Problémy so srdcom predčasne ukončili jeho pôsobenie v DAC, ale srdiečko mu naďalej bilo pre žlto-modré farby. Tibor Domonkos, bývalý obranca, autor historicky prvého gólu klubu v I. Slovenskej národnej lige.
Chlapec z dediny Mad neďaleko Dunajskej Stredy sa s loptou dostal do kontaktu prvý raz v rodnej obci. „Kopali sme do nej v žiackom tíme, až kým som ako šiestak neprešiel na školu do Dunajskej Stredy,“ naznačuje, ako sa dostal do DAC vo veku štrnásť rokov.
„Nastúpil som na základnú školu na Vajanského ulici do šiestej triedy. Laci Szunyog hľadal futbalistov, väčšinou to boli ôsmaci-deviataci. Dostal som sa do obrany v školskom tíme. Potom nás vzal Franci Sidó do dorastu, ktorý trénoval. Tréner, ktorému môžeme vďačiť za veľa, pretože bral mladých chlapcov do klubu. A jednoducho, sme sa tam usadili,“ upresňuje, ako sa stal hráčom dunajskostredského klubu.
Tréneri si pochvaľovali jeho pracovitosť, disciplinovanosť, robil poslušne, čo mu nakázali. Mal to v sebe? „Možnože áno, ako dedinský chlapec som prišiel do mesta. Miestne chlapčiská ma potom zaviedli kade-tade, ale patril som k tým solídnejším chalanom,“ odpovedá.
Spomína si, kedy sa dostal do A-mužstva? „Ak si dobre pamätám, bolo to niekedy v roku 1972, keď ma hodili do hlbokej vody. Tuším sme šli hrať do Komárna. Bolo to ešte pred mojou vojenčinou, stihol som ešte pár zápasov s áčkom.“
Mal sa stať hráčom Nitry, ale namiesto toho putoval do Česka na vojnu. „Funkcionári mi sľubovali, že ma dostanú do Nitry. Neuplynul však ani mesiac a dostal som povolávací rozkaz do klubu Dukla Stříbro, bolo to medzi Tachovom a Plzňou, takže tam som odohral dva roky. Boli to krajské majstrovstvá, v ktorých mužstvo účinkovalo.“
Po odkrútení vojenčiny pokračoval v drese DAC. „Vtedy sme kopali v Dunajskej Strede taktiež majstrovstvá kraja. Keď som sa vrátil, najprv som išiel zo skromnosti do B-mužstva. Spoluhráči mi vraveli, čo blázniš? Po jednom zápase som už putoval späť do áčka. A potom sme už do roku 1980 šliapali trávnik.“
Mužstvo postúpilo v sezóne 1976/77 do divízie a po troch sezónach v tejto súťaži sa podarilo postúpiť prvý raz v histórii klubu do I. Slovenskej národnej ligy.
Takmer 3-tisíc divákov na štadióne v Dunajskej Strede s drevenou tribúnou sa nevedelo 9. augusta 1980 dočkať, kedy vybehnú futbalisti DAC na trávnik v prvom vystúpení v I. SNL. Pod vedením trénera Vladimíra Hrivnáka vyšli na pľac títo hráči: Majthényi - Lainc, Domonkos, D. Horváth, Krištof - Leskiv, Szikora (Sill), Kováč - Audi, Lépes, Majoros.
Hralo sa proti Chemlonu Humenné a domáci fanúšikovia museli čakať do 17. minúty, kým si zakričali prvý raz gól. Hádajte, kto bol jeho autorom? No predsa Tibor Domonkos. Nezabudnuteľný moment pred DAC, pre celý dunajskostredský futbal i samotného hráča. „Tak to sa mi podarilo. Ďuri Szikora poslal presný center, vyskočil som, oprel som sa do lopty hlavou a lopta skončila v sieti. Pre nás chlapcov z dediny bol veľký zážitok hrať so Szikorom či Lacim Józsom.“ Zápas nakoniec vyhrali Dunajskostredčania 4:0 za veľkého jasotu divákov.
