoch v drese z DAC odišiel. Prečo? „Mal som 28 rokov a povedal som si, že je najvyšší čas vyskúšať si zahraničie. V malajzijskom klube Kedah som prežil štyri úspešné roky, vyhrali sme všetko, čo sa dalo. Potom sme sa trénerom presunuli do Singapuru.“ Skôr, než sa vrátil do DAC ešte strávil dva roky aj v Rakúsku.
Ešte síce nastupoval za DAC, už však poškuľoval po trénerstve. Vybral sa do Trstíc ako hrajúci tréner a študoval Pro licenciu. Keď ju dokončil, prišla trénerská ponuka z DAC k prvému mužstvu. „Prvú polovicu som viedol tím s „Lórim“ Majthényim, po príchode Milan Albrechta som bol druhý polrok asistentom. Bolo to v druhej lige. V lete však Albrecht odišiel a my sme sa pustili do prípravy tímu s Rosťom Prokopom. Týždeň pred začiatkom ligy však vedenie klubu rozhodlo, že hlavným trénerom bude Ďuri Szikora. Ja som nesúhlasil s pozíciou asistenta a odišiel som. Szikoru po dvoch-troch mesiacoch tiež odvolali...“
Szabanovými trénerskými rukami prešiel aj neskôr úspešný reprezentant Ján Ďurica: „Práve sa vrátil zo Štúrova, dal som mu šancu a hneď sa jej chopil. Okamžite sa začlenil do mužstva a stal sa jeho ťahúňom už ako mladý hráč. Mal som ho rád, lebo bol podobným typom hráča ako ja. U nás začínal ako ľavý bek.“
Do sa DAC sa Szaban ako tréner vrátil ešte za predchádzajúceho vedenia a potom cez FK 2007 Dunajská Streda prešiel vlani v lete k U15 v DAC: „Za starého vedenia sa v DAC nedalo systematicky pracovať, keď sa hráči menili každé dva-tri mesiace. Teraz, s novým vedením, to naberá správny smer.“
Práve U15 sa stal prototypom filozofie DAC pritiahnuť do klubu mladé talenty z južného Slovenska: „Začali sme s tým v januári, keď sme priviedli štyroch chlapcov a verím, že v tom budeme pokračovať. V nižších vekových kategóriách už vieme prilákať piatakov do športových tried, hlavne tých, ktorí bývajú do 20-25 kilometrov od Dunajskej Stredy a môžu denne dochádzať. Pri starších kategóriách však treba zabezpečiť aj ubytovanie, na spôsob akadémie, čo by sa mohlo naštartovať od leta.“
Čím dokáže klub mladíkov prilákať? „Tým, že sa budeme o nich starať, zabezpečíme všetko: ubytovanie, školu, futbalový rozvoj. Výhodou je, že DAC myslí v prvom rade na mládež, najprv sa začína budovať Akadémia - tréningové centrum pre mladých hráčov a až potom príde na rad modernizácia štadióna.“
Ako sa vyvíja práca s U15, ktorý momentálne účinkuje v prvej lige? „Keď som v lete prevzal tím, podarilo sa získať šiestich najtalentovanejších hráčov z okolia. To bol začiatok. Po jeseni som však videl, že ak chceme rúbať vyššie, nestačí získať iba hráčov zo Žitného ostrova. Pozrite sa na Trenčín, Senicu či Žilinu, ktorí berú hráčov aj z väčšej diaľky. Aj my musíme ísť ďalej. Podarilo sa nám priniesť hráčov z Rožňavy, Rimavskej Soboty i Veľkého Krtíša. Káder sa rozšíril, mužstvo sa posilnilo. Zatiaľ sme sa dostali iba po Rožňavu, ale verím, že keď sa celý proces spustí, pôjdeme aj ďalej. A keď rodičia budú vidieť, že sa o ich deti staráme, pustia ich s ľahším srdcom.“
Čo vyžadujete od svojich hráčov, na čom bazíruje? „Musím byť s nimi priateľ. Ale ak niečo poviem, musia počúvať. Keď vidím, že je príležitosť, aj si zašpásujem s nimi na tréningoch. Ale ak prebieha vážna práca, každý musí počúvať. Ak im klub na jednej strane niečo dáva, na oplátku žiada, aby sa primerane správali, systematicky sa učili a tvrdo trénovali. Pravda, ku každému treba pristúpiť individuálne, inak komunikovať, veď neprichádzajú z rovnakého prostredia a aj po psychickej stránke je každé dieťa iné.“
Verí, že po rokoch sa niektoré mená súčasnej pätnástky objavia aj v áčku. „Verím, že raz niektorých uvidím v drese áčka. Stačí aj keď budú hoci iba dvaja. Nechcem hovoriť mená, šancu majú viacerí, ale závisí to od mnohých vecí.“
Podľa neho sa najvyššie ambície DAC budú v značnej miere odvíjať od toho, ako dokáže pritiahnuť talenty a pracovať s nimi: „K tomu je potrebné, aby sem prišli, rozvíjali sa a tým pomáhali klubu. Raz budú možno úspešní ako Balázs Borbély, alebo ako hráči, ktorí sa odtiaľto dostanú do zahraničia.“
A na záver ešte dodáva: „Pre nás je podstatné, aby aspoň polovica A-tímu pochádzala z domácej liahne. Ak by sa to podarilo, bola by to báječná vec. Ak hráč sa cez mládežnícke tímy dostane do áčka, tak je to dobrý hráč. K tomu je treba, aby každá veková kategória hrala najvyššiu súťaž. Dunajskostredský divák je veľmi náročný, pre neho je dobrý futbal najdôležitejší. A príde vtedy, keď sa bude hrať dobrý futbal. Bolo obdobie, keď nechodil. My nesmieme dopustiť, aby sa to opakovalo.“
Kto je Tibor Szaban
Rodák z Plešivca (21. júla 1963) v rimavskosobotskom okrese začal hrávať futbal v žiackych tímoch rodnej obce. A keď sa presunul na stredoškolské štúdiá do Košíc, stal sa dorastencom Lokomotívy a medzi dospelými pokračoval v tomto klube v rokoch 1982-87, s výnimkou dvojročnej vojenskej prezenčnej služby vo VTJ Tábor. Potom sa už tento obranca stal na štyri roky hráčom DAC Dunajská Streda, zahral si aj v štyroch zápasoch európskych pohárových súťaží, dal gól do siete Bayernu Mníchov. Po odchode pôsobil štyri roky v malajzijskom klube Keda FA, dva roky hral futbal v Singapure a potom v nižšej rakúskej súťaži. V sezóne 1999/2000 bol už opäť hráčom DAC, za ktorý celkovo odohral 105 ligových zápasov (z nich 10 v druhej lige v ročníku 2000/01). Potom pôsobil v Trsticiach ako hrajúci tréner a v sezóne 2002/03 bol 15 zápasov hlavným trénerom DAC a ďalších 15 stretnutí asistentom. Následne trénoval Baku, Gabčíkovo, tretiu ligu v Ivanke pri Dunaji. Do DAC sa vrátil ako tréner mládeže, cez FK 2007 Dunajská Streda sa dostal k trénovaniu DAC U15.
Ladislav Harsányi, Krisztián Nagy