V základnej zostave nastúpil prvýkrát po dva a pol mesiaci. Vo víťaznom zápase v Prešove (3:0) zle dostúpil a obnovil si zranenie členka, kvôli ktorému nútene pauzoval aj v závere jarnej časti minulej sezóny. Na návrate na trávniky tvrdo pracoval, ale zápasovú kondíciu ešte nestihol nabrať. V pohárovom súboji s Trnavou nastúpil v samom závere, pred týždňom v Senici absolvoval poslednú desaťminútovku a v sobotu proti Zlatým Moravciam išiel na ihrisko ako prvý, s kapitánskou páskou na rukáve.

Ako sa Ákosovi Szarkovi hralo v súboji s tabuľkovým susedom? „Žiaľ, v priebehu jesene som toho moc neodohral. Ani teraz sa mi nehrali príliš dobre, lebo kondične som ešte nebol pripravený. S trénerom sme boli dohodnutí, že odohrám prvý polčas a ešte niečo navyše, potom ma vystrieda. Dôležité sú však tri body.“  O ich zisku rozhodol v 25. minúte Vida po centri Živkovića, za ktorým sa doťahoval aj Szarka. „Áno, bol som tam, ale aj Kristopher bol v správny čas na správnom mieste. Strelil gól, tri body ostali doma a toto je najdôležitejšie.“

Rozlúčku s rokom príliš hodnotiť nechcel, zopakoval len to kľúčové: „tri body sú naše, to je podstatné.“ Podobne ako spoluhráči, aj Ákos si po sobotňajšom súboji prevzal individuálny tréningový plán na zimnú prestávku a už sa tešil na štvortýždňovú pauzu. „Chcem si užívať voľno s rodinou a priateľmi. A náramne sa teším na prvé Vianoce s dcérkou Thiou,“ dodal 26-ročný útočník, ktorý počas jesene nastúpil v deviatich ligových stretnutiach a strelil tri góly.