Domonkos nedá dopustiť na káder, ktorý sa sformoval v divízii a položil pevné základy ďalšieho napredovania klubu. „Myslím si, že divízny tím, ale aj ten predtým z krajských majstrovstiev, by sme mohli dať za príklad aj dnešným mužstvám a futbalistom, tak mladým, ako aj starším. Bol taký súdržný, nepoznal stratenú loptu. Veľa času sme strávili spolu aj mimo ihriska, aj sme sa spolu potulovali.“
Trénovali popri zamestnaní. „Hoci sme hrali divíziu, už boli aj dvojfázové tréningy. Ráno som trénoval, potom som sa prezliekol do montérok, pracoval som v OSP, a poď ho do práce. Popoludní po práci späť na štadión na tréning. Neskôr už potom väčšina hráčov bola umiestnená formálne do Jednotných roľníckych družstiev. Boli takými malými futbalovými profíkmi.“
Šikovný futbalista, veľmi dôrazný, však musel veľmi skoro zavesiť kopačky na klinec, mal len 27 rokov. „Žiaľ, odohral som iba jesennú časť sezóny v SNL. Vtedy sa už objavili moje zdravotné problémy. Musel som na vyšetrenia do Bratislavy a objavili mi čosi so srdcom. A musel som skončiť s vrcholovým futbalom,“ vysvetľuje dôvod.
Na štadión už potom prichádzal iba v úlohe diváka, ale s futbalom úplne neprestal, pokračoval aspoň rekreačne. A keď sa začala tradícia mužstva starých pánov DAC, neváhal ani chvíľu a už niekoľko desaťročí chodí za nich hrávať. „Stále som členom tímu, sporadicky aj vybehnem na ihrisko. Človek sa však už rýchlo unaví a navyše ešte chodím do práce... Už sa hlásia u niekoho kolená, u ďalších niečo iné, ale z mojich čias ešte zostali Ďuri Lépes, či Pišta Takács, a chodíme ešte zväčša na domáce zápasy, prípadne nás vezmú do Maďarska. Ale už prišlo k omladeniu tímu.“
Trocha ho mrzí, že väčšinou sa spomína na ligistov a na tých, ktorí v krajských súťažiach, či divízii sa podieľali na vzostupe DAC, sa hovorí menej. „Boli to všetko dedinskí chlapci z okolia, ktorých chodili povzbudzovať rodáci. Iste viete, ako to bývavalo: z autobusu, ktorý viezol svadobčanov, vystúpili chlapi a namierili si to na štadión...“
Na dnešný DAC chodí sporadicky, len na väčšie zápasy. „To už je iný futbal. Hrá sa o peniaze a nie za mesto. Hráči nie sú odtiaľto, odohrajú zápas a padla. V našich časoch človek išiel umrieť na trávniku, takmer sme nepoznali čo to je zranenie... A ak nás niečo bolelo, ani sme sa s tým trénerovi nepriznali. Ale ja verím, že v Dunajskej Strede v blízkej budúcnosti uvidíme dobrý futbal, trocha ešte musia popracovať s mládežou. Verím, že vďaka tomu uvidíme aj nejakých domácich hráčov v mužstve.“
V DAC robí pri tíme U17 asistenta trénera istý Tibor Domonkos, ale ten je iba jeho menovcom. Avšak jedného rodinného príslušníka v klube bývalý futbalista predsa len má. „Môj vnuk, Konrád László hrá v U14 a chodievam na jeho zápasy. Chudáci, teraz dostali nádielku s Trenčínom. Ale inak sú šikovní, skončili na šiestom mieste.“
Kto je Tibor Domonkos
Pochádza z Madu pri Dunajskej Strede, narodil sa 13. júla 1953. Farby DAC hájil razantný stopér od svojich štrnástich rokov. V klube pôsobil nepretržite s výnimkou dvojročnej vojenskej prezenčnej služby v klube Dukla Stříbro. Účinkoval v krajských súťažiach, v divízii a pomohol mužstvu k postupu do slovenskej národnej ligy v sezóne 1979/80. Preslávil ho prvý historický gól DAC v I. Slovenskej národnej lige do siete Humenného 9. augusta 1980. Po jesennej časti sezóny však musel ukončiť pre zdravotné problémy kariéru vrcholového hráča. V I. SNL odohral 15 zápasov, strelil jeden gól. Je dlhoročným členom tímu starých pánov DAC.
Ladislav Harsányi